Európska únia (EÚ) musí okamžite zastaviť svoje plány navracať žiadateľov/ky o azyl do Turecka, ktoré sú založené na falošnom argumente, že ide o “bezpečnú krajinu” pre ľudí na úteku. Uviedla to dnes Amnesty International.
Vo správe Bez útočiska: Žiadateľom/kám o azyl a ľuďom na úteku je v Turecku odmietaná efektívna ochrana Amnesty International podrobne uvádza nedostatky v tureckom azylovom systéme a vykresľuje ťažkosti, ktorým ľudia na úteku čelia. Návrat ľudí na úteku do Turecka podľa dohody medzi EÚ a Tureckom z 18. marca by bol na základe týchto skutočností nelegálny a morálne nesprávny.
Správa uvádza, že turecký azylový systém má problémy so zvládnutím viac ako troch miliónov žiadateľov/iek o azyl a ľudí na úteku. Výsledkom toho je, že žiadatelia/ky o azyl čelia rokom čakania na výsledky svojich žiadostí. Počas tohto obdobia majú prístup k len veľmi slabej alebo žiadnej pomoci s hľadaním príbytku a živobytia pre seba a svoje rodiny. Aby mohla rodina prežiť, musia v niektorých prípadoch pracovať už 9-ročné deti.
“Dohoda medzi EÚ a Tureckom je bezohľadná a nelegálna. Podľa zistení Amnesty International je predstava, že Turecko je schopné rešpektovať práva a postarať sa o potreby viac troch miliónov žiadateľov/iek o azyl a ľudí na úteku, fikciou,” povedal John Dalhuisen riaditeľ Amnesty International pre Európu a strednú Áziu.
“V neúprosnej snahe zastaviť nezákonné vstupy do Európy EÚ svojvoľne skreslila realitu v Turecku. Dá sa očakávať, že v krajine s najväčším počtom ľudí na úteku na svete bude nový azylový systém čeliť ťažkostiam a je dôležité podporiť a povzbudiť Turecko vo vytvorení plne funkčného azylového systému. EÚ sa však nemôže tváriť, že tento systém už existuje.”
Turecko zlyháva v ochrane ľudí na úteku
Hoci Turecko má všeobecne prívetivý postoj voči ľuďom na úteku, obrovské množstvo ľudí – približne 2,75 milióna sýrskych utečencov/kýň a 400 000 žiadateľov/iek o azyl a utečencov/kýň z iných krajín (najmä z Afganistanu, Iraku a Iránu) – vytvorilo na nový turecký azylový systém a schopnosť pokryť základné potreby ľudí značnú záťaž.
Správa ukazuje, ako turecký azylový systém zlyháva v troch kľúčových bodoch, ktoré je podľa medzinárodných noriem potrebné prešetriť pred vrátením žiadateľa/ky späť: status, trvalé riešenia a živobytie.
Status
Turecku chýbajú kapacity na vybavovanie žiadostí o azyl. Stovky tisíc žiadateľov/iek o azyl a ľudí na úteku roky vyčkávajú a trpia v právnom limbe. Turecké autority odmietli poskytnúť Amnesty International azylové štatistiky. V apríli však oznámili, že vybavili približne 4 tisíc z 266 tisíc žiadostí (1.25%) zaregistrovaných v roku 2015 na Úrade Vysokého komisára OSN pre utečencov.
Trvalé riešenia
Ľudia na úteku by mali byť buď integrovaní do krajiny, presídlení do inej krajiny, alebo ak je to bezpečné, vrátení do krajiny pôvodu. Avšak Turecko odmieta udeliť osobám na úteku, ktoré nepochádzajú z Európy, riadny štatút utečenca, čím odmieta aj ich integráciu. Zároveň medzinárodné spoločenstvo zlyháva v poskytovaní dostatočného množstva možností na presídlenie. Ľudia na úteku sú tak spútaní dvakrát. Nemôžu si vybudovať nový život v Turecku, a majú len veľmi malú nádej, že im bude ponúknutá možnosť presídliť sa do inej krajiny.
Faiza z Afganistanu, (meno bolo zmenené), a jej sestra utiekli pred núteným sobášom v Iráne. V Turecku boli uznané za utečenkyne, avšak tri roky márne čakali na pohovor ohľadom presídlenia. Po takom dlhom čase už nevideli inú možnosť než riskovať životy na lodi do Grécka.
Faiza povedala Amnesty International, že na pohovor by so sestrou počkali aj dlhšie ak by existovala nádej na normálny a bezpečný odchod z Turecka, a ak by sa im počas čakania dostalo nejakej podpory. Vysvetlila: “Keby sme mali aspoň nejakú nádej na presídlenie, počkali by sme. Cesty do Európy sme sa veľmi báli. Vedeli sme, že je nebezpečná. Ale…boli sme také zúfalé. Povedali sme si: `Možno zomrieme, možno sa tam nedostaneme – ale je to jedno, pretože v Turecku už viac zostať nemôžeme.`”
Živobytie
Veľká väčšina sýrskych a iných utečencov/kýň je nútená hľadať si strechu nad hlavou bez podpory vlády. Hoci turecké úrady poskytli pomoc viac ako 264 tisíc ľuďom na úteku zo Sýrie a umiestnili ich do táborov na juhu krajiny, reálne nie sú schopné postarať sa o ďalších 90% (2,48 milióna) ľudí zo Sýrie. Sociálne byty poskytli len 100 zo 400 tisíc (0,025%) žiadateľom/kám o azyl a ľuďom na úteku z iných krajín. To znamená, že približne tri milióny žiadateľov/iek o azyl a utečencov/kýň sú ponechané napospas a prístrešie si musia hľadať sami.
Výskumný tím Amnesty International sa od marca do mája tohto roka rozprával v Turecku s 57 ľuďmi na úteku. Všetci popisovali boj o prežitie, s takmer žiadnou finančnou podporou od úradov. Veľká väčšina je závislá od pomoci členov rodiny, iných žiadateľov/iek o azyl a náboženských komunít.
Ľudia na úteku rozprávali Amnesty International o tom, ako žijú v provizórnych stanoch, v mešitách, parkoch a v metro staniciach, pretože nemajú na nájomné. Dve afganské rodiny spali pod mostom v Istanbule. Mali za sebou neúspešnú plavbu do Európy, pri ktorej prišli o tri deti.
“Turecko bolo a je štedrým hostiteľom ľudí na úteku, ale jeho sľuby európskym lídrom jednoducho neodrážajú reálnu situáciu. Žiadatelia/ky o azyl a ľudia na úteku sú v Turecku uväznení na dlhé roky, a kým čakajú, nedostávajú ani podporu ani právo postarať sa sami o seba, “ uviedol John Dalhuisen.
“Toto je pre európskych lídrov skúška. Môže byť politicky výhodné preniesť svoju právnu povinnosť pomôcť ľuďom utekajúcim pred konfliktom na niekoho iného. Ale ak si myslia, že to môžu urobiť legálne alebo bez toho, aby spôsobili ľuďom utekajúcim pred už aj tak hrozným trápením len ďalšie zúfalstvo, tak sa tragicky a celkom zjavne mýlia.”
Pracujúce deti
Správa tiež upozorňuje na detskú prácu. Deti ľudí na úteku musia bežne pracovať, aby si mohla rodina zabezpečiť aspoň základné potreby.
Sýrska matka troch chlapcov povedala Amnesty International, že jej celá sedemčlenná rodina prežíva z 5-10 tureckých lír na deň (približne 1.75 až 3.50 dolárov), ktoré zarobí jej deväť ročný syn v obchode s potravinami. Jej manžel nemôže pracovať pre zranenia, ktoré utrpel po zásahu šrapnelom v Sýrii.
EÚ sa musí podieľať na zodpovednosti, nie ju presúvať na iných
Namiesto presúvania zodpovednosti na Turecko by sa mala EÚ snažiť urýchlene začať realizovať ambiciózny program presídlenia ľudí na úteku z Turecka.
Kým Turecko hostí viac ako tri milióny žiadateľov/iek o azyl a ľudí na úteku, viac než ktorákoľvek iná krajina na svete, členské štáty EÚ presídlili v roku 2015 iba 8 155 osôb na úteku.
“Európska únia reagovala na jednu z najtemnejších humanitárnych katastrof našich čias postavením plotov, zvýšením počtu hraničných stráží a uzatváraním nečestných dohôd so susednými krajinami o nepúšťaní ľudí na úteku cez hranice. Výsledkom je bieda a trápenie, a viac úmrtí na mori,” povedal John Dalhuisen.
Pozadie: Dohodu EÚ-Turecko už podkopali nútené návraty z Turecka do Afganistanu, Iraku a Sýrie
18. marca 2016 sa EÚ a Turecko dohodli na rozsiahlej kontrole migrácie. Výmenou za finančnú pomoc do výšky 6 miliárd eur a politické ústupky od EÚ Turecko súhlasilo s tým, že si zoberie späť všetkých ”nelegálnych migrantov”, ktorí po 20. marci vkročia na grécke ostrovy.
Zdôvodnením dohody medzi EÚ a Tureckom je domnienka, že Turecko je bezpečným miestom kam môžu byť žiadatelia/ľky o azyl a ľudia na úteku vrátení. Avšak okrem toho, že Turecko nerešpektuje práva osôb na úteku na svojom území, môže byť nebezpečnou krajinou aj tým, že posiela ľudí na úteku späť do krajín, v ktorých čelia riziku vážnych porušení ľudských práv. Predchádzajúci výskum Amnesty International ukázal, že koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016 boli žiadatelia/ľky o azyl a ľudia na úteku posielaní z Turecka späť do krajín, kde tomuto riziku čelia – Afganistan, Irak a Sýria.