Problémom na Ukrajine je najmä absencia polície. Na miestach, ktoré sú pod kontrolou ozbrojených skupín, polícia nekoná a obyvatelia sa tak necítia bezpečne.
Začiatok konfliktu
Tri mesiace protestov v Kyjeve, známymi pod pojmom “Euromajdan” od novembra 2013 do februára 2014 viedli k zosadeniu vtedajšieho ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a vytvoreniu dočasnej vlády. Na 25. mája 2014 boli vyhlásené predčasné prezidentské voľby, v ktorých bol hneď v prvom kole zvolený Petro Porošenko. Kým pre demonštrantov v Kyjeve boli tieto udalosti prijateľné, nespokojní boli najmä ľudia vo viacerých častiach východnej Ukrajiny a prevažne v rusko-hovoriacich regiónoch na východe, ktorí boli veľkými podporovateľmi zosadeného prezidenta. Reakciou bola vlna protestov proti novým orgánom v Kyjeve. Obidve strany začali organizovať svoje vlastné protesty a násilnosti sa tak začali stupňovať.
Na Ukrajine však chýba autorita polície – obyvateľom chýba ochrana a konflikty nemá kto zastaviť. Zrážky umocnilo aj vyhlásenie referenda o nezávislosti Ukrajiny od Krymu. Referendum bolo vyhlásené na 11. mája v oblastiach východnej Ukrajiny, nad ktorými Kyjev postupne začal strácať moc.
Ukrajinské orgány zároveň obvinili Rusko zo zásobovania svojich ozbrojených síl zbraňami a inou vojenskou výbavou. Napriek tomu, že ruské orgány túto informáciu viackrát popreli, ich tvrdenie nie je úplne dôveryhodné vzhľadom na to, že počas okupácie Krymu využívali ruské ozbrojené sily množstvo tankov a obrnených vozidiel. Je nepravdepodobné, že by sa v takomto veľkom množstve zmocnili vozidiel od ukrajinských síl.
Únosy a násilie
Zástupcovia Amnesty International navštívili mesto Mariupol v júni 2014 krátko po tom, ako kontrolu nad mestom opäť prebrali ukrajinské jednotky. Organizácia zaznamenala nezákonné obmedzovanie slobody a násilie. Už od začiatku “Euromajdanu” boli nahlásené viaceré únosy. Medzi prvými unesenými boli miestni úradníci, proukrajinskí aktivisti, novinári či medzinárodní pozorovatelia. Unesenými boli aj politickí aktivisti v Kyjeve počas protestov proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Viacerí z nich uviedli, že ich uniesli neznámi muži, následne ich zbili a odviedli do lesa, kde ich nechali v mínusových teplotách. Jedným z týchto unesených bol v januári tohto roka aktivista Yury Verbytsky spolu s novinárom a aktivistom Igorom Lutsenkom. Lutsenkovi sa podarilo nájsť pomoc a únos prežil, druhý aktivista však také šťastie nemal. V lese ho našli mŕtveho, mal zlomené rebrá a okolo hlavy stopy po lepiacej páske.
Únosy sa stali dennou rutinou aj na Kryme, ktorý majú od februára pod kontrolou ozbrojené jednotky. Obeťami sa stali krymskí Tatári, medzi nimi aj 39-ročný Reshat Ametov, ktorý bol odvlečený tromi mužmi po tom, ako sám protestoval pred budovou rady ministrov v Simferopole. Z únosu existuje aj videozáznam, ktorý ukazuje, ako ho muži odnášajú preč. Jeho telo s jasnými známkami po mučení našli až o dva týždne. Vo veci sa začalo aj trestné stíhanie, únoscov však nevedeli identifikovať.
Jedným z unesených bol aj 19-ročný Sasha, ktorý po únose utiekol do Kyjeva. Vzhľadom na chýbajúcu autoritu polície boli demonštranti nútení si vytvoriť vlastné sebaobranné skupiny, ktorej členom bol aj tento mladý chlapec. Keď kráčal na stretnutie s ďalším členom skupiny, uniesli ho. Únoscovia si na jeho nohách hasili cigarety a bili ho až kým neomdlel. Keď prišiel k vedomiu, vypočúvali ho a znovu bili. To sa opakovalo stále dokola. Pustený na slobodu bol až keď jeho otec zaplatil výkupné 60 000 dolárov.
Novinár Serhiy Shapoval bol zadržaný v Donetsku 25. apríla po tom, ako sa snažil dostať do Donetskej ľudovej republiky tajne ako jeden z ich členov. Vyvolal tým však vlnu podozrení a začali ho vypočúvať. Štyri hodiny ho mučili, zakryli mu oči, zviazali ruky, rezali mu prst nožom a hrozili mu, že mu ho odrežú.
Hannu a jej priateľa Fedora uniesli ozbrojení muži v Donetsku 27. mája 2014 a pustili ich na slobodu až po šiestich dňoch. Obaja boli známi ako proukrajinskí aktivisti, čo bol zrejme aj dôvod ich únosu. Hana povedala Amnesty International, že sedela vo svojom byte, keď zrazu niekto zaklopal. Bolo to sedem ozbrojených mužov, ktorí tvrdili, že sú z Donetskej ľudovej republiky a začali prehľadávať jej byt. Keď našli ukrajinskú vlajku a proukrajinské letáky, použili vlajku na zakrytie Hanniných očí a spolu s Fedorom ich odviezli preč. Hanna povedala, že po polhodine výsluchu muži priniesli nôž a začali ju rezať na krku, rukách aj nohách. “Bili ma päsťami do tváre aj celého tela. Skryla som sa do rohu a snažila som sa chrániť. To ho ešte viac nahnevalo a išiel pre nôž. Ľudia z vlastnej krajiny ma vypočúvali s takou krutosťou. Bála som sa. Myslela som, že je koniec a zabijú ma. Na konci výsluchu mi jeden muž povedal: Modli sa, teraz ťa zabijem.”
7. mája 2014 sa na stránke ukrajinského novinára a radikálneho politika Oleha Lyashka objavilo video, v ktorom v aute vypočúva dvoch mužov so zviazanými rukami. Jeden z nich sa predstaví ako Igor Khakmizayov, bývalý minister obrany Donetskej ľudovej republiky. Je takmer úplne nahý a na tele mu vidno rany. Pred autom stoja viacerí ozbrojení zamaskovaní muži, ktorí na konci videa zajatcov odvážajú na neznáme miesto.
Pre rastúci trend únosov na Ukrajine existuje niekoľko vysvetlení. Ozbrojené jednotky často držia svojich rukojemníkov ako objekty výmeny, niektorých držia ako podozrivých zo špionáže. Niekedy únoscovia žiadajú výkupné a nútia svojich rukojemníkov pracovať. Týmto spôsobom majú ozbrojené sily kontrolu nad miestnymi obyvateľmi, tí však často zo strachu odmietajú o únosoch hovoriť.
Počet unesených je neznámy
Presné počty unesených ľudí na východe Ukrajiny neexistujú. Orgány v Kyjeve nemajú priamy prístup k oblastiam kontrolovanými ozbrojenými skupinami, čo zhoršuje možnosť zaznamenať a zhodnotiť porušovanie ľudských práv. Obete únosov sú často neochotné hovoriť na verejnosti o tom, čo prežili. Majú strach, že im únoscovia znova ublížia alebo ublížia ich rodinám. Výsledkom je, že informácie o únosoch sú často nespoľahlivé a “z druhej ruky”. Mnoho únosov ostáva ešte stále nenahlásených. Obete sa nemajú na koho formálne odvolať, keďže polícia ľuďom neposkytuje ochranu a ukrajinské orgány nepomáhajú tam, kde sú porušované ľudské práva. Presné čísla ani štatistiku nevedeli zástupcom AI poskytnúť ani členovia ministerstva vnútra v Kyjeve počas stretnutia koncom júna.
Napriek týmto ťažkostiam sa viaceré organizácie a jednotlivci rozhodli dať dokopy dostupné informácie a následne vydať správu. V nej sa uvádza, že počas obdobia od 13. apríla bolo unesených 222 ľudí, z toho štyria zomreli, 137 pustili na slobodu a 81 sú stále zadržiavaní. Správa ďalej cituje ministra vnútra, ktorý tvrdí, že v tomto období uniesli až 387 ľudí, z toho 39 novinárov. Po vydaní tejto správy sa začali nahlasovať ďalšie únosy a ich počty naďalej stúpajú. Počty unesených zaznamenávala aj aktivistka Yekaterina Sergatskova, ktorej zoznam zahŕňa viac ako stovku podobných prípadov, z ktorých viaceré nemôže zverejniť na žiadosť rodín.
Mať však presný zoznam sa nepodarí nikomu, keďže sa častokrát pracuje s neoverenými a nepresnými informáciami.
Nezákonné obmedzovanie slobody
Držanie rukojemníkov je porušením medzinárodného humanitárneho práva. Podľa Ženevskej dohody je zakázané držať rukojemníkov a unášať civilistov rovnako ako podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Obmedzovanie slobody je zároveň porušením ľudských práv podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, v ktorom sa uvádza, že nikto nesmie byť obmedzovaný v jeho slobode, pokiaľ sa nejedná o procesy ustanovené zákonom. Počas konfliktu na Ukrajine však AI zaznamenala oba prípady.
Problémom na Ukrajine je aj absencia polície. Na miestach, ktoré sú pod kontrolou ozbrojených skupín, polícia nekoná a obyvatelia sa necítia bezpečne. Ďalším problémom je aj diera v Trestnom zákone, ktorá ponecháva priestor pre zlé zaobchádzanie, najmä v prípade občianskych nepokojov a konfliktov. Situácia na Ukrajine spôsobila úpadok právneho štátu.
Konflikt pokračuje, a kým sa ukrajinské ozbrojené sily snažia získať naspäť kontrolu nad mestami vo východnej Ukrajine, miestni obyvatelia sú v ohrození. Vojenské operácie sa odohrávajú v husto obývaných oblastiach, čo túto pravdepodobnosť ešte zvyšuje. AI počas svojej práce na Ukrajine zaznamenala za posledné roky viaceré prípady porušovania ľudských práv a neschopnosť poriadne vyšetriť tieto porušenia. Ak chce Ukrajina po prekonaní súčasného konfliktu znovu fungovať ako právny štát, musí toto vyšetrovanie zabezpečiť. Je to dôležitý krok pri tvorbe mieru na oboch stranách konfliktu.
Odporúčania od Amnesty International
AI vyzýva tých, ktorí sú zapojení v ozbrojenom konflikte, aby:
- sa správali podľa medzinárodného humanitárneho práva a vyhýbali sa únosom
- zabezpečili, aby nedochádzalo k násiliu
- nepodmienečne prepustili zajatcov a kým tak urobia, nevystavovali ich násiliu
AI vyzýva ukrajinské orgány, aby:
- zabezpečili, že Trestný zákon nebude zle interpretovaný
- vykonali rýchle a nezávislé vyšetrovanie obvinení z nezákonného zadržiavania
- zaviedli riadny zoznam unesených, aby sa mohlo začať vyšetrovanie a nič podobné sa v budúcnosti neopakovalo