Po dnešnej tlačovej besede Jeho Svätosť XIV. Dalajláma Tenzin Gyatso, na otázku Amnesty International na Slovensku, či považuje zbieranie podpisov za prípady väzňov svedomia za efektívnu formu podpory, odpovedal, že je to vežmi potrebné a upozornil, že je dôležité, aby sa vždy hovorilo o konkrétnych menách väzňov svedomia.
Na otázku, aký má názor na univerzalitu ľudských práv a požiadavku dodržiavať ľudské práva aj v krajinách s odlišnými kultúrami odpovedal, že prvoradá je ľudská bytosť a dodržiavanie jej práv, až následne nastupuje národnosť, náboženstvo a kultúrna odlišnosť. Ak tradície krajiny popierajú základne princípy ľudských práv, znamená to, že tradície sú zastaralé a treba vyžadovať ich zmenu.
Počas návštevy tibetského Dalajlámu aktivisti Amnesty International upozornili slovenskú verejnosť na prípady väzňov svedomia z Tibetu, tibetského muzikológa Ngawanga Choepela a tibetskej mníšky Ngawang Sangdrol. Aktivisti zozbierali takmer 2,000 podpisov pod petíciu adresovanú vežvyslancovi ČĽR na Slovensku Yuaqnovi Guisenovi. V petícii vyjadrili záujem slovenských občanov o osudy oboch väznených a požiadali o ich bezpodmienečné prepustenie.
Dalajlámovu reakciu možno verifikovať podža nahrávky na diktafón, ktorá je prístupná v kancelárii AI. Druhá otázka o Univerzalite ľudských práv zaznela na tlačovej konferencii.
Prípady Ngawanga Choepela a Ngawang Sangdrol
Ngawang Choephel, 34-ročný tibetský muzikológ Ngawang Choephel si odpykáva 18- ročný trest. Uväznený bol v roku 1995. Obvinenie znelo: “špionáž a kontrarevolučné aktivity”. Ngawang Choephel pricestoval do Tibetu nakrútiť dokumentárny film o tradičnom tibetskom umení. V Tibete nežil už od roku 1968, kedy jeho rodina utiekla do Indie.
Po štrnásť mesačnom zadržiavaní bez obvinenia a súdu, oficiálny čínsky rozhlas 26.12. 1996 oznámil rozsudok. Avšak zápisnica z procesu, ktorý sa konal za zatvorenými dverami, neposkytovala žiadnu informáciu, ktorá by obvinenia potvrdila. Nebol zverejnený dôkaz o tom, že prišiel do Tibetu z iného dôvodu ako kvôli nakrúcaniu.
Po rokoch, v auguste 2000 pricestovala z Indie do Tibetu jeho matka a brat. Dostali povolenie navštíviť uväzneného syna a brata. Ngawang Choephel je vo väzení už päť rokov. Po prvýkrát čínske úrady povolili jeho matke a bratovi pricestovať do Tibetu.
Povolenie k pobytu znelo na šesť dní. Matka videla syna dvakrát. Po návšteve vypovedala, že syn je v zlom zdravotnom stave, je zoslabnutý, chudý a pravdepodobne má žltačku.
Dve jednohodinové návštevy vo väznici prebiehali pod stálym dozorom štyroch alebo piatich osôb. Po celú dobu pobytu v Tibete bola matka a brat doprevádzaní dvomi štátnymi úradníkmi.
Počas návštevy Ngawang Choephel stál za priehradkou a jeho príbuzní boli od neho oddelení dvomi vrstvami drôtenej siete. Rodina bola upozornená, aby neprejavovala emócie. Museli sa rozprávať tak, aby im dozorcovia rozumeli. Ich konverzácia sa mohla dotýkať len predmetu návštevy – nesmeli rozprávať napríklad o čínskej ústave alebo práve.
Už v minulosti čínsky vládny zdroj informoval, že Ngawang Choephel mal “v priebehu októbra 1998 príznaky zápalu priedušiek, pžúcnej infekcie a žltačky”, ale “po dvoch mesiacoch liečenia sa rýchlo uzdravil”. Teraz väzenská nemocnica potvrdila, že má poškodenú pečeň, pžúca, žalúdok a pravdepodobne má zápal močového ústrojenstva.
Je všeobecne známe, že podmienky v tibetských väzniciach sú vežmi biedne. Väzni dostávajú nepostačujúce dávky jedla zlej kvality. Väznice majú zlé hygienické podmienky, kvôli čomu mnoho väzňov trpí dlhotrvajúcimi zdravotnými problémami.
Obavu, že Ngawang Choephel bol mučený a že sa s ním zle zaobchádzalo, nebolo možné počas návštevy potvrdiť. Avšak matka a brat sa od dozorcu dozvedeli, že Ngawang Choephel bol “problematický väzeň, ktorý sa nechcel priznať ku všetkým svojim zločinom”. Máloktorý väzeň v Tibete sa počas prvých dní väzenia a počiatočných výsluchov vyhne mučeniu. Väzni, ktorí počas vypočúvania “nespolupracujú”, bývajú mučení oveža tvrdším spôsobom.
Ngawang Choephel poprosil matku, aby zaňho poďakovala všetkým priatežom na celom svete, ktorí sa zaujímajú o jeho prípad a pomáhajú jeho rodine.
Budhistická mníška Ngawang Sangdrol bola odsúdená na osemnásť rokov väzenia za prevolávanie hesiel “Slobodu Tibetu!”, za spev piesní, v ktorých sa hovorí o nezávislosti Tibetu a za účasť na pokojných demonštráciach.
Ngawang Sangdrol bola prvým človekom, ktorého v roku 1990 v Lhase zadržali pri demonštrácii za nezávislosť Tibetu. Samotná demonštrácia trvala päť minút. Zadržali ju na päť mesiacov. V roku 1992 ju pri ďalšej pokojnej demonštrácii znovu zatkli a odsúdili na tri roky väzenia. O rok neskôr spolu s ďalšími trinástimi mníškami na prepašovaný magnetofón vo väzení v Drapchi, tajne nahrali piesne požadujúce nezávislosť Tibetu. Každá z mníšok na nahrávke venuje pieseň svojim podporovateľom. “Vy všetci, ktorí ste vonku a ktorí robíte čo môžete pre nás, ktoré sme väzení – sme vám hlboko vďačné a nikdy na vás nezabudneme”, spieva jedna z nich. Nahrávky potom tajne kolovali po celom Tibete. Ngawang Sangdrol za to zvýšili trest o deväť rokov.
Ngawang Sandgrol napriek zlému zaobchádzaniu a mučeniu svoje presvedčenie nemení. V júli 1996 jej trest zdvojnásobili na osemnásť rokov. Odsúdili ju tak na najdlhší trest, aký bol v Tibete udelený žene. Ngawang Sangdrol má teraz 22 rokov.