Ani viac ako päťdesiat rokov po Norimberskom a Tokijskom tribunáli, krajiny nedosiahli spravodlivosť v prípadoch miliónov obetí genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu tento problém rieši založením stáleho Medzinárodného trestného súdu (International Criminal Court, ICC). Ten bude súdiť páchateľov najťažších zločinov a poskytne kompenzáciu obetiam v prípadoch, keď to nebude schopná alebo ochotná urobiť ich vlastná krajina.
Prečo nemôžu súdne pojednávania prebiehať na súdoch v krajinách, kde sa zločiny odohrali?
Podľa zaužívaného pravidla sa súdne pojednávania majú konať tam, kde bol zločin spáchaný. Podmienkou však je, že nie sú fingované, neférové a nevedú k rozsudku trestu smrti. Súdne pojednávania sú väčšinou omnoho efektívnejšie a majú väčší dôraz, keď sa konajú v mieste, kde sa vyskytuje najviac dôkazov, kde žijú obvinení, obete a svedkovia, a kde väčšina zúčastnených ovláda právny systém a jazyk.
Napriek tomu ich často nemožno viesť v krajinách, kde bol zločin spáchaný. Dôvodom je napríklad neexistencia legislatívy postihujúcej takéto zločiny alebo zlyhanie súdneho systému. Krajina nemusí mať dostatočné prostriedky na takéto súdne procesy, alebo nedokáže zaručiť bezpečnosť pre podozrivých, obete, svedkov či iné osoby spojené s procesom. Ďalším dôvodom môže nedostatočná politická vôľa otvoriť vyšetrovanie. Výkonná moc môže brániť vo vyšetrovaní alebo obžalovaní – niekedy práve preto, že je za zločiny priamo zodpovedná. Prekážkou môže byť aj vyhlásenie amnestie, udelenie milosti alebo podobného prostriedku zaručujúceho beztrestnosť.
Prípade Pinochet a všeobecná súdna právomoc
Súdy všetkých štátov majú podľa medzinárodného práva oprávnenie a čoraz viac zdôrazňovanú povinnosť, predviesť pred spravodlivosť tých, ktorí sú zodpovední za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Nezáleží na tom, kde bol zločin spáchaný. Uplatňovanie takejto všeobecnej súdnej právomoci národnými súdmi, by bolo mimoriadne osožné v prípade keď podozrivá osoba navštívi niektorú krajinu, požiada v nej o úkryt, alebo ak krajina v ktorej sa zločin odohral, vydá podozrivého páchateľa. Všeobecná súdna právomoc pomôže vyplniť dieru v Štatúte tým, že povolí predviesť pred spravodlivosť aj tých, ktorí spáchali zločiny na území štátu, ktorý nie je účastníckou krajinou Štatútu. Počet takýchto prípadov v blízkej budúcnosti však bude určite nízky.
Prečo sa jednoducho nezaloží ad hoc medzinárodný trestný tribunál v prípade, že to je potrebné?
Za viac ako polstoročie od Norimberského a Tokijského tribunálu, Bezpečnostná rada OSN ustanovila iba dva ad hoc medzinárodné trestné tribunály. Napriek tomu že Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, vytvorený v roku 1993 a Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu, založený v roku 1994 preukázali narastajúcu efektivitu vďaka množstvu verejne obvinených osôb a prípadov, ktoré pokračujú, majú len obmedzenú právomoc na zločiny spáchané v dvoch špecifických regiónoch a v dvoch konkrétnych časových obdobiach. Od roku 1993 Bezpečnostná rada OSN nedokázala zostaviť podobné ad hoc tribunály pre ďalšie závažné situácie, ako je Čečensko, Guatemala, Irak, Libéria, Kambodža, Sierra Leone, Somálsko a Východný Timor. Táto neochota je čiastočne podložená výdavkami, ktoré treba na vytvorenie novej inštitúcie a čiastočne nedostatkom politickej vôle.
Aká je výhoda stáleho ICC?
Stály Medzinárodný trestný súd bude schopný konať v tých prípadoch, keď súdy krajín v ktorých bol spáchaný zločin alebo ktorého štátny príslušník je podozrivý zo spáchania takéhoto zločinu, nebudú schopné alebo si nebudú želať priviesť zodpovedného za zločin pred spravodlivosť. Prokurátor ICC bude môcť, po súdnom schválení, otvoriť vyšetrovanie založené na informácií z akéhokoľvek zdroja, vrátane obetí, rodín obetí, mimovládnych organizácií, medzivládnych organizácií ako je OSN a samotných krajín. Konanie prokurátora nebude závisieť od súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Medzinárodný trestný tribunál bude tiež konať a zastupovať v mene celého medzinárodného spoločenstva na rozdiel od národných súdov.
Aká je cena ICC?
Ročný rozpočet Medzinárodného trestného súdu môže dosiahnuť až 100 miliónov USD. Napriek tomu je táto suma malá, ak ju porovnáme s čiastkou, ktorú dnes minuli štáty na vyšetrovanie a stíhanie obyčajných zločinov na celom svete. Keďže ICC bude postihovať zločiny ako genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, pomôže ušetriť niekoľkokrát vyššie čiastky, ako bude jeho samotná cena.
Existujú záruky na zabránenie politicky motivovaného vyšetrovania stíhania?
Štatút obsahuje mnoho opatrení aby sa zaručilo, že vyšetrovanie a stíhanie je podložené výhradne záujmom vykonania spravodlivosti. Napriek tomu, že Bezpečnostná rada OSN a krajiny môžu postúpiť informácie o situácii prokurátorovi ICC, je na prokurátorovi, či sa rozhodne požiadať o oprávnenie otvoriť vyšetrovanie. Prokurátor bude nezávislý od podaní Bezpečnostnej rady a štátov, a bude môcť otvoriť vyšetrovanie založené na informácií z akéhokoľvek zdroja. Prokurátor musí mať veľký morálny charakter, musí byť kompetentný a mať rozsiahle praktické skúsenosti v trestnom stíhaní alebo pojednávaní trestných činov. Od prokurátora sa vyžaduje, aby konal nezávisle. Prokurátor musí požiadať o oprávnenie Predsúdnu komoru pre každý prípad kedy chce otvoriť vyšetrovanie alebo začať trestné stíhane. O vydanie takýchto oprávnení prokurátorovi môžu žiadať aj krajiny.