Ľudia naprieč Európou sú šikanovaní a trestne stíhaní za pomoc ľuďom na úteku, migrujúcim a žiadajúcim o azyl. Kriminalizácia pomoci sa týka takých základných prejavov solidarity, akými je poskytnutie teplého oblečenia, prístrešia či záchrany života na mori, uviedla dnes Amnesty International.
V správe Trestanie súcitu: solidarita na lavici obžalovaných v pevnosti Európa Amnesty dokumentuje zneužívanie beztak problematických zákonov proti prevádzačstvu a protiteroristických opatrení zo strany polície aj prokuratúr na kriminalizáciu konania obrancov a obrankýň ľudských práv, ktorí a ktoré pomáhajú ľuďom na úteku, migrujúcim a žiadajúcim o azyl.
„Zvýšená snaha o odrádzanie ľudí od príchodu do Európy a obmedzovanie ich možností, ako sa na kontinent dostať, viedli k tomu, že na akúkoľvek aktivitu, ktorá ľuďom na úteku a migrujúcim umožní, aby sa cítili v bezpečí alebo vítaní, sa nazerá ako na hrozbu,“ uviedla regionálna výskumníčka Amnesty International Elisa De Pieri.
„Neschopnosť európskych štátov naplniť základné potreby utečencov, utečeniek a migrujúcich ponecháva zodpovednosť za poskytovanie životne dôležitej pomoci a služieb pre nich na bežných ľuďoch. Trestaním tých, ktorí sa podujali vyplniť medzery v európskom prístupe, vystavujú vlády ľudí na úteku a migrujúcich ešte väčšiemu riziku.“
Amnesty International preskúmala prípady obrancov a obrankýň ľudských práv v Chorvátsku, Francúzsku, Grécku, Taliansku, Španielsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a na Malte, ktorí a ktoré v období rokov 2017 až 2019 čelili falošným obvineniam. Správa ukazuje, ako sa v boji proti poskytovaniu pomoci ľuďom na úteku, migrujúcim a žiadajúcim o azyl mrhá časom a zdrojmi polície a súdnictva, a ako sú na tento účel zneužívané zákony určené na stíhanie sietí prevádzačov.
Pred súdom za poskytnutie prístrešia a teplého oblečenia
Mnohé z prípadov, ktorými sa správa zaoberá, sa týkajú obvinení z „napomáhania nelegálnemu vstupu do krajiny“, používaných na prenasledovanie jednotlivcov, jednotlivkýň a mimovládnych organizácií poskytujúcich širokú škálu humanitárnej pomoci.
Príkladom je francúzsky horský vodca Pierre Mumber, ktorý sa ocitol pred súdom ako obvinený z „napomáhania protizákonnému vstupu“ do Francúzska za to, že štyrom západoafrickým žiadateľom o azyl ponúkol teplé oblečenie a horúci čaj. Obvinení ho zbavili až po odvolacom konaní.
Francúzska časť Álp podlieha prísnemu režimu pohraničnej kontroly. Ľudia na úteku a migrujúci, ktorých chytia v okruhu 20 km od talianskej hranice, sa považujú za „osoby neoprávnene vstupujúce na územie Francúzska“ a každému, kto im pomáha, hrozí, že bude trestne stíhaný a odsúdený za prevádzačstvo. Možnosti získať azyl sú pre ľudí zadržaných v tejto pohraničnej oblasti mimoriadne obmedzené, v praxi sú často automaticky navracaní do Talianska.
Vo Švajčiarsku bolo niekoľko ľudí vrátane pastora trestne stíhaných a odsúdených jednoducho za to, že cudzím štátnym príslušníkom a príslušníčkam poskytli prístrešie alebo asistenciu pri získaní ochrany.
V najbližších dňoch bude švajčiarsky parlament hlasovať o zmene a doplnení zákona o napomáhaní pri nelegálnom vstupe do krajiny. Amnesty International vyzýva poslancov a poslankyne, aby do zákona zakomponovali jasnú humanitárnu výnimku, ktorá zaručí, že na základe neho nebudú trestané akty solidarity.
Obťažovanie mimovládnych organizácií a kriminalizácia záchrany na mori
Terčom útokov a zneužívania trestného práva sa okrem jednotlivcov a jednotlivkýň stávajú aj organizácie občianskej spoločnosti. V Chorvátsku boli mimovládne organizácie Are You Syrious a Centar za mirovne studije (Centrum pre mierové štúdie) prenasledované, zastrašované a trestne stíhané za „napomáhanie nelegálnej migrácii“ po tom, ako vydali správu o nadmernom používaní policajnej sily voči ľuďom na úteku na srbskej a bosnianskej hranici.
V Taliansku boli záchranárky a záchranári, ktorí pomáhajú topiacim sa ľuďom na úteku do Európy, vystavení štvavým kampaniam a vyšetrovaniu, a tiež nútení riadiť sa kódexom, ktorý predlžoval trvanie záchranných akcií a spôsoboval, že uviazli na dlhú dobu na mori bez možnosti zakotviť v bezpečnom prístave a vylodiť zachránených.
Talianske orgány od augusta 2017 viackrát skonfiškovali plavidlá mimovládnych organizácií, ktorým tak ostalo menej člnov na záchranárske práce, a to aj tvárou v tvár narastajúcej miere úmrtí na mori v rokoch 2018 a 2019.
Španielske orgány zneužili právne predpisy na obmedzenie záchranných činností lodí mimovládnych organizácií a vyhrážali sa im pokutami až do 901 000 eur.
Záchranárka Sarah Mardini a záchranár Seán Binder strávili po tom, ako ich grécke orgány zadržali za poskytovanie kvalifikovanej pomoci ľuďom na úteku prichádzajúcim na ostrov Lesbos, niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe. Obaja dodnes čakajú na súdny proces na základe nepodložených obvinení z napomáhania nelegálnej migrácii a špionáže.
„Dobrovoľne sme pomáhali ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi. Za pomoc tým, ktorí prežili plavbu cez more, nám teraz hrozí 25 rokov vo väzení. Ak by ste sa ma však teraz opýtali, či by som s vedomím, že sa mi kvôli tomu môže život prevrátiť naruby, niečo urobila inak, odpoveď je: nie, spravila by som presne to isté,“ povedala Sarah Mardini.
Obrancovia a obrankyne ľudských práv a mimovládne organizácie, ktoré čelia pokutám a právnym následkom, sú nútené svoj čas a obmedzené zdroje, ktoré mali na výkon humanitárnej práce, namiesto toho venovať obhajobe svojej neviny – a v prípade námorných záchranných organizácií aj úsiliu, aby dostali späť svoje lode.
V marci 2019 sa skupina ľudí na úteku a migrujúcich vzoprela kapitánovi lode El Hiblu, ktorý sa ich po záchrane na mori pokúsil nezákonne vrátiť do Líbye napriek tomu, že by im tam hrozilo mučenie a iné porušovanie ich ľudských práv. Traja tínedžeri zo skupiny zachránených boli po vylodení na Malte obvinení z únosu plavidla. Dnes im na základe neprimeraných obvinení z terorizmu hrozia doživotné tresty aj napriek tomu, že neexistujú dôkazy, ktoré by ich usvedčovali z použitia násilia alebo akéhokoľvek ohrozenia posádky lode.
Amnesty International vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zmenili a doplnili vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy EÚ týkajúce sa napomáhania neoprávnenému vstupu, tranzitu a pobytu tak, aby definícia tohto trestného činu obsahovala získanie hmotného prospechu. Touto úpravou by sa zabránilo zneužívaniu zákonov na trestanie solidarity a ľudskosti.
Obrancovia a obrankyne ľudských práv si zaslúžia ochranu
Ľudia, ktorí napomáhajú ochrane ľudských práv, sú v Deklarácii OSN definovaní ako obrancovia a obrankyne ľudských práv. Podľa tejto deklarácie sú štáty povinné zabezpečiť bezpečné a podporujúce prostredie, v ktorom môžu obrancovia a obrankyne ľudských práv pracovať bez obáv z represálií.
Európski lídri a líderky by mali zaviesť opatrenia na uplatňovanie Deklarácie OSN o obrancoch a obrankyniach ľudských práv v EÚ a zabezpečiť, aby nikto nebol stíhaný iba za to, že bráni ľudské práva a slobody.
„Úrady musia prestať kriminalizovať obrancov a obrankyne ľudských práv. História nebude zhovievavá k vládam, ktoré považujú záchranu života za zločin.
Mnoho Európanov a Európaniek preukázalo oveľa viac súcitu s ľuďmi hľadajúcimi bezpečie než ich vlády. Je škandalózne, že obrancovia a obrankyne ľudských práv sa stali terčom bezohľadných štátnych orgánov odhodlaných uzatvoriť svoje hranice za každú cenu – vrátane ľudských životov.“ uviedla Elisa De Pieri.
Ak chcete ľuďom na úteku vyjadriť solidaritu aj vy, môžete podpísať petíciu pre Ministerstvo zahraničných vecí a žiadať, aby Slovensko v rámci vlastných politík, ako aj na úrovni Európskej únie prispelo k vytvoreniu bezpečných legálnych ciest pre ľudí na úteku a tiež k prijatiu opatrení smerujúcich k spoločnému európskemu systému zdieľanej zodpovednosti.