Projekt Filmový klub Amnesty sa konal na viac ako 70 základných a stredných školách po celom Slovensku. Základná škola Nábrežná v Kysuckom Novom Meste to pojala ešte kreatívnejšie a zorganizovala Deň s Amnesty International. Reakcie na jednotlivé filmy a aktivity od pani učiteliek boli nasledovné:
Pracovali sme najmä s filmom Gyuri. Som spokojná, myslím si, že dvojhodinovky s Amnesty v 6.B a 6.C sa vydarili, naplánované aktivity sme stihli. Základom bola diskusia. Deti sa do diskusie zapájali, nemali blok komunikovať. 2 hodiny sme sa venovali najmä problematike Rómov, ďalej problematike životného prostredia, predsudkom voči menšinám. Deti pracovali v osvedčenej forme – v skupinách. Z metodiky Amnesty som si prispôsobila aktivity o menšinách a predsudkoch pre svoje potreby. Deti sa na záver ústne vyjadrili, že sa im páčilo a radi by si podobné aktivity zopakovali.
Pracovala som so žiakmi 5A a 6A triedy. Použila som filmy Animácia o ľudských právach, časť filmu Je to na Vás. Aktivita Vlakom po Európe – táto aktivita sa žiakom veľmi páčila, a zároveň si uvedomili, keď zistili s kým sedia vo vlaku, že majú určité predsudky voči druhým osobám, aj keď si to možno neuvedomujú.
Aktivita – Spoločenská zmena – žiaci dokázali zmeniť na sebe niečo pomerne rýchlo, ale na druhých to už nebolo také jednoduché. Preto si uvedomili, že je možné zároveň meniť postoje voči druhým rasám, etnikám, skupinám ai., eliminovať predsudky, ale v prvom rade treba začať od seba. Aktivita – Čiara – uvedomenie si, že každý sme členom nejakej skupiny v spoločnosti.
Vo všeobecnosti sa žiakom beseda veľmi páčila. Ja som zámerne film Keď neexistujete použila na konci dvojhodinovky, aby vlastne pochopili a uvedomili si, čo sú ľudské práva, a čo sa deje, keď sú nejakým spôsobom odopierané. V závere, keď mali odpovedať, čo im beseda dala, či si niečo z toho odniesli, tak sa jednoznačne väčšina zhodla v tom, že si uvedomili, že sa majú dobre. Že môžu ráno vstať, najesť sa, obliecť sa, ísť do školy, chodiť na krúžky atď nie je až také samozrejmé pre každého ako si možno doteraz mysleli.
Spracovanie filmov ako Animácia o Ľudských právach a Všeobecná deklarácia ľudských práv bolo výborné, graficky zaujímavé, čo umožňovalo pochopenie, no pre žiakov ZŠ by bolo ešte lepšie, keby to bolo nadabované. Pracovali sme s nimi spôsobom, že učiteľ zastavoval film a komentoval, dával otázky… Najväčší úspech mal film Keď neexistuje, ktorý žiakov podnietil rozmýšľať na otázkou Kto sú utečenci, otázkou ich odmietania, otázkou Aj ja môžem byť utečencom?
V skupinách 5B a 5C boli použité aktivity Čo vieme a čo sme počuli o menšinách. Museli sme si vysvetliť slovo Menšina. Potom na základe brainstormingu žiaci vypísali menšiny, učiteľ ich musel naviesť, že menšiny sa nerozdeľujú len podľa národnosti. Hľadali 1 kladnú vlastnosť a 1 zápornú vlastnosť pre tieto menšiny: Rómovia, Moslimovia, Maďari. Vysvetlili sme si, že Terorista nerovná sa Moslim, že Zlodej nerovná sa Róm… cyklicky sme sa k týmto predsudkom dostali viackrát.
Aktivita O Slovákoch a Slovenkách, žiaci dopĺňali toho viac, až neskôr pochopili, že to je všetko o Slovákoch. Nesúhlasili s tvrdeniami 3, 5, 8. Veľmi živo vyjadrovali nesúhlas, tak sme sa vrátili opäť k tomu, ako sa cítia, keď ich druhí volajú zlodejmi, pijanmi… ako sa cítia Rómovia, keď ich takto škatuľkujú.
Použili sme aktivitu Rodinu, ale trochu obmenené vplyvom času, ktorý bol k dispozícii. Žiaci ležali na lavici, mysleli na najlepší víkend, aký by chceli stráviť. Niektorí to nahlas povedali. Do toho učiteľ pustil strieľanie zbraní, prečítal text z aktivity, pýtal sa žiakov, ako sa teraz cítia, čo urobia, zase počuli strieľanie, veľmi silno to prežívali, nevyrušovali, nerobili si srandu. Zhodli sa na tom, že chcú zo Slovenska odísť. Tí, ktorí snívali o najlepšom víkende bez rodičov, zrazu hľadali svojich rodičov, kde sú, držali sa ich, nechceli ich stratiť z dohľadu. Uvedomili si význam rodiča, istoty. Potom sme pozreli film Keď neexistujete a ocitli sa v koži utečencov. Aktivita podnietila žiakov premýšľať. Dovolím si tvrdiť, že rozšírila obzor detí a mali možnosť to porovnať s tým, čo ponúkajú naše média.
Film Gyuri žiakov aj rozosmial, pobavil. S chlapcom sympatizovali. Zase si uvedomili, že Gyuri nechce byť zlodej, ale chce stáť na opačnom konci – byť policajt. Komentovali bývanie, nepriamo sa porovnávali. Na konci som zvolila aktivitu Trafíš do koša. Učiteľ žiakov svojimi otázkami naviedol a pochopili, že v živote je niekto privilegovaní a iní nie. Správne zaradili postavenie Gyuriho. Ale jeden chlapec zozadu trafil do koša, a tak žiaci skonštatovali, že ak sa Gyuri bude snažiť, že sa mu podarí žiť lepší život a robiť, o čom sníva.
