V krajinách Strednej Ázie podľa správy Amnesty International s názvom Späť k mučeniu: extradície, nútené návraty a presuny v Strednej Ázii, sú praktiky mučenia a zlého zaobchádzania.
Tieto fotografie zobrazujú príbehy odvahy rôznych rodín zo Strednej Ázie, ktorých milovaní sa stali obeťami mučenia, nespravodlivosti a nespravodlivých súdnych procesov. Boli nútení sa za noc stať aktivistami a dúfať, že raz zavládne spravodlivosť. Neustále bojujú za obnovenie vyšetrovaní v prípadoch ich blízkych a veria, že sa ich muži vrátia späť domov.
V Strednej Ázii je veľa mužov a tiež žien zadržiavaných poriadkovými zložkami, držaných v izolácii a nútených písať falošné priznania. Niekedy týchto ľudí držia vo väzbe a vyhrážajú sa im ďalšími bitkami, kým si ich rodiny môžu dovoliť zložiť kauciu za ich prepustenie.
Je príliš veľa prípadov, kedy ľudia počas takéhoto zadržiavania umreli. Vo väzbe môžu byť podrobení mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania, ktoré zanecháva dlhodobé fyzické i psychické následky, alebo môžu skončiť vo väzení po nespravodlivom súdnom procese. Dokonca aj keď sú známky násilia na súde evidentné, sudcovia často, buď z dôvodu nedostatočnej nezávislosti alebo odvahy, nenariadia zahájenie vyšetrovania na odhalenie možného mučenia obžalovaného.
Veľa rodín sa spolieha na miestny systém trestného súdnictva a neodvoláva sa proti takémuto zaobchádzaniu. Avšak niektorí čelili obťažovaniu zo strany týchto orgánov za to, že o tomto probléme hovorili otvorene. Tieto rodiny takisto často ostávajú bez živiteľov a bez otcov.
9. Augusta 2009 Lubate Burhanovej povedali, že jej syn zomrel deň predtým, údajne na zlyhanie srdca. Jeho telo jej poslali, aby ho pochovala. Odkryla rubáš a zistila, že jej syn musel byť opakovane surovo zbitý. Lubat Burhanova sa odvolala k prezidentovi Tadžikistanu so žiadosťou zahájiť vyšetrovanie na objasnenie smrti jej syna a vinných poslať pred spravodlivosť. Generálny prokurátor zahájil vyšetrovanie, dodnes však Lubat čaká na spravodlivosť. S prípadom svojho syna oslovila i generálneho tajomníka OSN, Pan Ki-muna.
Saodat Kulieva, matka Khursheda Bobokalonova sa snaží o to, aby tí, ktorých označuje ako „kati v uniformách“, boli predvedení pred súd za smrť jej syna. 27. júna 2009 bol Khurshed Bobokalonov, nadaný mladý onkológ, zadržaný políciou v deň svojich narodenín v Dušanbe, Tadžikistane, zbitý policajnými obuškami a na ceste na policajnú stanicu zomrel v policajnom aute. Tí, ktorí boli zodpovední za jeho smrť, sa zatiaľ nenašli. Saodat Kulieva spísala a poslala petíciu na Úrad generálnej prokuratúry, kde požaduje vyšetrenie prípadu jej syna: „Nepravdivé výpovede boli prijaté ako pravda. Skutočné fakty a okolnosti smrti môjho syna boli zatajené.“ A končí: „Kurshedove dve deti budú vždy môcť byť na otca hrdé.“
Khadiša Askarova stále vedie boj za svojho manžela, Azimjana Askarova, významného obhajcu ľudských práv, umelca, a väzňa svedomia v Kirgizsku. Azimjan Askarov bol v septembri 2009 nespravodlivo odsúdený na doživotie. Khadiša používa všetky možné prostriedky, aby upozornila na nespravodlivosť, ktorá zasiahla jej rodinu. V marci 2013 adresovala otvorený list zahraničným ambasádam, medzinárodným organizáciám, regionálnym organizáciám pre ľudské práva, ako aj novinárom. „Naozaj vás vážne žiadam o pomoc môjmu manželovi, otcovi štyroch detí a starému otcovi ôsmych vnúčat.“
Celú správu Späť k mučeniu: extradície, nútené návraty a presuny v Strednej Ázii si môžete stiahnuť v angličtine.