Medzinárodný trestný súd – spor o imunitu občanov USA

Na konferencii v roku 1998 medzinárodná komunita podporila drvivou väčšinou Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu. Zo 148 štátov hlasovalo 120 za, 21 sa zdržalo a 7 bolo proti. Medzi nimi aj Spojené štáty americké. Požadovali totiž, aby mali členovia Bezpečnostnej rady OSN úplnú kontrolu nad prípadmi, ktorými sa bude súd zaoberať. To sa však nestalo.

Vývoj sporu o imunite
Na konferencii v roku 1998 medzinárodná komunita podporila drvivou väčšinou Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu. Zo 148 štátov hlasovalo 120 za, 21 sa zdržalo a 7 bolo proti. Medzi nimi aj Spojené štáty americké. Požadovali totiž, aby mali členovia Bezpečnostnej rady OSN úplnú kontrolu nad prípadmi, ktorými sa bude súd zaoberať. To sa však nestalo. Štatút síce dáva rade právo predkladať súdu prípady, no nie zrušiť konanie súdu. V záujme mieru a bezpečnosti ho môže len na 12 mesiacov pozastaviť. Vyžaduje sa pritom súhlas všetkých stálych a najmenej štyroch nestálych členov.
Hlavným zdrojom obáv USA je fakt, že hoci štatút neratifikovali, súd bude môcť rozhodovať o ich občanoch obvinených z genocídy, zločinov proti ľudskosti či vojnových zločinov, ak sa ich dopustia na území krajiny, ktorá štatút ratifikovala. USA sa teda od skončenia Rímskej konferencie usilovali získať výnimku a dosiahnuť imunitu svojich občanov voči právomoci nového súdu. Tú nemožno dosiahnuť bez zmeny štatútu. Rímsky štatút však bude možné zmeniť až na revíznej konferencii, ktorá bude až o sedem rokov. Návrhy USA boli teda medzinárodnou komunitou zamietnuté pre ich nesúlad so štatútom.
Boj proti Medzinárodnému trestnému súdu
V septembri 2001 vláda USA podporila zákon o ochrane amerických vojakov, ktorý bol podpísaný 2.augusta 2002. Kongresom prešiel v decembri toho istého roku. Zákon stanovuje, že USA:
– nebudú spolupracovať pri vyšetrovaní a súdení svojich občanov,
– odmietnu vojenskú pomoc všetkým krajinám, ktoré štatút ratifikovali – s výnimkou členov NATO a niektorých ďalších spojencov. Tento zákaz môže byť zrušený, ak dotyčný štát zaručí občanom USA imunitu pred Medzinárodným trestným súdom.
– využijú „všetky potrebné prostriedky“ (termín obvykle používaný v súvislosti s vojenskou silou) na to, aby vrátili zadržaných občanov späť do krajiny.
Administratíva G.W.Busha odstúpila 6.mája 2002 od podpisu zmluvy. Po tomto kroku už USA nie sú viazané medzinárodným právom nepodkopávať Rímsky štatút. Krátko po odstúpení od podpisu požiadali USA o spojenie otázky imunity amerických príslušníkov mierových jednotiek s rozhodovaním Bezpečnostnej rady o predĺžení mandátu misie v Bosne. Ostatní členovia rady návrh odmietli a Spojené štáty predĺženie misie vetovali. Bezpečnostná rada napokon napriek medzinárodným protestom 12.júla prijala rezolúciu 1422, ktorá na 12 mesiacov vyníma z právomoci súdu všetkých účastníkov mierových jednotiek OSN z krajín, ktoré neratifikovali Rímsky štatút. Rezolúciu je možné po roku obnoviť.
Imunita by bola porušením medzinárodného práva
Rezolúcie Bezpečnostnej rady sú však len časťou stratégie USA. Rezolúcia totiž zaručuje imunitu len príslušníkom mierových misií OSN, nie všetkým občanom USA. Spojené štáty sa preto teraz pokúšajú uzatvárať dvojstranné dohody, v ktorých by sa ich partneri zaviazali nevydávať amerických občanov Medzinárodnému trestného súdu. V mnohých prípadoch podpísanie dohody používajú ako podmienku vstupu do NATO. USA o dohodách tvrdí, že sú legálne a v súlade s Rímskym štatútom. Opierajú sa pritom o článok 98. Amnesty International v dokumente nazvanom Americká kampaň za beztrestnosť však tvrdí opak. Uzavretie takejto dohody by bolo podľa nej porušením medzinárodného práva.
Článok 98 bol kompromisom, ktorý sa stal súčasťou Rímskeho štatútu na poslednú chvíľu. Mal zabezpečiť podporu Spojených štátov pre nový súd. Článok prihliada na predchádzajúce záväzky štátov a stanovuje nutnosť ich súhlasu pri vydávaní osôb súdu. Týka sa však záväzkov, ktoré mali štáty ešte predtým, ako pristúpili k Rímskemu štatútu. Snaha USA vytvárať voči členským štátom nové záväzky znamená zmenu pravidiel počas hry. Jej podpis vytvára priestor pre porušovanie záväzku členských štátov vydávať obvinených z genocídy, zločinov proti ľudskosti či vojnových zločinov medzinárodnému súdu.
Tlak USA na mnohé štáty je už povážlivý. Dva štáty, ktoré ratifikovali štatút a zároveň s USA uzatvorili zmluvu – Rumunsko a Tadžikistan – porušia článok 86 Rímskeho štatútu, ktorým sa zaviazali podstúpiť osoby obvinené z genocídy, zločinov proti ľudskosti či vojnových zločinov Medzinárodnému trestnému súdu. Dohodu zaručujúcu imunitu občanov USA podpísal aj Izrael a Východný Timor, teda krajiny, ktoré štatút podpísali, no neratifikovali. Podpisom sa však zaviazali nemariť zmysel Rímskeho štatútu, takže ak ich parlamenty odsúhlasia zmluvu USA, dôjde k porušeniu medzinárodného práva.