Dvanásťbodový program Amnesty International

Amnesty International vyzýva všetky vlády sveta, aby uplatňovali zásady Dvanásťbodového programu Amnesty International na prevenciu mučenia.

AI vyzýva všetkých jednotlivcov i organizácie, aby sledovali či sa v ich krajine i v zahraniční tak deje.
Ak vlády budú dodržiavať zásady 12 bodového programu, môžu efektívne zabraňovať mučeniu vo vlastnej krajine, čo v konečnom dôsledku bude mať dosah aj na zastavenie mučenia na celom svete.

1. Odsúdiť mučenie
Štátne orgány musia mučenie zreteľne odsúdiť nielen v legislatíve, ale i pri akomkoľvek jeho náznaku v praxi.
Polícii, vojsku a iným bezpečnostným jednotkám musia dať jasne najavo, že mučenie nebude tolerované.

2. Zaistiť prístup k väzňom
Mučenie je často páchané pri zadržiavaní páchateľov v samoväzbe – bez kontaktu s okolím, ktoré by im mohlo pomôcť, alebo podať správu o ich situácii. Takýto typ samoväzby musí byť zrušený. Musí byť zabezpečený pravidelný prístup k advokátom, lekárom a príbuzným. Vlády majú zabezpečiť, že obvinení sú po zadržaní bez prieťahov predvedení pred nezávislý súd.

3. Zrušiť tajné miesta zadržiavania
V niektorých krajinách je mučenie páchané na tajných miestach, často následne potom čo obeť “zmizla”.
Vlády musia zabezpečiť, že väzni sú zadržiavaní iba na oficiálne identifikovaných miestach a že informácia o ich zadržaní a mieste pobytu je ihneď podaná ich príbuzným, advokátom a súdu. Vždy musia byť k dispozícii efektívne postupy umožňujúce príbuzným a advokátom dozvedieť sa príčinu i miesto uväznenia a uistiť sa, že zadržiavaný je v bezpečí.

4. Poskytovať záruky bezpečnosti počas vyšetrovania a väzby
Všetci zadržaní musia byť ihneď informovaní o svojich právach. Toto zahŕňa aj právo podávať sťažnosti.
Všetky zmienky o mučení musia byť prešetrené.
Zastupujúci právnik musí byť prítomný počas výsluchu. Vlády musia zabezpečiť, že podmienky vo väzbe spĺňajú medzinárodné štandardy a majú na zreteli potreby obzvlášť zraniteľných skupín (napr. deti).
Úrady zodpovedajúce za väzbu musia byť oddelené od tých, ktoré zodpovedajú za vyšetrovanie. Musí byť zabezpečená pravidelná, nezávislá, neohlásená a neobmedzená inšpekcia všetkých miest zadržiavania.

5. Zakázať mučenie v legislatíve
Vlády musia prijať zákony zakazujúce a predchádzajúce mučeniu, v súlade sDohovorom proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu. Všetky súdne či administratívne nariadené telesné tresty musia byť zrušené. Zákaz mučenia a garancie jeho prevencie musia byť dodržané za akýchkoľvek okolností – nevynímajúc vojnový stav a pod.

6. Vyšetriť prípady mučenia
Všetky sťažnosti a správy o mučení musia byť promptne, nestranne a efektívne vyšetrené orgánom nezávislým od obvinených páchateľov.
Zistenia ako i metódy vyšetrovania musia byť zverejnené.
Osoby podozrivé z mučenia musia byť počas vyšetrovania dočasne odvolané z aktívnej služby. Sťažovatelia, svedkovia a iné osoby, ktoré by mohli byť ohrozené, musia byť chránené od prípadného zastrašovania či odplaty.

7. Súdne stíhať prípady mučenia
Osoby zodpovedné za mučenie musia byť predvedené pred súd.
Princíp musí byť uplatňovaný bez ohľadu na národnosť, miesto pobytu či postavenie páchateľa, bez ohľadu na miesto mučenia a národnosti obete a nezávisle od toho, koľko času uplynulo od spáchania činu.
Vlády musia uplatňovať všeobecnú súdnu právomoc nad obvinenými ako i navzájom spolupracovať pri takýchto súdnych pojednávaniach.
Súdy musia byť spravodlivé.

Príkaz nadriadeného nikdy nesmie byť akceptovaný ako ospravedlnenie mučenia.

8. Nevyužívať dôkazy získané mučením
Vlády musia zabezpečiť, že dôkazy a vyhlásenia získané mučením neboli akceptované v súdnom konaní.

9. Zabezpečiť efektívne školenie
Pri školeniach osôb zainteresovaných na väznení, zadržiavaní, výsluchoch, alebo na lekárskej starostlivosti zadržiavaných, musí byť zreteľne deklarované, že mučenie je trestný čin.
Všetci zainteresovaní musia byť poučení o ich práve a povinnosti odmietnuť príkaz nariaďujúci mučenie.

10. Zabezpečiť odškodnenie
Obete mučenia a ich rodinní príslušníci musia mať právo obdržať od štátu promptné odškodnenie, zahŕňajúce bolestné, zjednanie spravodlivosti a adekvátnu finančnú kompenzáciu, lekársku starostlivosť a rehabilitáciu.

11. Ratifikovať medzinárodné dohody
Všetky vlády musia bez výhrad ratifikovať medzinárodné dohody obsahujúce záruky proti mučeniu, vrátane Dohovoru proti mučeniu.
Vlády sa musia podriadiť odporúčaniam medzinárodných orgánov a expertov na prevenciu mučenia.

12. Uplatňovať medzinárodnú zodpovednosť
Vlády musia využívať všetky dostupné spôsoby pri intervenciách s vládami krajín, v ktorých je hlásené mučenie.
Musia sa uistiť, že predaj vybavenia a výcvik pre vojenské, bezpečnostné a policajné zložky v akejkoľvek krajine nepodporuje mučenie.
Vlády nesmú nútene vrátiť osobu do krajiny, v ktorej jej hrozí mučenie.