Ruskí novinári a organizácie sledujúce dodržiavanie ľudských práv ocenili rozhodnutie prezidenta V.Putina vetovať návrh dodatku k mediálnemu zákonu. Dodatok upravoval informovanie o extrémnych situáciách.
Parlament ho prijal začiatkom tohoto mesiaca ako reakciu na rukojemnícku drámu v moskovksom divadle, ku ktorej došlo koncom októbra. Jej cieľom bolo obmedziť spravodajstvo v podobných situáciách, obzvlášť v súvislosti s Čečenskom. Dodatok mal tiež zabrániť médiám identifikovať prílušnosť členov špeciálnych síl a krízových jednotiek bez ich povolenia.
Amnesty International oceňuje rozhodnutie ruského prezidenta. „Upozorňujeme však, že je potrebné, aby aj ruskí zákonodarcovia zabezpečili, že všetky dodatky k mediálnemu zákonu a k zákonu ‘o boji s terorizmom’ boli v súlade s medzinárodnými štandardmi zabezpečujúcimi právo verejnosti na informácie,“ dodáva AI.
Slobodu prejavu garantujú všetky kľúčové medzinárodné dokumenty – Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný dohovor občianskych a politických právach a Euróspky dohovor o ľudských právach. AI ruským zákonodarcom pripomína, že podľa ústavy majú medzinárodné dohovory prednosť pred domácou legislatívou. „Zo všeobecných obmedzení slobody prejavu sa môže ľahko stať nástroj na vytváranie tlaku voči novinárom. Tlaku, ktorý likviduje kritiku či verejnú debatu a vytvára podmienky pre beztrestnosť a korupciu,“ pripomenula AI.
Dodatok k mediálnemu zákonu parlament narýchlo prijal koncom minulého mesiaca po dráme v moskovskom divadle, ktorá si vyžiadala okolo 150 obetí. Ruským úradom sa nepáčilo, že niektoré médiá vysielali rozhovory s čečenskými únoscami a vodcami. Rozhodli sa preto obmedziť medializáciu celej kauzy.