Amnesty International publikovala správu o stave ľudských práv za rok 2018 – „Rights Today“. Podľa nej boli v roku 2018 v prvej línii boja za ľudské práva po celom svete práve ženy. Organizácia tiež varuje, že „silácke“ prejavy svetových lídrov, presadzujúcich mizogýnne, xenofóbne a homofóbne politiky, nanovo ohrozujú dávno vybojované práva a slobody
„V roku 2018 sa mnohí z týchto samozvaných „drsných mužov“ pokúšali podkopať samotný princíp rovnosti, ktorý je základným kameňom konceptu ľudských práv. Mysleli si, že im ich hrubé správanie pridá na autorite, v skutočnosti však ich zastrašovacie taktiky viedli len k ďalšiemu prenasledovaniu a šikane beztak marginalizovaných a zraniteľných skupín. Práve ženské obrankyne ľudských práv nám tento rok ukázali nezlomnú víziu boja proti týmto negatívnym fenoménom,“ hovorí Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
„V našej časti sveta, v Európe, bol rok 2018 poznačený výrazným posilňovaním intolerancie, nenávisti a diskriminácie. Sme svedkami nebezpečného zužovania priestoru pre občiansku spoločnosť. Zostávame ľahostajní voči katastrofálnej situácii utečencov a migrantov. Prejavy solidarity voči nim sú kriminalizované. Krajiny ako Maďarsko, Poľsko a Rusko, každá vlastným spôsobom, ukazujú možné trendy s devastujúcimi účinkami. 2018 bol rokom silnejúcej xenofóbnej rétoriky a represívnych opatrení. Napriek tomu optimizmus pretrváva. Aktivizmus a angažovanosť posilňuje. Obyčajní ľudia s neskutočnou vášňou a zápalom sa nahlas dožadujú spravodlivosti a rovnosti,“ hovorí Rado Sloboda.
Výsledky sú publikované v „Rights Today“, správe analyzujúcej stav ľudských práv v siedmych svetových regiónoch: Afrike, Severnej, Južnej a Strednej Amerike, Východnej a Strednej Ázii, Blízkom východe, Severnej Afrike, v Južnej a Juhovýchodnej Ázii. Publikácia pripomína 70. výročie od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948.
2018: Ženy sa búria
Vzmáhajúca sa sila ženských hnutí by nemala byť podceňovaná. Aj keď majú tieto hnutia svoju nespochybniteľnú tradíciu, aktivistky dominovali titulkom ľudsko-právne orientovaných článkov práve v priebehu uplynulého roka. Skupiny ako Latinsko-americká Ni una menos mali nevídanú masovú podporu. Tisícky žien protestovali proti sexuálnemu násiliu, zákazu šoférovania, nútenému zahaľovaniu sa (hidžábu), či nespravodlivým zákonom o interrupciách a milióny ľudí sa pridali k ženskému pochodu #MeToo, aby žiadali koniec mizogýnie a zneužívania.
„V očiach mocných sú práva žien dlhodobo vnímané ako menej dôležité. Vlády a ich predstavitelia sa domnievajú, že stačí predstierať záujem a tým ich úloha končí. Čo je horšie, mnohí zo súčasných svetových lídrov na práva žien novými zákonmi priamo útočia. Svoju nenávisť a nepriateľstvo voči polovici populácie ukrývajú pod maskou ochrany tradičných hodnôt a záujmov rodiny. V skutočnosti robia politiku, ktorá ženám odopiera základnú rovnosť,“ hovorí Rado Sloboda.
Rights today poukazuje na rastúci počet zákonov prijatých za účelom útlaku a kontroly žien, predovšetkým v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Jedná sa napríklad o striktnejšie zákony o potratoch v Poľsku a Guatemale alebo o znižovanie výdajov americkej vlády na tzv. kliniky plánovaného rodičovstva, čím je ohrozené zdravie miliónov žien.
„Aktivistky riskovali svoje životy a slobodu, aby upriamili pozornosť sveta na porušovanie ľudských práv. Patrí k nim napríklad palestínska aktivistka Ahed Tamimi, ktorá bola nespravodlivo uväznená preto že sa opovážila postaviť za spravodlivosť pre svoju komunitu a aktivistka a politička Marielle Franco, ktorá bola brutálne zavraždená, pretože nebojácne bránila ľudské práva. Práve Marielle spolu s ďalšími odvážnymi bojovníčkami za ľudské práva sú aj súčasťou prípadov v najväčšom ľudsko-právnom podujatí na svete – Maratón písania listov, ktorý môžu podporiť všetci, ktorým záleží na dodržiavaní ľudských práva. ,“ hovorí Rado Sloboda.
2019: Významný rok pre ženské práva
V roku 2019 uplynie 40 rokov od prijatia Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien“ (CEDAW). Pôjde o významné výročie, ktoré svet nesmie prehliadnuť.. Mnohé vlády ho však prijali len pod podmienkou, že môžu odmietnuť niektoré jeho časti, ako je napríklad realizácia politík vedúcichk eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien a ďalšie.
Amnesty International vyzýva vlády aby prijali opatrenia, ktorými zaručia vymáhateľnosť práv žien. To zahŕňa nielen záväzky voči medzinárodným ľudskoprávnym štandardom, ale aj zmeny v škodlivej vnútroštátnej legislatíve ako ajproaktívne opatrenia posilňujúce ženy a ich práva.
„Samotný fakt, že mnoho krajín prijalo dohovor o právach žien len v čiastkovej podobe je dôkazom, že mnohé vlády vnímajú ochranu ženských práv skôr ako cvičenie v PR. Chcú si prilepšiť v očiach verejnosti, no ochranu práv žien neberú ako bezodkladnú prioritu. Ženy na celom svete zarábajú oveľa menej než ich kolegovia a o svoju prácu sa musia obávať ďaleko viac ako muži. Okrem toho nemajú riadny prístup k spravodlivej politickej reprezentácii a čelia neuveriteľnej miere sexuálneho násilia, ktoré vlády naďalej ignorujú. Vyzeralo by to rovnako, ak by rovnakým problémom čelili muži? Amnesty International môže a má robiť viac pre práva žien. Verím, že v roku 2019 musíme pevne stáť za ženskými hnutiami, posilňovať ich hlas a bojovať za uznanie ľudských práv, tak ako nikdy predtým,“ hovorí Rado Sloboda.
Správu v angličtine si prečítate TU, v slovenčine ju nájdete TU. O správe sme rozprávali aj v RTVS (od 12:15 min).
Páči sa vám, čo robíme? Podporte nás TU
