Ľudské práva sú porušované denne. Výnimkou nebude ani 10.december, Deň ľudských práv. Odhaduje sa, že len počas tohto jediného dňa konvenčné zbrane zabijú okolo 1300 ľudí. Amnesty International preto veľmi oceňuje, že niektoré vlády ohlásili podporu silnejšej kontrole obchodu so zbraňami. Predstavitelia Brazílie, Kambodže, Mali, Macedónska, Kostariky, Fínska a Holandska vyjadrili podporu medzinárodnej zmluve, ktorá sprísni kontrolu tohto obchodu.
Pred viac ako polstoročím sa medzinárodné spoločenstvo rozhodlo vymedziť základné práva, ktoré musia byť za každých okolností garantované všetkým ľuďom. V roku 1949 prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu číslo 217 A, ktorú celý svet pozná ako Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Dokument je najmä vyhlásením členských štátov OSN. Princípy deklarácie sú zakotvené v mnohých záväzných dohovoroch, hlavne v Medzinárodnom dohovore o občianskych a politických právach a Medzinárodnom dohovore o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Oba vstúpili v platnosť v roku 1976.
Jatky v Afrike
Od vypuknutia konfliktu v Konžskej demokratickej republike (KDR) v roku 1998 v krajine prišli o život 3,3 milióny ľudí, prevažne ženy, deti a starí ľudia. Viac ako 2,25 milióna obyvateľov muselo opustiť svoje domovy. „Som presvedčený, že životy ľudí v Kongu sú všetkým ľahostajné,“ trpko poznamenáva Salvatore Bulamuzi, príslušník komunity Lendu, ktorého rodičov, dve manželky a päť detí zavraždili na jar tohto roku v meste Bunia v severo-východnej Konžskej demokratickej republike. Cudzie vojská v krajine rozpútali a naďalej udržujú etnický konflikt a masové zabíjanie. Ich jediným záujmom je kontrola ťažby nerastov. Hlavnými hráčmi v oblasti sú Uganda a Rwanda a ich armády. Systematicky pľundrujú krajinu. Z obchodu s nerastami ťažia dôstojníci oboch armád, zahraniční obchodníci a lídri ozbrojených skupín. Obeťami sú civilisti. Zdravotnícke zariadenia, infraštruktúra či administratíva neexistujú. Mnohé komunity trpia hladom a nedostávajú žiadnu humanitárnu pomoc.
Kam smerujú zbrane zo SR
Podľa Registra OSN pre konvenčné zbrane vyviezla Slovenská republika v roku 2002 do Ugandy 9 diel (D-30) a 6 raketometov. Ugandská armáda je známa tým, že poskytuje vojenskú pomoc štyrom ozbrojeným politickým skupinám v KDR. Tieto skupiny boli pritom navzájom v neustálom konflikte. Pri ich ozbrojených stretoch bolo zabitých veľké množstvo civilistov.
V roku 1999 bola podpísaná mierová dohoda v Lusake (Zambia). Dohoda požadovala stiahnutie sa cudzích vojsk a odzbrojenie bojujúcich skupín. V októbri 2002 Uganda oficiálne stiahla viac ako 90% jednotiek. Naďalej však poskytuje zbrane obom znepriateleným etnikám – Lendu aj Hema a navzájom ich rozoštváva. Konflikt, ktorý si neustále vyžaduje nové zbrane, sa pre ňu stal výnosným obchodom. Hospodárska stratégia Ugandskej armády nazývaná „vojenský komercionalizmus“ spôsobila rozvrat ekonomiky na východe KDR. Obyvateľov zdierajú, oblasť zaplavujú ugandskými výrobkami. Východné oblasti Konžskej demokratickej republiky sú bohaté na zlato, diamanty, koltán (používa sa pri výrobe mikročipov) a ďalšie nerasty.
Riešenie – prísnejšia kontrola obchodu so zbraňami Amnesty International na Slovensku preto vyzýva vládu SR, aby zvážila export zbraní do krajiny, ktorá výrazným spôsobom porušuje ľudské práva v konfliktnej oblasti. Dnes – 55 rokov po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv konečne vo svete sledujeme pozitívny vývoj smerom k zodpovednejšiemu správaniu pri obchodu so zbraňami. Za zmluvu o obchode so zbraňami sa len 2 mesiace po spustení kampane medzinárodných organizácií postavilo 5 vlád. Amnesty International vyzýva slovenskú vládu, aby sa k nim pripojila.