Od začiatku vojny v Bosne v Hercegovine, ktorá sa odohrala v rokoch 1992 – 1995 Amnesty International zhromažďovala mnohé svedectvá žien, ktoré boli vystavené mučeniu, vrátane často systematického a opakovaného znásilňovania, sexuálneho otroctva, núteného tehotenstva a iných zločinov sexuálneho násilia.
Celkový rozsah sexuálneho násilia počas vojny ale nebol uznaný orgánmi Republiky srbskej, konštatuje to vo svojej správe Amnesty International. Keď všetci mlčia: Odškodnenie obetí znásilnenia počas vojny v Republike srbskej v Bosne a Hercegovine poskytuje pohľad na dnešnú situáciu žien, ktoré počas vojny prežili znásilnenie a je súčasťou dlhodobej kampane, ktorou sa AI snaží dosiahnuť spravodlivosť a odškodnenie.
Podľa správy ,orgány Republiky srbskej nikdy nevyvinuli zmysluplnú snahu zozbierať údaje o tejto populácii, pochopiť a vyčísliť ich problémy alebo vypracovať postupy, ktoré by reagovali na ich špecifické potreby. „Ticho sprevádzajúce znásilňovanie žien v Republike srbskej počas vojny, ktoré je podľa medzinárodného práva medzinárodne uznávaným zločinom je ohlušujúce. Úrady aj médiá ignorujú utrpenie časti svojej populácie,“ povedal John Dalhuisen, programový riaditeľ Amnesty International pre Európu a Strednú Áziu.
Vinko Lale, prezident miestnej asociácie väzňov z táborov povedal Amnesty International: „Často zo strachu zo stigmy tieto ženy nechcú povedať, že boli znásilnené, tak radšej povedia, že boli podrobené inému druhu mučenia. Možno ak by vedeli, že prelomenie mlčania by zmenilo ich životy k lepšiemu, boli by schopné prehovoriť.“
„Orgány Republiky srbskej musia pre začiatok uznať, že počas vojny dochádzalo k znásilňovaniu a iným formám sexuálneho násilia. To pomôže vytvoriť atmosféru, v ktorej bude silnieť verejná diskusia o tomto probléme a obete budú mať odvahu vyjsť na svetlo, povedať svoje príbehy a požadovať spravodlivosť,“ povedal John Dalhuisen.
Súčasný zákon Republiky srbskej o ochrane civilných obetí vojny garantuje mimoriadnu sociálnu ochranu ľuďom, ktorí utrpeli telesné poškodenie v rozsahu aspoň 60 % v dôsledku mučenia, napadnutia, znásilnenia alebo iných zločinov spáchaných počas konfliktu. Zákon ale vyníma množstvo obetí sexuálneho násilia, lebo neberie do úvahy psychické ujmy, teda dávky nepokrývajú už psychologickú starostlivosť. Aby boli obete znásilnenia počas vojny odškodnené, musia orgány Republiky srbskej zmeniť zákon o civilných obetiach vojny.
Zo stoviek tisícov údajných zločinov sexuálneho násilia spáchaných na ženách a dievčatách počas vojny v Bosne a Hercegovine bolo od roku 1995 Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu alebo štátnymi či miestnymi súdmi v republike stíhaných menej ako 40 prípadov.