Vydanie Aslana Jandieva do Ruskej federácie ho vystavilo riziku mučenia a zlého zaobchádzania

Amnesty International, Liga za ľudské práva a Medzinárodné partnerstvo pre ľudské práva 14.8.2018 poslali slovenskému ministerstvu zahraničných vecí list, v ktorom opisujeme, prečo si myslíme, že Aslan Jandiev bol vydaním na trestné stíhanie do Ruska vystavený riziku mučenia a zlého zaobchádzania a prečo nesúhlasíme s jeho vydaním.

Zároveň sme listom vyzvali Slovensko, aby aktívne preverilo podmienky, v ktorých sa aktuálne Aslan Jandiev nachádza, to či sú dodržiavané záruky poskytnuté Ruskou federáciou a tiež aby do tohto procesu monitorovania podmienok zahrnula aj mimovládne organizácie.

Viac informácií nájdete v samotnom liste, ktorý sme poslali v anglickom jazyku.

 
PREKLAD LISTU DO SLOVENSKÉHO JAZYKA:

Dňa 17. júla 2018 bol Aslan Jandiev, muž ingušskej etnicity, vydaný zo Slovenska do Ruskej federácie. Organizácie Amnesty International, Liga za ľudské práva a Medzinárodné partnerstvo pre ľudské práva majú za to, že Slovensko porušilo svoju povinnosť nevydať osoby nachádzajúce sa v jeho jurisdikcii na miesto, kde týmto osobám hrozí riziko mučenia a iného zlého zaobchádzania, a garantovať právo na spravodlivý súdny proces.

Organizácie Amnesty International, Liga za ľudské práva a Medzinárodné partnerstvo pre ľudské práva spolu s Lukášom Opettom, právnikom reprezentujúcim Aslana Jandieva v súdnych procesoch na Slovensku, uvádzajú, že slovenské úrady pána Jandieva vydali len na základe diplomatických záruk poskytnutých ruskými úradmi, že pán Jandiev po návrate nebude mučený ani s ním nebude zle zaobchádzané.

Organizácie vyjadrujú znepokojenie nad tým, že Aslan Jandiev bol do Ruskej federácie vydaný:
– v nesúlade s medzinárodným právom, najmä tzv. princípom non-refoulementu;
– netransparentne – slovenské ministerstvo zahraničných vecí ani ministerstvo spravodlivosti neboli týmto mimovládnym organizáciám ani právnikovi pracujúcom na prípade pána Jandieva schopné poskytnúť žiadne informácie o stave vydania, ani o tom, kde sa nachádza;
– bez potrebných bezpečnostných opatrení – ústavný súd 13. júla obdržal od právnikov pána Jandieva žiadosť o predbežné opatrenia, avšak do 17. júla neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, či ústavný súd žiadosť posúdil.

Organizácie vyjadrujú hlboké znepokojenie nad tým, že Aslanovi Jandievovi v Rusku hrozí vážne riziko mučenia alebo iného neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Podľa informácií dostupných organizácii Amnesty International je držaný v zadržiavacej väzbe vo Vladikavkaze, kde sa podľa organizácií mučenie často využíva na získanie „priznaní“. Po etnickom konflikte, ktorý sa odohral v roku 1992 medzi obyvateľmi Osetska a Ingušska na Severnom Kaukaze, sú osoby s ingušskou etnicitou, ako Aslan Jandiev, v Severnom Osetsku často diskriminované.

Organizácie Amnesty International, Liga za ľudské práva a Medzinárodné partnerstvo pre ľudské práva naliehajú na slovenské úrady, aby prísne sledovali podmienky pána Jandieva vo väzbe v Ruskej federácii. Organizácie žiadajú úrady, aby do tohto sledovania zapojili ľudsko-právne mimovládne organizácie na zaistenie nezávislého a transparentného monitorovania záväzku, že pán Jandiev bude ochránený pred mučením a zlým zaobchádzaním v Ruskej federácii a tiež, aby výsledky tohto monitorovania zverejnili.

 
Chronológia prípadu vydania

Dňa 9. júla 2010 vydal sudca okresného súdu Vladikavkazu (Severné Osetsko) nariadenie na zatknutie Aslana Jandieva za členstvo v nelegálnej ozbrojenej skupine.

V roku 2010 požiadal Aslan Jandiev o azyl na Slovensku.

Dňa 20. januára 2011 bol slovenským úradmi zatknutý a umiestnený do zadržiavacej väzby.

Vo februári 2011 odoslala kancelária generálneho prokurátora Ruskej federácie žiadosť o vydanie pána Jandieva. Ruská Federácia uviedla, že pán Jandiev je stíhaný pre zúčastňovanie sa na akciách ozbrojenej skupiny, ilegálne držanie a transport zbraní a výbušnín, terorizmus a iné zločiny.

Krajský súd v Trnave v marci 2012 povolil vydanie do Ruskej federácie. Najvyšší súd v júni 2012 vzniesol rozsudok, proti ktorému pán Jandiev podal odvolanie na ústavný súd.

Európsky súd pre ľudské práva vydal v júni 2012 nariadenie predbežného opatrenia proti vydaniu pána Jandieva do Ruskej federácie.

V októbri 2013 ústavný súd zamietol rozsudok najvyššieho súdu o vydaní, pretože porušoval právo na ochranu pred mučením a zlým zaobchádzaním, ako aj zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Prípad bol vrátený na najvyšší súd na opätovné posúdenie.

V Júli 2014 vyniesol najvyšší súd nové rozhodnutie, v ktorom má za to, že nie je úlohou súdu posudzovať „riziko porušenia práva na ochranu proti mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu správaniu.“ Najvyšší súd bol toho názoru, že takéto posúdenie je výlučne vecou ministerstva spravodlivosti. Takáto pozícia odporuje judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci zabezpečenia prísnej kontroly rizika mučenia a zlého zaobchádzania na domácej úrovni. Európsky súd objasnil, že takáto kontrola zahŕňa posúdenie materiálov pochádzajúcich zo spoľahlivých zdrojov, iných ako tých, poskytnutých ruskými úradmi. Najvyšší súd tiež uviedol, že záruky poskytnuté ruským generálnym prokurátorom vo februári 2011 boli „špecifické a spoľahlivé“. Tieto záruky boli potvrdené v liste z 12. októbra 2012 od reprezentanta ruskej federácie ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že Aslan Jandiev bude mať všetky záruky spravodlivého súdneho procesu, ktoré existujú v medzinárodnom práve, nebude vystavený mučeniu ani neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a nebude vydaný do tretej krajiny bez súhlasu Slovenska.

Slovenský najvyšší súd vydal svoje rozhodnutie napriek mnohým dôkazom o tom, že diplomatické záruky vlád v krajinách, kde je mučenie pretrvávajúcim problémom alebo kde sú špecifické kategórie ľudí pravidelne zacieľované na mučenie a iné zlé zaobchádzanie nemôže poskytnúť efektívnu ochranu proti takýmto porušeniami. Organizácia Amnesty International a iné skupiny na ochranu ľudských práv dokumentujú, že mučenie istých osôb, vrátane osôb s profilom ako pán Jandiev, je neustále rozšíreným a pretrvávajúcim problémom v Ruskej federácii.

Aslan Jandiev sa proti rozhodnutiu najvyššieho súdu odvolal na ústavnom súde, ktorý v novembri 2014 vyhlásil jeho žiadosť za nespracovateľnú. Rozhodol tak na základe toho, že v žiadosť chýbali potrebné formálne požiadavky.

V roku 2016 Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť Aslana Jandieva vo veci vydania. Spoliehajúc sa na diplomatické záruky poskytnuté ruským prokurátorom a tvrdiac, že „fyzické násilie spôsobné policajnými dôstojníkmi obyčajne nastáva v priebehu prvých dní po zatknutí… čo je iná situácia ako v prípade žiadajúceho“, mal za to, že Jandiev nebude vystavený riziku mučenia a iného zlého zaobchádzania.

Dňa 7. februára 2018 povolila slovenská exministerka spravodlivosti vydanie Aslana Jandieva do Ruskej federácie, hlavne na základe diplomatických záruk zo strany Ruska. Dňa 21. marca slovenský ústavný súd dočasne pozastavil vydanie Aslana Jandieva povolené exministerkou spravodlivosti.

Dňa 2. mája 2018 ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že vydanie Aslana Jandieva do Ruskej federácie by neviedlo k porušovaniu ľudských práv, pretože „neexistovali žiadne dôvody veriť, že bude vystavený skutočnému riziku zlého zaobchádzania“. Ústavný súd sa nezaoberal otázkou Jandievovej žiadosti o azyl, ktorá je od roku 2010 nevyriešená a učinila by vydanie z hľadiska medzinárodného práva nezákonným.

V júni 2018 vyzval Výbor OSN pre ľudské práva slovenské orgány, aby sa zdržali vydania, kým Výbor prípad skúma.

Dňa 18. júla o 13:35 obdržali Jandievovi právnici potvrdenie z ministerstva spravodlivosti, že Aslan Jandiev bol 17. júla vydaný do Ruskej federácie.

 
Neprimeraná dĺžka zadržiavania

Aslan Jandiev bol na Slovensku zadržiavaný od začiatku extradičného konania v januári 2011 až do 17. júla 2018, teda 7 rokov a 7 mesiacov.

Aj napriek tomu, že medzinárodné právo v oblasti ľudských práv umožňuje štátom zadržiavať človeka vystaveného extradičnému konaniu, musia tak robiť v rámci limitov stanovených medzinárodným právom. Zadržiavanie musí byť oprávnené na základe domáceho práva a nesmie byť arbitrárne alebo neprimerané. Aby bolo oprávnené, autority musia preukázať, že počas zadržiavania vykonávali svoju náležitú starostlivosť. Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že „akékoľvek odopieranie slobody bude oprávnené iba dovtedy, kým bude pokračovať deportačné alebo extradičné konanie. Ak takéto konanie neprebieha s náležitou starostlivosťou, zadržiavanie prestane byť prípustné.“ Zadržiavanie „s predpokladom deportácie“ môže byť oprávnené len vtedy, kým prebieha proces deportácie a existuje skutočná perspektíva na jej vykonanie.“

Tieto pravidlá pre zadržiavanie sa aplikujú iba na migrantov. Keďže medzinárodné utečenecké právo zakazuje vyhostenie žiadateľov o azyl, štáty ich nemôžu zadržiavať s cieľom vyhostenia.

Slovenská legislatíva neurčuje časový limit pre zadržiavanie v rámci extradičného konania. Amnesty International, Liga za ľudské práva a Medzinárodné partnerstvo pre ľudské práva sú znepokojené z nedostatku súdneho preskúmania primeranosti zadržiavania pána Jandieva. Zo strany slovenských orgánov bol tiež len malý záujem o zaistenie podmienky povinnej starostlivosti počas doby jeho zadržiavania. Nezohľadňoval sa ani status pána Jandieva ako žiadateľa o azyl.

Organizácie tiež zdôrazňujú, že od príchodu na Slovensko trpel Aslan Jandiev zlým zdravotným stavom a následnými výkyvmi telesnej váhy.

 
Situácia pravidla zákona v ruskom Severnom Kaukaze

Amnesty International pravidelne podáva správy o obvineniach z mučenia a iného neprimeraného zaobchádzania spôsobeného príslušníkmi orgánov trestného konania v Severnom Kaukaze, vrátane Ingušska a Severného Osetska. Porušovanie ľudských práv sa zväčša deje v rámci proti-teroristických aktivít vykonávaných príslušníkmi orgánov činných v trestom konaní naprieč Severným Kaukazom. Amnesty International opakovane dostala informácie o svojvoľnom zacieľovaní na jedincov podozrivých z členstva v ozbrojených skupinách. V prípadoch, ktoré Amnesty International zdokumentovala, boli ľudia obvinení z členstva v ozbrojených skupinách iba na základe identifikácie na fotografiách s inými podozrivými. Boli zaznamenané aj prípady, napríklad aj v Ingušsko, kedy boli ľudia mimosúdne odsúdený po tom, ako boli videní v aute s iným podozrievaným členom ozbrojenej skupiny. V niektorých prípadoch sa orgány tiež zameriavali na členov rodiny údajných podozrivých alebo známych členov ozbrojenej skupiny.

Kvôli absencii právneho štátu v Severnom Kaukaze a v prostredí takmer absolútnej beztrestnosti pre príslušníkov orgánov trestného konania vyžadujú takéto obvinenia osobitne kritickú kontrolu.

Používanie mučenia je časté, pretrvávajúce a rozšírené nielen v Severnom Kaukaze, ale aj naprieč Ruskou federáciou, a obete nemajú prístup k efektívnym nápravným prostriedkom. Podľa ľudsko-právnych organizácií bolo vo výraznom množstve ohlásených prípadov jedincov, ktorí boli označení za podozrivých z trestných činov spojených s terorizmom, dôkazy založené iba na „priznaniach“ alebo „svedectvách“ získaných mučením alebo pod nátlakom. Naviac, takého „priznania“ a „svedectvá“ sa používajú ako základ pre odsúdenie osôb za zločiny vyplývajúce z činnosti ozbrojených skupín a za iné trestné činy.

Amnesty International zdokumentovalo niekoľko prípadov zabraňovania alebo zamietnutia prístupu zadržaných k obhajcom, najmä právnikom ich voľby, a rôznych ďalších obmedzovaní v komunikácii s nimi. Takéto zasahovanie do práva zadržiavaných na kontakt s vonkajším svetom, zahŕňajúce aj návštevy právnika, zvyšuje risk toho, že budú podrobení mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu a porušuje ich právo na spravodlivý súdny proces.

 
Záver

Domnievame sa, že extradícia pána Jandieva do Ruskej federácie ho vystavila reálnej hrozbe porušovania jeho ľudských práv, vrátane rizika mučenia alebo iného zlého zaobchádzania a nespravodlivého súdneho procesu.
Uskutočnením vydania slovenské orgány porušili medzinárodné ľudské právo: vydanie bolo vykonané v rozpore s predbežnými opatreniami vydanými Výborom OSN pre ľudské práva v júni 2018. Výbor vyzval slovenské orgány, aby sa zdržali vydania kým prípad nevyšetrí.

Slovenské autority taktiež porušili absolútny záväzok medzinárodného ľudského a utečeneckého práva nevyhostiť nútene osobu do krajiny, v ktorej môže čeliť riziku mučenia alebo iného zlého zaobchádzania či iných foriem perzekúcie (princíp non-refoulement).

Dôvera slovenských autorít na diplomatických zárukách Ruskej federácie je v tomto prípade veľmi problematická, pretože tieto záruky neposkytujú efektívnu ochranu proti mučeniu, zlému zaobchádzaniu a iným porušeniam ľudských práv.
Vydanie pána Jandieva sa tiež udialo v čase, kedy stále prebiehali procedúry na posúdenie jeho individuálnej potreby medzinárodnej ochrany.

Z týchto dôvodov Amnesty International, Liga za ľudské práva a Medzinárodné partnerstvo pre ľudské práva naliehajú na slovenské orgány, aby dôsledne monitorovali podmienky Jandievovho zadržiavania v Ruskej federácii. Organizácie taktiež autority vyzývajú, aby do tohto monitorovania zapojili ľudsko-právne neziskové organizácie a zverejnili výstupy svojej kontroly.

Páči sa vám, čo robíme?