Mučenie, stovky “zmiznutých”, porušovanie ľudských práv a svojvoľné zadržiavanie – najmä novinárov a opozičných politikov – v Jemene znepokojujúco často pokračuje. Napriek záväzkom vlády chrániť ľudské práva a vyšetriť “zmiznutia”, spôsoby porušovania ľudských práv zistené v nedávnej minulosti, situácia zostáva nezmenená. Princípy týkajúce sa zatýkania, zadržiavania a spravodlivého súdneho procesu sa naďalej porušujú chýba účinný a nezávislý dozor pri zatýkaní a zadržiavaní.
Typickým je prípad Muhsina Ahmada- al´Amudiho významného člena opozičnej politickej strany Rabitat Abnaa al-Yaman (Liga synov Jemenu). Ozbrojení muži ho zatkli koncom júla 1997 o tretej popoludní. Dvadsať dní ho zadržiavali v izolácii, bol mu odoprený prístup k právnikovi a lekárovi. Nepovolili mu návštevy príbuzných. Bez vznesenia obvinenia ho prepustili začiatkom septembra 1997, no o dva mesiace neskôr ho znova zatkli. Zadržiavali ho 38 dní, a znovu bez obvinenia ho prepustili.
Po celej krajine sa naďalej používa mučenie – v zadržiavacich centrách, na policajných staniciach a vo väzeniach, hoci podľa ústavy aj trestného zákona je mučenie v Jemene považované za trestný čin. Mučenie sa používa aj napriek tomu, že Jemen je účastníckou krajinou Dohovoru OSN proti mučeniu, čím sa zaviazal mučenie nepoužívať.
” Najprv ma postavili na nohy, po ktorých ma silno bili rôznymi palicami a hadicami. Mal som také opuchnuté nohy, že som ich nepoznával”. To sú slová Ahmeda Sa´da Bazara´a, inžiniera spojára zatknutého v septembri 1997 v súvislosti s bombovými výbuchmi. Takto opisuje čo sa s ním dialo pred súdom prvej inštancie Sira v Adene.
Najotrasnejším príkladom neplnenia záväzku vlády vyšetriť obvinenia z mučenia je prípad Wadi´Hilala al-Shebainiho, ktorý koncom roka 1997 zomrel vo vojenskom väzení Solaba v Adene. Wadi´Hilal al-Shebaini bol príslušníkmi politických bezpečnostných síl zatknutý neďaleko saudskoarabskej hranice v auguste 1997, v súvislosti s výbuchom bomby v Adene. Zadržiavali ho v izolácii až do smrti koncom septembra 1997. Doteraz nie je známe, že by nastalo seriózne a nezávislé vyšetrovanie podozrenia z mučenia a následnej smrti.
Ďalší prázdnym sľubom vlády bolo vyšetrovanie stoviek, v poslednej dobe rozsiahlych “zmiznutí”, ktoré začali prebiehať už počas občianskej vojny, ktorá vypukla v máji 1994.
AI udáva, že v bývalej Jemenskej arabskej republike, bývalej Jemenskej ľudovodemo-kratickej republike a súčasnej Jemenskej republike od konca 60-tych rokov “zmizli” stovky obetí.
Hoci všetci občania Jemenu majú zaručenú rovnosť podľa ústavy, porušovanie ľudských práv postihuje najmä ženy kvôli ich pohlaviu. “Prax zadržiavania väzňov ženského pohlavia, pokiaľ pre ne nepríde príbuzný muž, je špecifickým príkladom porušovania ľudských práv na základe pohlavia”, uvádza AI.
Popravy a vykonávanie trestu smrti po nespravodlivých súdnych procesoch je ďalším dôvodom na obavy, ktoré ešte zvyšujú náhle a hromadné popravy. Príkladom je Faisal Saleh bin Zuba´a obvinený z vraždy známeho lekára 12.októbra 1998. Popravený bol 14. októbra po procese, ktorý trval iba dva dni.