Samopal Kalašnikov je najpoužívanejšou zbraňou na svete. V obehu je okolo 100 miliónov kusov. Vo väčšine krajín sa AK-47 dá zaobstarať bez problémov. V niektorých oblastiach Afriky stojí len 30 USD.
Jeho obsluha je jednoduchá, používať ho dokáže aj väčšie dieťa. AK-47 strieľa rýchlosťou 600 guliek za minútu a bez väčšej údržby vydrží funkčný okolo 20 rokov. Jeho výroba a šírenie podlieha len minimálnej kontrole.
Amnesty International na to upozorňuje vo svojej správe, zverejnenej pri príležitosti Revíznej konferencie OSN o nedovolenom obchodovaní s malými a ľahkými zbraňami, ktorá začala dnes 26. júna v New Yorku. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu vo svete sa odhaduje, že počas dvoch týždňov konferencie zomrie 12 000 ľudí, iba na následky použitia malej alebo ľahkej zbrane.
Členské štáty a aj samotná OSN už prijali mnohé medzinárodné dohovory a zaviedli monitorovacie orgány na obmedzovanie šírenia jadrových, biologických a chemických zbraní hromadného ničenia. Len minimálne obmedzenia sa v súčasnosti vzťahujú na zbrane najviac používané na zabíjanie a mrzačenie civilistov, de facto zbrane hromadného ničenia – na malé a ľahké zbrane, vrátane útočných pušiek typu Kalašnikov.
Pôvodný Kalašnikov AK-47 vyvinuli počas II. svetovej vojny pre potreby vojakov konvenčných armád, podliehajúcich vojenským rozkazom. Odvtedy sa však vďaka nekontrolovanému predaju dostal do mnohých nesprávnych rúk, vrátane najrôznejších neštátnych ozbrojených skupín a banditov.
“Ľudia sa ma často pýtajú, či sa cítim vinný za ľudské utrpenie spôsobné AK-47. Hovorím im, že som ho vynašiel na obranu svojej vlasti pred nepriateľom. Samozrejme, že cítim veľký smútok a frustráciu keď vidím ozbrojené boje, v ktorých je moja zbraň využívaná na lúpežné vojny, teroristické a kriminálne útoky. Ale podľa mňa nie sú to hlavne vynálezcovia, ktorí nesú zodpovednosť za to, kde zbrane skončia. Vlády musia kontrolovať ich výrobu a export,” hovorí generál Kalašnikov.
Prvá OSN konferencia o malých a ľahkých zbraniach sa konala v júli 2001. Na nej štáty prijali Akčný program, ktorý by zabraňovať nedovolenému obchodovaniu s týmito zbraňami v jeho najrôznejších aspektoch. Na súčasnej druhej konferencii budú štáty hodnotiť ako sa im Akčný program darí uskutočňovať. Očakáva sa, že sa dohodnú na ďalších opatreniach. Jedným z nich by malo byť prijatie spoločných kritérií, ktoré budú jednotne uplatňované pri akomkoľvek schvaľovaní medzinárodného obchodu so zbraňami. Cieľom je, aby sa zbrane nedostávali do oblastí konfliktov a do rúk tých, ktorí nimi páchajú porušovanie ľudských práv. Mimovládne organizácie Amnesty International, Oxfam a International Action Network on Small Arms (IANSA) žiadajú, aby štáty prijali Globálne princípy, ktoré by jasne stanovili ich zodpovednosť za obchodovanie so zbraňami a muníciou. Princípy by zakazovali nielen obchodovanie, ktoré odporuje medzinárodným embargám, ale aj akýkoľvek transfer, ktorý by mohol spôsobiť závažné zločiny genocídy, zločiny proti ľudskosti, regionálnu nestabilitu, organizovaný zločin, alebo podkopávať rozvoj. Do povinností štátov by patrilo aj zverejňovanie informácií o uskutočnených obchodoch a prísna kontrola predaja a výroby. Zo spoločných Globálnych princípov by mala neskôr vzniknúť právne záväzná medzinárodná Zmluva o obchodovaní so zbraňami, podobná napríklad Dohovoru o zákaze protipechotných mín.
Tieto témy už nie sú pre štáty neznáme. Prerokovávali ich na viacerých medzinárodných stretnutiach, ktoré konferencii v New Yorku predchádzali. Počas uplynulých rokov mimovládne organizácie viedli intenzívnu kampaň, aby s problematikou oboznámili verejnosť a aj politikov. Viacerí štátni predstavitelia sa už otvorene vyjadrili za potrebu prijatia medzinárodných princípov, 45 štátov už verejne podporilo vznik Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a ich počet stále rastie.
Mimovládne organizácie nežiadajú absolútny zákaz používania konvenčných zbraní. Štáty majú legitímne právo vlastniť zbrane na svoju ochranu a pre potreby svojich bezpečnostných síl. Potrebné je zabrániť zneužívaniu zbraní na zločiny proti civilistom.
V súčasnosti neexistuje žiaden medzinárodný dohovor a efektívna kontrola obchodu s konvenčnými zbraňami. Ponechaná je iba na jednotlivé vlády, ktoré nie vždy sú zodpovedné. Väčšina národných zákonov je plná legislatívnych dier, ktoré umožňujú obchodníkom a záujmovým skupinám zneužívať situáciu a dodávať zbrane aj do oblastí konfliktov. Jedinými platnými, ale nedokonalými regulačnými opatreniami sú zbrojné embargá OSN a EÚ. Tie však často prichádzajú neskoro, alebo vôbec, ak na ne nie je dostatok politickej vôle.
Pri spoločných medzinárodných kritériách by zodpovednosť zostala na jednotlivých štátoch, avšak tie by museli rešpektovať medzinárodné pravidlá a posudzovať každú obchodnú transakciu, či je v súlade s princípmi celosvetovej kontroly.
V deň zahájenia Revíznej konferencie OSN mimovládne organizácie Amnesty International, Oxfam a IANSA odovzdali generálnemu tajomníkovi Kofimu Annanovi petíciu Milión tvárí/Million Faces. Pozostáva z vyše milióna fotografií ľudí z celého sveta, ktorí sa nechali odfotografovať na znak toho, že požadujú väčšiu kontrolu obchodu so zbraňami. Petícia má formát 20 stranových novín, ktoré budú rozdávané aj členom vládnych delegácií. (www.controlarms.org)
Pred zahájením konferencie bola tiež odhalená štyri metre vysoká inštalácia zväčšeniny samopalu AK-47. Vytvorená je z končatín figurín, symbolizujúcich ľudské obete.
Od 26. júna do 7. júla bude v budove OSN pri konferenčnej sále umiestnená výstava Zbrane pod kontrolu.
Počas celej konferencie, v hoteloch či na uliciach, budú delegáti konfrontovaní s pohľadnicami, plagátmi, ale aj perami, kravatami, odznakmi, pohármi na kávu, či tričkami pripomínajúcich im potrebu väčšej kontroly obchodu s malými a ľahkými zbraňami, muníciou či materiálom dvojakého použitia.