Zavádzajúce tvrdenia Shell-u o uniknutej rope v Delte Nigeru odhalené

Shell manipuloval vyšetrovanie úniku ropy v Nigérii. Tvrdenia tejto firmy týkajúce sa ropného znečistenia v regióne sú podľa Amnesty International a Centra pre životné prostredie, ľudské práva a rozvoj (CEHRD) podozrivé a často nepravdivé.

Nová, včera uverejnená správa odkrýva konkrétne prípady nesprávne identifikovaných príčin ropných únikov, ich objem alebo rozsah a adekvátnosť opatrení potrebných na následné vyčistenie oblastí.

„Vyjadrenia Shell-u o pohrome, spôsobenej ich operáciami v Delte Nigeru sú neúprimné a falošné. Nové dôkazy potvrdzujú, že týmto vyjadreniam sa nedá veriť,“ hovorí Audrey Gaughranová, riaditeľka pre globálne záležitosti v Amnesty International.

Podľa novej analýzy od nezávislého experta sú tzv. oficiálne správy o vyšetrovaní príčin únikov ropy v Delte Nigeru „veľmi subjektívne, zavádzajúce a vyslovene falošné“. Nová správa poukazuje na systematické nedostatky v určovaní príčiny a množstva týchto únikov, a hlavne na závažné chyby v stanovení množstva, ktoré ešte môže byť stanovené ako únik.

Následky pre zasiahnutú oblasť sú katastrofálne a je pravdepodobné, že komunita dostane buď veľmi nízke alebo žiadne odškodné. Ropné spoločnosti nemusia svoje tvrdenia podložiť kompletnými a nezávislými dôkazmi, pretože už existujúce dôkazy majú pevne pod dozorom.

„Shell sa na základe vyšetrovania snaží zvaliť vinu na iných, čo však v niektorých prípadoch má za následok len nejasnú a vyhýbavú dokumentáciu,“ hovorí Styvn Obodoekwe, programový riaditeľ CEHRD.

Americká nezávislá spoločnosť špecializovaná na ropovody Accufacts na žiadosť Amnesty International a CEHRD posúdila niekoľko správ o vyšetrovaní ropných únikov, takisto ako aj ropné spoločnosti fungujúce v Delte Nigeru a Nigérijskú národnú ropnú spoločnosť.

Experti z Accufacts natrafili aj na prípady, keď bol dôvod úniku ropy nesprávne pripísaný sabotáži. V mnohých ďalších prípadoch bola sabotáž takisto uvedená ako hlavný dôvod, no neboli uvedené žiadne dáta, ktoré by podporovali toto tvrdenie. Accufacts nakoniec prišli k záveru, že veľa vyšetrovacích správ bolo „technicky nekompletných“, zatiaľ čo ostatné „sa javili, že slúžia inému cieľu, a sú riadené viac politicky, než forenzne“.

Nigérijské regulačné agentúry sú však nedostatočne financované a nemajú dostatočnú kontrolu nad procesmi. Pri vedení vyšetrovania sú závislé na ropných spoločnostiach. Vyskytol sa takisto aj prípad, keď regulátor na vyšetrovanie úniku ropy ako svojho jediného zástupcu poslal študenta, ktorý bol uňho na odbornej praxi.

„Tento systém je jednoduché zneužiť – a to sa aj deje. Nie je tu nikto, kto by spochybnil či kritizoval ropné spoločnosti. Nie je žiaden spôsob, ako nezávislým spôsobom overiť, či hovoria pravdu. V podstate by sa to dalo opísať takto – „dôverujte nám, sme predsa veľké ropné spoločnosti,“ hovorí Gaughranová.

Aj keď sa Shell-u od roku 2011 podarilo zlepšiť vyšetrovacie správy, vrátane pridania fotografií uniknutej ropy na ich webstránku, aj tak sa nevyhli závažným chybám, napr. nedostatok základných dôkazov, na základe ktorých sa úniky pripisujú sabotáži.

Podľa informácií uvedených vo vyšetrovacích správach sa určuje, či bude ropným spoločnostiam udelená kompenzačná pokuta, ktorú neskôr získajú zasiahnuté oblasti. Tieto správy sa aj napriek vážnym nedostatkom používajú ako dôkazy v súdnych procesoch.

Amnesty International a CEHRD disponujú dôkazom, že Shell pozmenil oficiálne príčiny ropného úniku po tom, čo prebehlo vyšetrovanie. Tajne natočené video takisto dokazuje, že sa vedúci funkcionári zo Shell-u a regulátor snažili pozmeniť dôkaz nátlakom na ľudí, aby dôvod úniku ropy nepripísali chybe vybavenia. Ďalší videozáznam ropného úniku z oblasti Bodo z r. 2008, ktorý skúmal Accufacts ukazuje, že Shell uviedol do záznamu oveľa nižší objem uniknutej ropy, ako tomu bolo v skutočnosti. Podľa oficiálnej vyšetrovacej správy vraj celkovo uniklo iba 1640 barelov ropy, zatiaľ čo iný dôkaz hovorí o až 60-krát väčšom množstve.

Stovky podobných únikov ropy sa v Nigérii objavujú každoročne a spôsobujú značné škody na životnom prostredí, obydliach, či ľudskom zdraví. Ich najčastejšími príčinami sú korózia, zlá údržba ropnej infraštruktúry, chyby vybavenia, ale tiež aj sabotáže a krádeže ropy.

Shell opakovane tvrdil svojim investorom, zákazníkom a médiám, že za drvivou väčšinou ropných únikov sú sabotáže a krádeže. Fakty však nepodporujú tieto tvrdenia.

„Namiesto toho, aby sa stiahli, sa Shell hrá na sudcu. Zasiahnuté komunity pritom trpia oveľa viac znečistením, ktoré zasahuje pôdu a osídlené oblasti. Shell a iné ropné spoločnosti sa v Delte Nigeru odvolávajú na sabotáže a krádeže, akoby ich to malo zbaviť ich priamej zodpovednosti. Delta Nigeru je jedinou oblasťou na svete, kde tieto spoločnosti hanebne spôsobujú ťažké znečistenie a tvrdia, že to nie je ich vina. Kdekoľvek inde by sa sami museli zodpovedať, prečo spravili tak málo, aby tomu zabránili,“ tvrdí Gaughranová.

Tvrdenia Shell-u týkajúce sa množstva ropy uniknutej kvôli sabotáži či krádežiam sú čím ďalej, tým viac spochybňované. V júni 2013 holandská agentúra zistila, že tieto vyhlásenia sú založené na pochybných dôkazoch a vyšetrovaniach.

„Ako sa však vyhláseniam Shell-u venuje viac pozornosti, oficiálny príbeh sa začína meniť a dôvodom znečistenia sa stávajú ilegálne rafinácie. Shell tak kladie pred svoj PR štít vážny problém. Ilegálne rafinácie spôsobujú znečistenie, Shell to však neprizná, až kým sa neobjavia nezvratné dôkazy, hovorí Obodoekwe.

Správa tvrdí, že spoločnosti by mali byť právne zodpovedné za to, že neprijali účinné opatrenia, ktoré by chránili ich systémy aj pred sabotážou. Amnesty International a CEHRD žiadajú ropné koncerny o zverejnenie všetkých správ, fotografií a videí. Koncerny musia poskytnúť overiteľné dôkazy príčin a škôd zasiahnutých oblastí a nigérijská vláda musí takisto značne posilniť funkcie regulátorov, napr. poskytnutím zvýšeného rozpočtu na ich prevádzku.