ĽUDIA V 55 KRAJINÁCH PREJAVUJÚ SOLIDARITU S OBEŤAMI MUČENIA

26. júna, na Medzinárodný deň OSN na podporu obetí mučenia, usporiadajú členovia a členky,  podporovatelia a podporovateľky Amnesty International vo viac než 55-tich krajinách podujatia, aby ľuďom pripomenuli tisícky obetí mučenia na celom svete. Aktivity siahajú od behov proti mučeniu až po pouličné divadlá a demonštrácie.

Amnesty International spustila kampaň Zastavme mučenie 13. mája 2014, aby odhalila „globálnu krízu mučenia“. Odvtedy zverejnila správy o mučení v piatich krajinách: v Mexiku, Maroku, Nigérii, na Filipínach a v Uzbekistane.

Niektoré z prípadov, na ktoré Amnesty International upozornila:

Mexičanka Yecenia Armentová, matka dvoch detí, ktorá strávila takmer tri roky vo väzení čakaním na súdny proces po obvinení z vraždy svojho manžela. Obžaloba postavila jej obvinenie na „priznaní“, ktoré Yecenia podpísala po 15 hodinách policajného mučenia, ktoré zahŕňalo sexuálne násilie a vyhrážky, že znásilnia jej deti.

Marockí aktivisti Wafae Charaf a Oussama Housne, boli uväznení za ohováranie a „nepravdivé oznamovanie“ po tom, ako povedali, že ich mučili.

Nigérijčan Moses Akatugba, bol mučený, aby sa „priznal“ a následne bol odsúdený na smrť za údajnú ozbrojenú lúpež troch mobilných telefónov v roku 2005, keď mal 16 rokov. Mosesov trest bol odpustený 28. mája a prepustili ho 3. júna 2015.

Uzbecký novinár Muhammad Bekzhanov je vo väzení od roku 1999 po odsúdení, ktoré bolo postavené na „priznaní“ získanom po mučení dusením, bitím a elektrickými šokmi.

Amnesty International Slovensko organizuje v spolupráci s PR agentúrou Neopublic Porter Novelli pri tejto príležitosti tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční v piatok, 26.6. o 11:00 v bývalých krytoch civilnej obrany, v Galérii pod Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava.

Zúčastní sa jej aj obranca ľudských práv Farkhod Mukhtarov z Uzbekistanu, ktorý bol odsúdený po nespravodlivom súdnom procese na pät rokov väzenia na základe politicky motivovaných obvinení z podvodu a korupcie. Bol vystavený mučeniu a zlému zaobchádzaniu, aby ho prinútili k priznaniu. Všetky obvinenia však aj napriek tomu poprel a trval na svojej nevine. Po prepustení z väzenia utiekol z Uzbekistanu a požiadal o azyl v susednom Kirgizsku. V septembri v roku 2012 ho polícia zadržala v hlavnom meste Biškek, odviedla ho na policajnú stanicu, kde sa stal obeťou zlého zaobchádzania. To všetko na základe žiadosti o vydanie podanej uzbeckými úradmi. Neskôr, ešte v ten deň ho prepustili. Po tejto udalosti sa presťahoval do Holandska, kde v súčasnosti žije a pokračuje vo svojej práci ako ochranca ľudských práv.

Fakty a čísla o globálnej kampani Zastavme mučenie:

Od spustenia kampane Zastavme mučenie v roku 2014 Amnesty International zmobilizovala milióny ľudí vďaka rozličným aktivitám, ktoré boli zamerané na päť špecifických krajín.

2 milióny – toľko krát sa ľudia od mája 2014 aktívne zapojili do kampane Zastavme mučenie – od písania listov až po účasť na demonštráciách.

340 000 – počet ľudí, ktorí podpísali petíciu doručenú federálnemu generálnemu prokurátorovi Mexika, v ktorej žiadali otvorenie vyšetrovania prípadu Claudii Medinovej. Claudia bola mučená príslušníkmi námornej pechoty, aby sa priznala a usvedčila aj druhých z drogových zločinov.

300 000 – počet ľudí, ktorí podpísali petíciu za prepustenie slobodnej mamy Alfredy Disbarrovej, ktorú mučila políca na Filipínach po tom, čo ju obvinili z predaja drog. Alfreda toto obvinenie popiera. Od podporovateľov a podporovateliek z celého sveta dostala toľko listov, že sa väzenský dozorca sťažoval, že nerobí nič iné, len skenuje jej listy.

200 000 – počet petícií doručených na veľvyslanectvá Uzbekistanu v dvanástich európskych mestách v októbri 2014, ktoré požadovali od uzbeckej vlády prepustenie väzenkyne svedomia Dilorom Abdukadirovej. Dilorom bola svojvoľne zadržaná a mučená vo väzbe pred súdnym konaním, po tom, čo sa vrátila z exilu do svojej krajiny, aby sa stretla so svojou rodinou.

1 – obrovský plagát v centre Manily, ktorý v decembri 2014 vyzýval ľudí na Filipínach, aby sa postavili proti policajnému mučeniu. Túto reklamu financovali členovia a členky, podporovatelia a podporovateľky Amnesty International, a bola taktiež uverejnená v časopisoch.