Za zásterkou olympijských osláv: Hlavné problémy ochrany ľudských práv v Rusku

7. februára 2014 začnú v ruskom meste Soči XXII. Zimné olympijské hry. Svetlo olympijského ohňa ponúka jedinečnú príležitosť na podrobné preskúmanie toho, aká je v tejto krajine situácia v oblasti ľudských práv. Táto správa zhŕňa niektoré z obáv Amnesty International a opisuje niekoľko prípadových štúdií.

Prehľad ľudskoprávnych otázok v Rusku

Po masových protestoch v Moskve a celom Rusku na konci roku 2011 a v roku 2012, proti údajným podvodom a zásahom do parlamentných a prezidentských volieb, prezident Vladimir Putin schválil viacero zákonov obmedzujúcich občiansky nesúhlas, slobodu vyjadrovania a zhromažďovania sa v Rusku.

Od konca roku 2011 bolo v Moskve a jej blízkosti zadržaných takmer 5.000 ľudí a zakázaných alebo políciou rozohnaných viac než 100 protestov.

V celom Rusku bolo približne 1000 a možno aj viac mimovládnych organizácií vytipovaných na „inšpekcie“. Mnohé z nich čelia nebezpečenstvu pokút stanovených novým „zákonom o zahraničnej činnosti”.

Obmedzenie práva na slobodu zhromažďovania sa

V roku 2012 boli prijaté novely Ruského federálneho zákona týkajúceho sa verejných protestov, ktoré zaviedli ďalšie obmedzenia pri verejných podujatiach a zvýšili možnú trestnú zodpovednosť organizátorov. Odhaduje sa, že v roku 2012 bolo po približne 200 protestoch v Moskve a jej okolí zadržaných takmer 4.000 ľudí. Počas prvej polovice roku 2013 bolo viac ako 600 ľudí zadržaných pri 81 protestoch.

Opozičné skupiny kritizujúce ruské autority, ale aj iné spoločenské hnutia so záujmom o organizáciu podujatí, sa pravidelne stretávajú so svojvoľnými zákazmi stretávať sa na mieste a čase určenom podľa ich výberu.

Väzni z Bolotnaya

Použitie neprimeraného násilia a neopodstatnené zatknutia boli bežné počas protestov v celej krajine. Najznámejším prípadom bolo, keď polícia použila neprimerané násilie na protestantov počas protestu na Blatnom námestí, 6. mája 2012. Stovky nenásilných protestujúcich boli zatknutí. Amnesty International považuje Mikhaila Kosenka, ako aj dvoch ďalších zadržaných, Vladimira Akimenkova a Artioma Saviolova, za politických väzňov. Amnesty International verí, že sa medzi obvinenými nachádzajú aj ďalší politickí väzni, ktorí stále čakajú na súdne pojednávania a vyšetrovanie.

Zákazy Dúhových pochodov a homofóbia

Mestské úrady bežne odmietajú povoliť LGBTI aktivistom usporiadanie verejných podujatí. Pri minimálne šiestich príležitostiach len tento rok boli LGBTI aktivisti násilne napadnutí počas nenásilných protestov homofóbnymi aktivistami v Moskve a Sankt Peterburgu. Voči útočníkom neboli podniknuté žiadne kroky aj napriek množstvu videonahrávok, fotografických dôkazov a svedkov, zatiaľčo viacero LGBTI aktivistov bolo zadržaných a trestne stíhaných za porušenie pravidiel týkajúcich sa verejných zhromaždení.

Verejné podujatie organizované LGBTI aktivistami, ktoré bolo „povolené“, sa konalo v roku 2012. Aj toto podujatie sa ale muselo konať na okraji Moskvy, ďaleko od jeho cieľového publika, a bolo organizované pod širším princípom boja proti diskriminácii v Rusku.

Napádanie nezávislých mimovládnych organizácií

V novembri 2012 vláda schválila novú legislatívu, podľa ktorej by sa mimovládne organizácie poberajúce dotácie zo zahraničia a venujúce sa všeobecne definovaným “politickým aktivitám”, museli registrovať ako „zahraniční aktéri“. Tento krok mal za cieľ stigmatizovať a diskreditovať mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv a poskytovať tak zámienku na pokutovanie a prípadné zavretie kritických organizácií, a často aj znížiť dôležité zdroje ich príjmov.

V júli 2013 generálny prokurátor odhadol, že od zavedenia tejto legislatívy bolo približne 1.000 organizácií v celej krajine podrobených takýmto „inšpekciám“.

Viac než 50 organizácií dostalo oficiálne varovania vedúce k žalobám, ktoré môžu skončiť pokutami a zavretím organizácií.

Najmenej desať organizácií je v súčasnosti zapojených do súdnych procesov, a to vrátane najvýznamnejších ochrancov ľudských práv, Memorial and Public Verdict. Očakáva sa však viac prípadov.

Sloboda prejavu:

Homofóbna legislatíva

LGBTI skupiny sa stali obeťami zákona o „zahraničných aktéroch“, a opakovane im bolo zabránené využívať ich právo na slobodu zhromažďovania sa. Okrem toho bola v júni 2013 navrhnutá nová legislatíva, ktorá zakazuje „propagandu netradičných sexuálnych vzťahov medzi minoritami“. Tento jasne diskriminačný zákon úmyselne spája otázky sexuálnej orientácie a pedofílie prepájaním sexuálneho zneužívania detí s dobrovoľnou, súkromnou sexuálnou aktivitou a osobnej rodovej prezentácie sa dospelých jedincov.

Obmedzuje právo na slobodu vyjadrovania a zhromažďovania LGBTI jednotlivcov, a oficiálne podporuje rastúcu homofóbiu v krajine, čím inicioval vlnu násilia homofóbnymi skupinami v celom Rusku.

3. novembra 2013 dvaja zamaskovaní muži so zbraňami a baseballovými palicami napadli priestory LaSky, mimovládnej organizácie, ktorá pomáha LGBTI ľuďom žijúcimi s HIV. Dvaja ľudia boli zranení, vrátane človeka, ktorý prišiel o zrak na jednom oku. Napriek závažnosti tohto napadnutia je vyšetrovanie zahájené prokuratúrou iba v otázke „výtržníctva“. Toto násilné napadnutie šokovalo celú LGBTI komunitu v Sankt Peterburgu, ale aj celom Rusku.

Zákon proti rúhaniu sa

Podľa nového zákona, ktorý má za cieľ ochranu pocitov veriacich, je rúhanie sa trestným činom. Tento zákon bol zavedený v roku 2013 ako priama reakcia na vystúpenie punk-rockovej skupiny Pussy Riot v najvýznamnejšom ruskom ortodoxnom chráme, v Moskve vo februári 2012.

V marci 2012 boli tri hudobníčky zatknuté a stíhané za „výtržníctvo“ na základe „náboženskej nenávisti“. Dve z nich si v súčasnosti odpykávajú trest odňatia slobody.

Umelecká sloboda

Koncom augusta 2013 bolo ruské Múzeum sily zavreté po tom, čo polícia skonfiškovala maľbu znázorňujúcu ruského prezidenta Vladimira Putina a premiéra Dmitryho Medvedeva v ženskej spodnej bielizni s vyjadrením, že satirická výstava porušila nešpecifikované zákony. Iné maľby zosmiešňujúce politikov, minulých aj súčasných, boli taktiež zhabané.

Soči

23. augusta 2013 vstúpil do platnosti prezidentský dekrét zavádzahúci špeciálne bezpečnostné opatrenia, vrátane zákazov stretnutí, protestov a demonštrácií na rozľahlom území v meste Soči a okolí. Aj keď sú určité obmedzenia politických protestov v blízkosti miesta konania sa Olympijských hier požadované podľa Olympijskej charty, existujú obavy, že tieto obmedzenia budú prísnejšie, ako je požadované, a budú zneužité na obmedzenie protestov v celom meste.

Od 31. októbra do 2. novembra boli dvaja nórski novinári píšuci o prípravách v Soči opakovane zadržaní a vystavení hrozbám väznenia zo strany ruských úradov. Vypočúvanie ruskými úradníkmi sa sústredilo hlavne na ich plány v Soči, majetok, osobné životy, vzdelanie a náboženské presvedčenie. Nebol im umožnený kontakt s Nórskym veľvyslanectvom v Moskve.