Maďarsko: Zmena azylového zákona vystavuje desaťtisíce ľudí riziku

Zmeny v maďarskom azylovom zákone môžu vystaviť riziku desaťtisíce ľudí utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním. Krajina naďalej ignoruje svoje záväzky uprostred rozrastajúcej sa utečeneckej krízy v Európe, uviedla Amnesty International.

Novela zákona, účinná od 1. augusta, môže viesť k situácii, keď žiadatelia/ky o azyl, ktorí vstúpia do Maďarska zo susedných balkánskych krajín, budú odmietnutí  a deportovaní späť. Maďarské autority zároveň stavajú pozdĺž 175 kilometrov dlhej hranice so Srbskom štyri metre vysoký plot, aby zabránili utečencom/kyniam a migrantom/tkám v jej prekročení.

Amnesty International vyzýva maďarský parlament, aby predložil legislatívu na posúdenie Ústavnému súdu.

“Toto je jemne zahalený pokus Maďarska vyhnúť sa záväzkom vyplývajúcim z národných a medzinárodných právnych noriem. Podľa nich má poskytnúť pomoc žiadateľom/kám o azyl, ktorí majú celosvetovo uznané právo na medzinárodnú ochranu,“ povedal John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu a strednú Áziu.

“Nie je na autoritách v Maďarsku – alebo v inej krajine – odmietnuť žiadateľom/kám o azyl prístup k individuálnemu prehodnoteniu ich žiadostí. Maďarsko je povinné pomôcť tým, ktorí požiadajú o azyl a je povinné zaoberať sa každou žiadosťou jednotlivo.“

Podľa novely zákona môže byť prístup k azylovému procesu odmietnutý, ak žiadateľ/ka prešli cez krajiny považované maďarskými autoritami za “bezpečné“, vrátane Srbska a Macedónska. Jednoducho každý kto prechádzal cez tieto krajiny, bez ohľadu na krajinu pôvodu, môže byť odmietnutý.

Po tom ako v Maďarsku stúpol počet migrantov/tiek a žiadateľov/iek o azyl, ktorí prichádzajú cez Balkán, v krajine prudko zosilnela protiutečenecká rétorika a konanie. Podľa mimovládnej organizácie Maďarský Helsinský výbor prišlo do krajiny od začiatku roka do 10. júla až 99% žiadateľov/iek o azyl – 86 000 ľudí – cez Srbsko.

správe  vydanej tento mesiac Amnesty International zdokumentovala devastujúce podmienky migrantov/tiek a žiadateľov/iek o azyl cestujúcich cez Balkán. Azylové systémy v Macedónsku a v Srbsku sú neefektívne a zlyhávajú v garantovaní medzinárodnej ochrany tým, ktorí ju potrebujú.

Zlyhania v implementovaní srbského azylového zákona vyústili v to, že väčšina žiadostí o azyl bola prerušená alebo pozastavená. Toto vystavuje veľké počty ľudí riziku, že budú poslaní späť do Macedónska a Grécka. V roku 2014 bol v Srbsku udelený  štatút utečenca len jednému žiadateľovi z 388. Išlo o tuniského občana; piatim Sýrčanom bola poskytnutá ochrana vzhľadom na prebiehajúci ozbrojený konflikt v ich domovskej krajine.

“Táto situácia je jednoducho neudržateľná. Krajiny na hraniciach Európy čelia nevídanému prílevu migrantov/tiek a žiadateľov/iek o azyl. Ich posúvanie od stĺpa k stĺpu nie je riešením a nezbavuje krajiny ako Maďarsko a Srbsko ich právnych záväzkov,“ uviedol John Dalhuisen.

Pozadie

Po tom ako maďarský parlament prijal v júni novelu azylového zákona, maďarská vláda vydala 21. júla dekrét špecifikujúci zoznam “bezpečných krajín pôvodu“ a “bezpečných tretích krajín“. Na zozname sú členské krajiny EÚ, Albánsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, členské krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, štáty USA, ktoré zrušili trest smrti, Švajčiarsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Kanada, Austrália a Nový Zéland.

V júli maďarský parlament prijal ďalšiu zmenu azylového zákona, podľa ktorej žiadosti o azyl osôb z “bezpečných krajín pôvodu“ budú rozhodnuté v urýchlenom postupe. Žiadosti osôb prechádzajúcich cez “bezpečné tretie krajiny“ budú vyhlásené za neprijateľné. Tento dodatok nadobudol účinnosť 1. augusta.

Paušálne odmietnutie žiadostí o azyl predložených osobami, ktoré prešli cez tieto krajiny, môže vyústiť do nezákonného vrátenia osôb, ktoré by čelili riziku vážneho porušenia ľudských práv.