Blog Diego Zavala
Prešiel viac ako mesiac od zmiznutia štyridsiatich troch ‘normalistas’, študentov učiteľského smeru (Rural Teacher Training College) v meste Ayotzinapa štátu Guerrero v Mexiku. Stalo sa to v meste Iguala, ktoré som navštívil v roku 2000 v rámci delegácie Amnesty International. Počas tej návštevy som sa mal možnosť stretnúť s dvomi väzňami svedomia zadržanými v igualskej väznici, s Rodolfom Montielom a Teodorom Cabrerom. Vtedy by som si ani nepomyslel, ako sa situácia v oblasti ľudských práv v Mexiku zmení o 14 rokov neskôr.
V neskorých nočných hodinách z 26. na 27. septembra mestská polícia Igualy namierila zbrane na autobus plný “normalistas” pochádzajúcich z Ayotzinapy. Traja študenti a traja okolostojaci boli zabití. Ďalších 25 ľudí bolo zranených. Neskôr bolo objavené šieste telo študenta, ktorého našli mŕtveho a zmrzačeného. Niekto mu vyrezal oči a strhol kožu z tváre. Tým študentom bol Julio Cesar Mondragón. Polícia následne zatkla množstvo “normalistas”. Tí boli neskôr vydaní zločineckému gangu. 43 z nich je stále nezvestných.
Primátor Igualy, José Luis Abarca ušiel štyri dni po útoku. Predtým ako ušiel sa ale uistil, že mestská rada vyhovela jeho žiadosti na udelenie imunity. Bleskovo zmizla aj jeho manželka a šéf igualskej polície a dnes sú považovaní za utečencov. Guvernér Guerrery, Ángel Aguirre Rivero, ktorý je sám známy svojim útlakom a korupciou, bol donútený odísť na ‘neplatené voľno’. Nikto neočakáva, že by sa na post guvernéra ešte vrátil. Úradníci už v roku 2013 vedeli o dôkazoch, ktoré hovorili o napojení miestneho primátora na organizovaný zločin a jeho účasti na porušovaní ľudských práv. Nepodnikli ale žiadne kroky na prešetrenie týchto podozrení. Vďaka mestským orgánom, ktoré spolupracovali s organizovanými drogovými kriminálnikmi a končiac štátnymi úradmi, ktoré to dopustili, sa vytvorili podmienky pre skutok, ktorého obeťou sa stali študenti z Ayotzinapy. Dnešná situácia je tiež následkom nefunkčnej vládnej stratégie „vojny proti drogám“. Tá konflikt zmilitarizovala nasadením armády, čím len zvýšila násilie.
Vraždy, zmiznutia a následné udalosti, ktoré sa stali dosahujú také tragické rozmery, že by sa v histórii Mexika mohli stať zlomovou udalosťou, ktorá by krajinu mohla navždy zmeniť. Hovorím to preto, lebo čím dlhšie prebieha vyšetrovanie zmiznutia 43 študentov, tým viac si Mexičania uvedomujú, aké je úzke prepojenie medzi miestnymi, štátnymi či federálnymi orgánmi a organizovaným zločinom. Ľudia nie sú žiadnym spôsobom chránení, či už zo strany polície alebo armádnych síl. Všetko je zahalené hmlou nedôvery. V nej ľudia nedokážu rozlíšiť čestného policajta alebo vládneho úradníka od vraha prezlečeného do uniformy či skorumpovaného úradníka.
V októbri objavili pátracie tímy v meste Iguala 19 utajovaných masových hrobov. V nich sa nachádzali pozostatky vyše tridsiatich osôb. Tieto zistenia odhaľujú rozsah tajnej dohody medzi miestnymi orgánmi a drogovými organizáciami. Vyzerá to tak, že z Igualy sa stal cintorín obklopený masovými hrobmi. Tie by mohli vysvetliť nielen zmiznutie “normalistas”, ale aj zmiznutia ďalších ľudí z Mexika, ktorí sú nezvestní. Do dnešného dňa bolo zatknutých 74 ľudí, vrátane 22 príslušníkov mestskej polície, miestnych úradníkov a údajných členov miestnej drogovej organizácie “Guerreros Unidos”. Ľudia v Mexiku reagovali masívnymi demonštráciami, ktoré boli podporené celosvetovými akciami.
Mexické aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie ako Amnesty International, Interamerická komisia pre ľudské práva a experti OSN na ľudské práva naliehajú na federálne a štátne orgány, aby podnikli všetky kroky k lokalizovaniu všetkých zmiznutých študentov. Úrady sa musia postarať o to, aby sa vyšetrili streľby, zranenia a svojvoľného zatýkania z 26. septembra, a aby všetky zodpovedné osoby boli postavené pred súd. Je tiež nevyhnutné prešetriť zanedbanie a neochotu štátnych úradníkov konať na základe dôkazov o tajnej dohode medzi igualskými činiteľmi s organizovaným zločinom.
V roku 2008 sa USA a Mexiko dohodli na spoločnej Meridskej iniciatíve, ktorej cieľom je boj s organizovaným zločinom a budovanie rešpektu k ľudským právam a zákonu. Vo svetle igualského masakru je nevyhnutné zaviesť kritériá, na základe ktorých, bude možné zhodnotiť pokrok Mexika smerom k plneniu požiadaviek v oblasti ľudských práv. Ak má z tejto hroznej tragédie vzísť pre Mexiko niečo pozitívne, tak by to malo byť dôkladné zhodnotenie „plánov na posilnenie dodržiavania ľudských práv a zodpovednosti v prípade ich porušenia“. Žiadny z mechanizmov, ktoré Mexiko využíva na vyšetrovanie prípadov porušovania práv nie je dôveryhodný. Ide aj o úrady štátneho a federálneho ministra spravodlivosti, tajomníka ministra vnútra a aj o Národnú komisiu pre ľudské práva. Meridská iniciatíva si musí priznať toto fatálne zlyhanie mexického systému spravodlivosti a musí si stanoviť nové ciele v oblasti dodržiavania ľudských práv pre všetkých ľudí v Mexiku.