Amnesty International dnes (21. decembra) uviedla, že pokračujúce útoky ruských ozbrojených síl na kritickú energetickú infraštruktúru Ukrajiny sú hrubým porušením medzinárodného humanitárneho práva a ohrozujú životy civilistiek a civilistov, ktorí musia okrem útokov a nedostatku základných zdrojov čeliť aj mrazivému počasiu. Amnesty International preto opätovne vyzýva Ruskú federáciu, aby ukončila nezákonné cielené útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny.

Amnesty International vydala dnes (6. decembra) novú výskumnú správu, v ktorej sa venuje situácii starších ľudí na Ukrajine od vpádu ruskej armády. Správa s názvom „Už nemám domov“: Ako starší ľudia na Ukrajine prežívajú vojnu a presídlenie dokumentuje, že vojnový konflikt na Ukrajine neúmerne zasahuje staršiu populáciu. 

Tlačová správa Amnesty International10. novembra 2022

V skorých ranných a dopoludňajších hodinách 10. októbra uskutočnili ruské sily masívne raketové útoky na Kyjev a niekoľko ďalších ukrajinských miest vrátane Dnipra, Záporožia, Žitomira a ďalších. Podľa informácií ukrajinských ozbrojených síl zasiahlo ukrajinské civilné ciele približne 40 ruských rakiet. 

„Amnesty International už v marci bila na poplach v súvislosti s osudom civilistov a civilistiek žijúcich v meste Izjum, ktoré bolo od štvrtého dňa ruskej invázie na Ukrajinu pod neustálym útokom ruských síl. Nálezy [masových hrobov] potvrdzujú naše najtemnejšie obavy. Ľudia na Ukrajine a celom svete si zaslúžia vedieť ako zomreli ľudia, ktorých pochovali v lese pri Izjume. Páchatelia musia niesť zodpovednosť za každé nezákonné zabitie či iný vojnový zločin. Preživší a rodiny obetí majú právo na odškodnenie,“ uviedla v piatok 16. septembra Marie Struthers, regionálna riaditeľka Amnesty International pre východnú Európu a Strednú Áziu.

Amnesty International považuje akékoľvek pokusy Ruskom podporovaných ozbrojených skupín „súdiť“ ukrajinských vojnových zajatcov pred takzvaným „medzinárodným tribunálom“ v Mariupole za nezákonné a neprijateľné. Toto porušovanie ľudských práv ukrajinských vojnových zajatcov je ďalším aktom krutosti v meste, ktorého obyvateľstvo si počas ruskej agresie na Ukrajine vytrpelo už mnohé. 

Pred 6 mesiacmi začala invázia vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Ruská  invázia predstavuje podľa Amnesty International do očí bijúce porušenie Charty OSN. Takýto akt agresie je podľa medzinárodného práva zločinom. Žiadny z dôvodov, ktoré Rusko doteraz ponúklo, neospravedlňuje takéto konanie. Amnesty International od vypuknutia ruskej agresie žiada zastavenie útokov, dodržiavanie medzinárodného práva a dôslednú ochranu civilného obyvateľstva. Sme presvedčení, že obete všetkých vojnových zločinov si zaslúžia spravodlivosť. Vojnové zločiny spáchané Putinovými silami musia byť v plnej miere vyšetrené a páchatelia potrestaní. 

„Rozumiem rozrušeniu a hnevu, ktoré spôsobila tlačová správa o ukrajinskej bojovej taktike, ktorú sme publikovali 4. augusta 2022. Podľa môjho názoru sa v niektorých formuláciách tlačovej správy, v kontexte, ktorý tlačová správa opisovala, v nedostatočnom dôraze na zodpovednosť Ruska za vojnu, ako aj v komunikácii tlačovej správy, objavili nedostatky, ktoré znemožnili dosiahnuť to, na čo nám v Amnesty International Slovensko záleží najviac – apelovať na ochranu ľudských práv a životov. Ľutujem, že sme ako ľudskoprávne hnutie neurobili viac pre to, aby sme zabránili zneužitiu našej tlačovej správy ruskou propagandou.Proces prípravy tlačovej správy zanechal v niektorých našich kolegoch a kolegyniach pocit, že sa s nimi nikto neporadil, neboli dostatočne pripravení alebo neboli vypočutí. Ako globálne hnutie sme silnejší, keď hovoríme jednotným hlasom. Amnesty International Slovensko podporilo a bude podporovať hĺbkové preskúmanie procesov, ktoré viedli k uverejneniu predmetnej tlačovej správy, s cieľom zamedziť podobným nedostatkom v budúcnosti, zlepšiť spôsob našej spolupráce a používanie nášho jednotného hlasu v prospech ľudských práv všetkých ľudí.

Od začiatku vojny na Ukrajine Amnesty vydala viac ako dve desiatky výskumných správ, petícií a tlačových správ, obsahujúcich dôkazy a svedectvá o zločinoch, ktorá ruská armáda spáchala a naďalej pácha od vpádu na Ukrajinu vo februári tohto roka. Výskumné tímy Amnesty International vyšetrovali ruské útoky na Ukrajine a dospeli k záveru, že mnohé z týchto útokov predstavujú vážne porušenie medzinárodného práva a vojnové zločiny. Amnesty bola medzi prvými organizáciami, ktoré zdokumentovali a zverejnili zistenia z terénu.Od apríla do júla tohto roka prebiehal v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti výskum Amnesty International zameraný na ruské útoky. Výskumníci a výskumníčky Amnesty priamo v teréne skúmali miesta činu ruských útokov v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti; viedli rozhovory s preživšími, svedkami útokov a príbuznými obetí; na diaľku analyzovali informácie o použitej munícii a satelitné snímky. Práca Amnesty International však stojí na princípe nezávislosti, nestrannosti, zbere a objektívnom odhaľovaní dôkazov. Náš tím počas vyšetrovania ruských útokov získal aj dôkazy o tom, že v 19 mestách a obciach uvedených regiónov si ukrajinské jednotky zriadili základne v civilných budovách a odpaľovali rakety z obývaných obytných štvrtí. Tým sa ukrajinskí civilisti a civilistky ocitli vo vážnom nebezpečenstve. Podľa medzinárodného humanitárneho práva sú útoky na civilné budovy zakázané. Ak sa však civilné budovy používajú na vojenské účely, ruské sily to môžu použiť ako zámienku, aby „legitimizovali“ svoje nezákonné útoky na civilné objekty. Útoky z obývaných oblastí vystavujú civilné obyvateľstvu riziku odvetných útokov. Amnesty International zdokumentovala niekoľko prípadov, kedy ruská armáda usmrtila alebo zranila civilistov aj potom, ako sa ukrajinské armádne jednotky úplne stiahli z civilných objektov, v ktorých predtým pôsobili.Väčšina obytných zón, v ktorých sa rozmiestnili ukrajinskí vojaci, bola vzdialená celé kilometre od frontovej línie. Ukrajinská armáda mala možnosti zvoliť si alternatívne rozmiestnenie, ktorým by nevystavila civilistov a civilistky nebezpečenstvu – napríklad v husto zalesnených oblastiach bližšie k frontu alebo v iných zastavaných oblastiach vzdialenejších od obytných zón.V zdokumentovaných prípadoch Amnesty International nezistila, že by ukrajinské jednotky, ktoré sa usadili v civilných budovách vrátane škôl a v obytných zónach, požiadali miestne civilné obyvateľstvo, aby opustilo okolité budovy, alebo že by mu poskytli pomoc pri evakuovaní. To znamená, že ukrajinská armáda si pravdepodobne nesplnila povinnosť vykonať všetky dostupné preventívne opatrenia na ochranu civilistov a civilistiek. Táto prax ukrajinskej armády však v žiadnom prípade neospravedlňuje časté porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska. Zároveň, porušovanie práva zo strany Ruska nezbavuje Ukrajinu povinnosti dodržiavať svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky.Zistenia Amnesty International sa zhodujú so zisteniami iných spoľahlivých zdrojov. Úrad vysokej komisárky pre ľudské práva (OHCHR) v správe vydanej 29. júna uviedol, že ruské aj ukrajinské ozbrojené sily zaujali pozície „v obytných oblastiach alebo v blízkosti civilných objektov, odkiaľ spustili vojenské operácie bez toho, aby prijali opatrenia na ochranu prítomných civilistov a civilistiek tak, ako to od nich vyžaduje medzinárodné humanitárne právo“. K podobným záverom dospela aj organizácia Human Rights Watch, ktorá 21. júla vydala správu, v ktorej zdokumentovala prípady, keď sa ukrajinské a ruské sily usadili v obývaných obytných oblastiach, v dôsledku čoho boli zranení alebo zabití mnohí civilisti. 

Ukrajinské vojenské jednotky ohrozujú vlastné obyvateľstvo, keď si zriaďujú základne v obytných zónach, v budovách škôl a nemocníc, alebo podnikajú útoky z miest obývaných civilným obyvateľstvom. Takéto počínanie v žiadnom prípade neospravedlňuje ruské útoky, pri ktorých zahynulo alebo utrpelo zranenia veľké množstvo civilistov a civilistiek.

Amnesty International vykonala ďalšie vyšetrovanie na mieste útoku v pobrežnom meste Serhiivka na juhu Ukrajiny. Náš výskumný tím potvrdil, že ruské nálety na obytný blok a hotel v meste zabili najmenej 21 civilistov a civilistiek. Pri útoku, ku ktorému došlo v Odeskej oblasti 1. júla 2022 okolo jednej hodiny ráno, boli zrejme použité protilodné rakety. Útok si vyžiadal 21 obetí a najmenej 35 zranených, piati ľudia sú vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti.

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL30. júna 2022