Amnesty International Slovensko vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby pristúpila k Dohovoru o kazetovej munícii. Od schválenia Dohovoru, ktorým sa zakazuje používanie, výroba i skladovanie kazetových bômb uplynulo takmer päť rokov. Väčšina krajín sveta a drvivá väčšina krajín EÚ už k Dohovoru pristúpila, Slovensko naďalej stojí stranou. Radí sa tak medzi 4 posledné krajiny Európskej únie, ktoré donedávna kazetové bomby vyrábali, avšak k zákazu sa nepripojili (ďalšími sú Rumunsko, Grécko a Poľsko).
„Odstrániť kazetové bomby z používania je dnes o to naliehavejšie, že prejav ich nehumánnosti vidíme v prebiehajúcom konflikte v Sýrii, “ uvádza Jana Vargovčíková, hovorkyňa Amnesty International Slovensko. Šafík Hatem Šejch Jásin, 18-ročný študent, zomrel na dvore svojho domu potom, ako zo zeme zodvihol nevybuchnutú bombičku. Bomba bola odpálená ako súčasť útoku sýrskych vládnych síl vo februári 2013. Jeho matka pre Amnesty International uviedla: „Všetci sme boli pri tom, keď kazetová bomba spadla k nám do dvora. Nevedeli sme, čo to bolo, a že by to mohlo explodovať. Prečo zhadzujú bomby, ktoré zabíjajú nevinných ľudí v ich vlastných domovoch?“.
Hlavnými dôvodmi zákazu kazetovej munície sú jej nerozlišujúci charakter a zamínované polia, ktoré za sebou zanecháva na desiatky rokov po ukončení ozbrojeného konfliktu. Napriek týmto charakteristikám ostáva kazetová munícia súčasťou výzbroje slovenskej armády. Podľa odborníkov pritom nie je vhodná na súčasné vojenské operácie a jej použitie na obranu vlastného obyvateľstva by bolo zjavne nerozumné.
Vláda pritom už v novembri 2008 vyzvala ministra obrany, aby v spolupráci s ministrom zahraničných vecí a ministrom hospodárstva predložili tzv. akčný plán plnenia záväzkov Dohovoru. Dodnes však na jednanie vlády nebol akčný plán predložený. „Súčasný stav je v jasnom rozpore so záväzkom Slovenska prijať Dohovor v čo najkratšom čase a poukazuje na chýbajúcu politickú vôľu vlády SR pristúpiť k Dohovoru,“ tvrdí Jana Vargovčíková. „Vyzývame týmto vládu SR, aby využila symbolické piate výročie schválenia Dohovoru a pripojila sa k zákazu kazetovej munície.“
V utorok 7. mája 2013 Amnesty International Slovensko zaháji kampaň za pristúpenie Slovenska k Dohovoru o kazetovej munícii. Na Hodžovom námestí predstaví problém verejnosti slovenský výtvarník Oto Hudec v infostánku, ktorý sám pre Amnesty International navrhol. „Minulý rok som sa dozvedel o postoji Slovenskej republiky ku kazetovej munícii a ostal som šokovaný. Vzhľadom na jej nedávne použitie v Sýrii a ďalších konfliktoch na Blízkom východe, som sa rozhodol zareagovať výtvarnou cestou,“ vysvetľuje Oto Hudec. Stánok spája aktuálnu tému kazetových bômb s popcornom. „Pukancová kukurica – popcorn, je totiž slangový výraz, ktorým americkí vojaci nazývajú kazetové bomby,“ doplňuje Hudec. Súčasťou stánku je aj grafická vizualizácia bratislavského Hodžovho námestia po výbuchu kazetovej munície.
Pre získanie ďalších informácií kontaktujte: Jana Vargovčíková, Media & Advocacy Officer, Amnesty International Slovensko, 00421 (0)918938429 , [email protected]
Fakty a čísla o kazetovej munícii
Čo je kazetová munícia?
Kazetová munícia, nazývaná aj kontajnerová munícia, je väčšia bomba obsahujúca desiatky až stovky menších bômb. Táto zbraň sa používa dvomi spôsobmi – bombarduje sa ňou zo vzduchu alebo je odpaľovaná zo zeme. Je navrhnutá tak, aby sa jej obal pred dopadom na zem otvoril a uvoľnil menšie bomby zasahujúce plochu vo veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk. Vysoké percento z nich pri dopade neexploduje a mení sa na smrtiace nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo, pretože pri akejkoľvek manipulácii s nimi – i náhodnej, môžu kedykoľvek vybuchnúť, podobne ako míny.
Aký je cieľ Dohovoru o kazetovej munícii?
Dohovor je najvýznamnejšou humanitárnou a odzbrojovacou zmluvou za posledných 15 rokov. Jeho cieľom je znížiť počet zranení a úmrtí civilistov v priebehu alebo po vojnovom konflikte. Ku dnešnému dňu ho podpísalo 112 krajín, vrátane tých, v ktorých zanechala rozsiahle zamínované územia (napr. krajiny bývalej Juhoslávie, Afganistan, Irak či Libanon). Dohovor bol schválený 30. mája 2008 a vstúpil do platnosti vo februári 2010, kedy ho ratifikovalo 30 štátov. Krajiny, ktoré Dohovor ratifikovali, nesmú za žiadnych okolností:
1. kazetovú muníciu používať,
2. rozvíjať, vyrábať, inak získavať, hromadiť, prechovávať alebo na niekoho priamo či nepriamo previesť kazetovú muníciu,
3. pomáhať, podporovať alebo nútene niekoho zapojiť do akejkoľvek činnosti, ktorá je zmluvnej strane tohto dohovoru zakázaná.
Kazetová munícia na Slovensku
Na export do zahraničia ponúkali kazetovú muníciu slovenské firmy Konštrukta-Defense, a.s., ZVS Holding v Dubnici nad Váhom a Technopol International. Šlo najmä o vývoz munície slovenskej výroby, typ 122mm rakety Agát, do Turecka. Za 6 rokov (2004-2009) bolo na jeho vývoz udelených 13 licencií v celkovej hodnote zhruba 25 miliónov eur.
Celosvetová koalícia za zákaz kazetovej munície
Za ratifikáciu a implementáciu zmluvy intenzívne bojuje koalícia mimovládnych organizácií, do ktorej patrí aj Amnesty International, s názvom Koalícia kazetovej munície (Cluster Munition Coalition – CMC). Koalícia združuje okolo 300 mimovládnych organizácií z viac ako 80 krajín sveta. V koalícii pôsobia i členovia tímu, ktorý viedol kampaň na zákaz mín. Táto kampaň dopomohla k prijatiu Dohovoru o zákaze používania, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení v roku 1997. Spomínaná medzinárodná kampaň bola ocenená Nobelovou cenou za mier.