Blog Denisa Krivosheeva, zastupujúceho riaditeľa pre Európu a Centrálnu Áziu v Amnesty International
Foto: Michal Burza
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v juhovýchodnom ukrajinskom meste Mariopol ide o biznis – ako vždy. Toto prístavné mesto si posledné dva mesiace hádžu “z ruky do ruky”. Cestovali sme tam, aby sme zdokumentovali obvinenia z porušovania ľudských práv uprostred búrlivých udalostí na východnej Ukrajine. Slnko svieti, banky a obchody sú otvorené. Toto je obdobie dovolenkárov – ale nie sú tu žiadni. Mesto je miestami až podivne tiché. Prvé znamenie, že niečo nie je v poriadku. Ľudia z Mariopola sa stále vyrovnávajú s nedávnou históriou.
V máji tohto roku boli dôležité administratívne budovy v meste obsadené protikyjevskými demonštrantami. Polícia vyprázdnila svoje sídlo, rovno pred davom odišla a nechala mesto napospas samozvaným proruským polovojakom z Doneckej ľudovej republiky. Vojenský personál z neďalekej základne sa stiahol tiež.
13. júna prokyjevské ozbrojené jednotky prišli do mesta a vyháňali separatistov. Pri tomto incidente údajne umrelo 8 ľudí, 30 ľudí bolo zatknutých. Ale Mariopol má relatívne šťastie. Boli tam problémy, ale výrazne menšie ako v iných mestách. Veci sa zdanlivo upokojili. Až natoľko, že sa stáva destináciou pre ľudí, ktorí utekajú pred nepokojmi na severe. Bolo nám povedané, že pred dvomi týždňami tu boli len dve premiestnené rodiny. Teraz ich tu je už 52 a ďalšie sú v satelitných mestách.
S vyhlásením prímeria 23. júna sme čakali, že sa situácia zlepší. No aj keď sa násilnosti nateraz zastavili, stále je tu cítiť atmosféru napätia a hlboko zakoreneného strachu. V kaviarni na okraji mesta sme sa stretli s účtovníčkou Victoriou. Prišla aj v spoločnosti dvoch mužov – bodyguardov. Nervózne sedeli pri priľahlých stoloch, sledovali dvere kým sme pili kávu a rozprávali sme sa za sprievodu jazzovej hudby. Kaviareň je inak prázdna.
Zdá sa zvláštne, že Victoria, ktorej proukrajinský postoj je dobre známy, potrebuje bodyguardov. Ale dôvod na opatrnosť tu je. Aj keď sa mnoho z ozbrojených priaznivcov lojálnych k Doneckej ľudovej republike stiahlo do úkrytu, nestratili svoju silu: Victoria pravidelne nachádza guľky vo svojej poštovej schránke. Victoria verí, že Mariopol môže byť pod kontrolou Kyjeva iba teoreticky. Lojalita polície a ďalších orgánov je otázna, nehovoriac o tých, ktorí veria, že Ukrajina je riadená juntou z Kyjeva.
Kým chýba štátna ochrana, Victoria riadi sieť miestnu sieť dobrovoľníkov, ktorí majú chrániť sami seba. Verí, že dokážu zabrániť, aby sa separatisti znovu objavili. Tvrdí, že len vďaka úsiliu tejto organizácie, ktorej členovia pohotovo reagujú na násilné udalosti, je zachovaný poriadok v meste.
Ťažko povedať, aký je poriadok a vernosť miestnych úradníkov v Mariopole. Políciu tu je vidieť iba zriedka. Ľudia sú neochotní hovoriť – aj tí, ktorí predtým súhlasili, že sa s nami stretnú. Novinár, ktorý bol údajne unesený Doneckou ľudovou republikou počas volieb, zrazu prestal dvíhať telefón. Stretli sme sa s niekoľkými ľuďmi, ktorí sa sem nedávno premiestnili: opustení, zmätení a so strachom o svoju budúcnosť. Opustili svoje domovy a životy v Slavjansku, kde došlo k niektorým z najhorším vojenských bojov. Keď sme pozdravili muža stredného veku, jeho prvá reakcia bola: “Nič vám nepoviem!”
Čo sa stane s Mariopolom uprostred chaosu, konfliktu a bezprávia vo východnej Ukrajine, je ťažké predvídať. Sú tu niektoré znepokojujúce veci. Potom, ako prokyjevské sily v Mariopole “oslobodili” budovy držané proruskými aktivistami, v pivnici našli 50 ľudí – unesených, zastrašovaných a mučených. Tieto informácie je ťažko overiť, ale o podobných prípadoch sme počuli už predtým, ako sme sem prišli. Antikyjevská strana tiež tvrdila, že ich aktivisti boli unesení a tak sme si to chceli overiť.
Podľa pozorovateľov OSN, s ktorými sme sa stretli, došlo k nárastu únosov a obvinení z mučenia. Dôveryhodné zdroje blízke Mariopolu vyjadrili vážne znepokojenie nad množstvom rôznych ozbrojených strán v meste, či už proruských alebo proukrajinských.
Takže kto má Mariopol pod kontrolou? V tomto období visí ukrajinská vlajka vysoko nad administratívnymi budovami. Ale všetko sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Pre ľudí v Mariopole to znamená neistú budúcnosť plnú nedôvery a strachu o to, čo ešte príde.