blog, Rado Sloboda – člen a aktivista Amnesty Interantional Slovensko, ktorý sa najčastejšie pohybuje v Banskej Bystrici
Tábory Amnesty International Slovensko majú krátku históriu. Presviedčajú ma ale, že majú zmysel. Z tohotoročného som odchádzal na pokraji síl, ale motivovaný. Prečo?
Ľudia. Na začiatku neznámi, na konci dlhé lúčenie a pokračujúca spolupráca. Veľmi ma upokojilo, že máme terénnych sociálnych pracovníkov ako Fero, ktorý maká v Čelovciach v rómskej komunite. Pozitívne ma prekvapilo, že máme interných doktorandov ako Peťo, ktorý sa venuje ľudským právam.
FAIR PLAY. Môže byť niečo lepšie, ako keď umožníte deťom rozprávať sa s ľuďmi, čo zažili diskrimináciu? A keď k tomu pridáte workshop, ktorý ich učí kriticky vyhodnocovať informácie, ktoré šíria médiá, tak máte nový vzdelávací projekt FAIR PLAY – študenti za rovnoprávnosť.
Škola. Niet nad prax. Všetko, čo sme si skúšali teoreticky – živú knižnicu a mediálny workshop – sme si otestovali aj naostro na Gymnáziu A. Kmeťa v Banskej Štiavnici.
Živá knižnica. Nech si hovorí kto chce, čo chce. Niet nad to, keď zbúrate predsudok o „zlom cigánovi“ tak, že pred deti posadíte Mareka Mazziniho s jeho príbehom a skúsenosťami (keď som ho prvýkrát počul, skoro som plakal). Alebo Maťa Karena, fotografa bez rúk. Alebo nejakú inú živú knižku. Rozprávanie príbehov v živej knižnici má obrovskú silu. Odporúčam každému zažiť. Powerpointovej prezentácii o ľudských právach sa to ani zďaleka nevyrovná. A obrovská vďaka za to patrí Janette Mazinniovej, ktorá živé knižnice na Slovensko priniesla. Mám veľkú radosť, že Amnesty International Slovensko sa v organizácii živých knižníc stáva kvantitatívnou aj kvalitatívnou líderkou.
Miesto. Banská Štiavnica je úžasná, hoci už bolo cítiť, že turistická špička sa skončila. V Štiavnici občas zabúdam, že som zamilovaný do inej Banskej a to Bystrice.
Mojžiš. To je slovenský preklad mena Moses. Chalan, ktorý bol za veľmi podivuhodných okolností odsúdený na trest smrti v Nigérii. Priznal sa po tom, čo ho mučili. Amnesty International sa v mnohom zmenila, ale nezmenila sa v boji za konkrétnych ľudí. Zažať pomyselnú sviečku v tme môžete aj vy za 5 sekúnd tu: https://pripady.amnesty.sk/pripad/lwm-moses-akatugba.
Snowden. Hrdina. Celosvetovo sa mu vzdával rešpekt cez čítačky, ktoré začali na berlínskom literárnom festivale. Bol som hrdý, že sme sa k celosvetovému čítaniu pripojili aj zo Slovenska.
Koncert. To bola bodka na záver. A ešte k tomu punková. Možno neviem poriadne posúdiť žáner, keďže sa v hudbe pokladám za maximálne nevzdelaného, ale o to viac sa mi páčilo, že kapely priamo bez okolkov zaželali veľa sily v boji za ľudské práva.
Ubytovanie. Ak je niečo pre mňa synonymom útulnosti, tak je to určite Hostel 6, kde sa spolu nielen varí, ale aj spí. Výhľad na starý aj nový zámok, ale aj na kalváriu. Krajšiu kulisu pre tábor si neviem predstaviť. Statočne tomu sekundoval druhý priestor s názvom Terra Permonia.
Organizačný tím. Pražák, Blaváčka, Východniarka, Bystričan a Kysučan. To nemohlo dopadnúť dobre a predsa dopadlo. Asi to je naozaj o tom, že v prvom rade treba vedieť padať. A nemôže nespomenúť, že sme sa pekne rozlúčili s odchádzajúcou kolegyňou a kamarátkou, ktorá mení Amnesty kanceláriu v Bratislave za Paríž. Dá sa to pochopiť, ale budeš chýbať Lenka ;). (Lenka bola koordinátorka aktivizmu a neskôr kampaní a vzdelávania v Amnesty International Slovensko – pozn.autora)
Amnesty International. To je boj za ľudské práva. A pre mňa to veľa znamená. Najprv som bol členom a hľadal možnosti ako byť aktívny. Potom som založil skupinu Amnesty v Banskej Bystrici. To bol ohromný zážitok, ktorý mi pomohol vyrásť. Nakoniec som bol v Správnej rade. To je skúsenosť na nezaplatenie. Sviečkový tábor ma nakopol (aj keď ho ešte stále dospávam) a som rád, že ma Amnesty prijalo ako lektora v projekte Fair play. Teším sa na pokračovanie tejto žlto-čiernej kapitoly.