Počet ľudí, ktorí sa utopili v centrálnom Stredomorí alebo boli odvedení späť do chatrných záchytných stredísk v Líbyi vzrástol v dôsledku európskych opatrení zameraných na zatvorenie centrálnej stredomorskej cesty, uviedla organizácia Amnesty International v dnešnom novom brífingu.
Brífing s názvom „Medzi dvoma mlynskými kameňmi. Európa sklamáva utečencov a migrantov v centrálnom Stredomorí“, odhaľuje zničujúci dosah politík, ktoré vyústili do viac než 721 úmrtí na mori iba v priebehu júna a júla 2018. Poukazuje na novú politiku Talianska, kvôli ktorej zostávajú ľudia na mori uväznení mnoho dní a analyzuje, ako krajiny Európskej únie intrigujú v snahe udržať migrantov v Líbyi, kde sú vystavení mučeniu a zneužívaniu.
„Aj napriek poklesu počtu ľudí, ktorí sa snažili dostať cez Stredozemné more počas posledných mesiacov, počet úmrtí na mori narástol. Zodpovednosť za narastajúci počet obetí padá priamo na vlády európskych krajín, ktoré sa viac zaujímajú o udržanie ľudí mimo Európy ako o zachraňovanie životov,“ hovorí Matteo de Bellis, výskumník v oblasti migrácie a azylu Amnesty International.
„Európske politiky dali líbyjskej pobrežnej stráži právomoc zachytávať ľudí na mori, znížili prioritu záchranných operácií a bránia životne dôležitej práci záchranárskych mimovládnych organizácii. Nedávny nárast počtu úmrtí na mori nie je len tragédiou – je to hanba,“ pokračuje Matteo de Bellis.
Nárast počtu utopených sprevádza dramatický nárast počtu ľudí, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní v preplnených záchytných centrách v Líbyi. Počet zadržaných počas posledných mesiacov vzrástol na viac než dvojnásobok – z 4 400 v marci na viac než 10 000 (vrátane približne 2 000 žien a detí) zadržaných na konci júla. Všetci títo ľudia boli odvedení do centier po tom, čo ich líbyjská pobrežná stráž, ktorú vybavili, vyškolili a podporujú európske vlády, zadržala na mori a navrátila do Líbye.
„Vlády európskych krajín tajne spolupracujú s líbyjskými orgánmi pri zadržiavaní utečencov a migrantov v Líbyi napriek tomu, že musia v rukách líbyjskej pobrežnej hliadky a v záchytných centrách v Líbyi čeliť príšerným zneužívaniam. Plány na rozšírenie tejto politiky externalizácie v celom regióne sú hlboko znepokojujúce,“ hovorí Matteo de Bellis.
Vlády európskych krajín v minulom roku nedosiahli dohodu o kritických reformách dublinského systému, ktoré by pomohli vyhnúť sa sporom týkajúcich sa vylodenia ľudí zachránených na mori v Európe.
Odpoveďou bola reakcia Talianska, ktoré začalo zamietať lodiam prepravujúcim zachránených ľudí vstup do jeho prístavov. Táto nová politika sa zameriava na lode mimovládnych organizácii, obchodné plavidlá a dokonca aj zahraničné vojenské lode.
Nepotrebne oneskorené vylodenia nútia ľudí vrátane tých, ktorí potrebujú urgentnú pomoc – zranení ľudia, tehotné ženy, obete mučenia, ľudia traumatizovaní stroskotaním a maloletí a maloleté bez sprievodu – zostať na mori niekoľko dní.
„Taliansko svojím bezcitným odmietnutím povoliť utečencom a migrantom vylodiť sa v jeho prístavoch zneužíva ľudské životy na vyjednávanie. Kým sa Taliansko snaží zvýšiť politický tlak, aby ostatné európske štáty zdieľali zodpovednosť, zúfalí ľudia sú uväznení na mori bez úkrytu s nedostatočnými zásobami jedla a vody,“ dodáva Matteo de Bellis.
„Talianske orgány navyše očierňujú, zastrašujú a kriminalizujú hrdinské mimovládne organizácie, ktoré sa snažia zachraňovať životy na mori, odmietajú ich lodiam povoliť vylodenie a dokonca ich konfiškujú.“
„Taliansko a európske štáty a inštitúcie musia nutne priorizovať záchranu na mori a zabezpečiť promptné vylodenie zachránených ľudí v krajinách, v ktorých nebudú čeliť vážnemu zneužívaniu a kde môžu žiadať o azyl.“
Brífing takisto popisuje nedávne prípady, kedy boli nahlásené porušenia medzinárodného práva. Tie zahŕňajú aj incident z 16. – 17. júla, kedy mimovládna organizácia Proactiva našla v potápajúcom sa plavidle po zásahu líbyjskej pobrežnej stráže ešte stále živú ženu a dve telá, ako aj zatlačenie 101 ľudí smerom k Líbyi talianskym obchodným plavidlom Asso Ventottto z 30. júla.
„Tieto vážne incidenty musia byť promptne a adekvátne vyšetrené – zvýrazňujú smrteľné dôsledky európskej politiky,“ dodáva Matteo de Bellis.
„Vlády európskych štátov musia vystúpiť z tohto začarovaného kruhu uzatvorenia a externalizácie, ktorý vytvorili a miesto toho investovať do opatrení, ktoré vnášajú do systému poriadok a ponúkajú bezpečné možnosti na cestu do Európy pre utečencov i migrantov.“
Páči sa vám, čo robíme?
