Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International a ženevské COHRE (Centre on Housing Rights and Evictions) dnes zverejňujú správu o epidémii násilného vysťahovávania v Afrike.
Od roku 2000 prišlo o svoje domovy viac ako 3 milióny Afričanov. Vlády nariadia demolíciu najchudobnejších štvrtí, vysťahovanie ich obyvateľov a svoje počínanie ospravedlňujú snahou o rozvoj a potláčanie chudoby. V skutočnosti však násilné vysťahovávanie vedie k ešte väčšej chudobe a k ničeniu majetku. Celé rodiny sa stávajú bezdomovcami. Vládny boj s chudobou začína a aj končí zdemolovaním. Nenasledujú žiadne ďalšie opatrenia ani projekty. Ľudia úplne stratia prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Zatiaľ čo v minulosti dokázali aspoň skromne prežiť z okolitej prírody alebo výmenného obchodu, teraz nemajú žiadnu možnosť zabezpečiť si ani skromné živobytie. Násilné vysťahovanie je asi najčastejším porušovaním ľudských práv v Afrike. Často ho sprevádzajú svojvoľné zatýkania, bitie, znásilňovania, mučenie a aj vraždenie.
Odhaduje sa, že vláda v Nigérii násilne vysťahovala už okolo dvoch miliónov ľudí. Zimbabwe pri rozsiahlej operácii likvidácie slamov pod názvom „Zbavme sa odpadu“ už vysťahovala okolo 700 000 ľudí. Niektorí odišli bývať do preplnených príbytkov k svojim príbuzným do iných častí krajiny, ale väčšina zostala úplne vykorenená a bez prístrešia. V Keni bolo násilím od roku 2005 vysťahovaných okolo 70 000 ľudí z lesnatých oblastí a 20 000 bolo od roku 2000 vysťahovaných z Nairobi a okolia. V hlavnom meste Angoly v Luande vláda od roku 2001 zdemolovala obydlia vyše 6 000 najchudobnejších rodín. Prišli o všetko a ak si pri rýchlom príchode buldozérov nestihli zobrať aj to málo čo mali, ukradli im to tí, ktorí na príkaz vlády vysťahovávanie vykonávali.