Salmu al-Shebab zo Saudskej Arábie, ktorá strávila viac ako štyri roky vo väzení na základe obvinení z terorizmu za zverejňovanie tweetov na podporu práv žien, konečne prepustili.

Podľa Amnesty International Slovensko uznesenie Bezpečnostnej rady SR z 23. januára 2025, ktoré včera Vláda SR vzala na vedomie, môže otvárať priestor na neoprávnené zásahy do občianskych práv. Organizácia pripomína vláde Slovenskej republiky, že nesmie reagovať na nesúhlas ľudí zastrašovaním, sledovaním a monitorovaním tých, ktorí organizujú pokojné protesty, a vyzýva ju na ochranu ústavou garantovaných práv, predovšetkým práva na pokojné zhromažďovanie a slobody prejavu. 

Nimet Tanrıkulu je turecká obrankyňa ľudských práv, ktorá od 29. novembra 2024 čelí obvineniam z „členstva v teroristickej organizácii“. Pred prvým pojednávaním, 4. marca 2025, Nimet prepustili z vyšetrovacej väzby v ženskej väznici Sincan v Ankare, istanbulský trestný súd č. 24 špecializovaný na závažné trestné činy ju však naďalej stíha na slobode. Amnesty International preskúmala obžalobu a považuje obvinenia vznesené voči Nimet Tanrıkulu za neopodstatnené. Amnesty International je presvedčená, že Nimet by mali zbaviť krivých obvinení.

Amnesty International Slovensko vyjadruje hlboké znepokojenie nad medializovanými informáciami o včerajšom rokovaní NR SR v utajenom režime a možnom zneužívaní Slovenskej informačnej služby (SIS) na sledovanie a následnú diskreditáciu organizácií a iniciatív občianskej spoločnosti. Takéto praktiky prispievajú k stigmatizácii občianskej spoločnosti a jej legitímnych aktivít a môžu predstavovať vážne narušenie práv na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu.

Dorgelesse Nguessan, slobodnú matku a kaderníčku, ktorú v roku 2020 svojvoľne zatkli za účasť na pokojnom proteste, konečne prepustili.

Gruzínske úrady používajú novú represívnu legislatívu na potláčanie protestov. Na znepokojujúci postup úradov reagoval Denis Krivošejev, zástupca riaditeľa Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu:

Po viac ako 1 500 dňoch svojvoľného zadržiavania prepustili z väzenia aktivistku za práva žien Nahid Taghavi. Nahid má dvojaké nemecko-iránske občianstvo. Do Nemecka sa vrátila 12. januára. Amnesty International bojuje za prepustenie Nahid Taghavi a požaduje ukončenie rozsiahleho porušovania ľudských práv, ktorým túto aktivistku žijúcu v nemeckom Kolíne nad Rýnom vystavili, odkedy ju zatkli v Iráne. Po jej prepustení musia nasledovať mnohé ďalšie.

V Angole prepustili na slobodu päť nespravodlivo väznených ľudí, ktorí strávili viac ako rok za mrežami za kritiku vlády. Medzi prepustenými je aj influencerka Neth Nahara, za ktorú sme bojovali v rámci Maratónu písania listov. Na ich prepustenie reagovala zástupkyňa regionálneho riaditeľa Amnesty International pre východnú a južnú Afriku, Sarah Jackson:

Tento rok sa začal viacerými víťazstvami v oblasti ľudských práv. Ľudia z celého sveta naďalej dokazovali, že zmena je možná. Dúfame, že vás povzbudí množstvo pozitívnych zmien dosiahnutých za uplynulých šesť mesiacov. Za posledný polrok sa podarilo dosiahnuť zmeny zákonov, podporiť ľudí v núdzi a zabezpečiť spravodlivosť pre mnohých ľudí.

Stovky protestujúcich v Gruzínsku čelili počas zásahov proti protivládnym zhromaždeniam v posledných dvoch týždňoch brutálnym taktikám rozháňania, svojvoľnému zadržiavaniu, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, uviedla dnes Amnesty International.

Výskum Amnesty International zdokumentoval systematické a dlhodobé porušovanie práva na primerané bývanie. Zlyhanie úradov pri zabezpečení práva na primerané bývanie sa prejavuje v nedostatku kapacít cenovo dostupného verejného nájomného bývania a obmedzenom prístupe marginalizovaných skupín obyvateľstva k bývaniu.

Dňa 29. novembra vojenský súd Vladimírskej garnizóny odsúdil bývalého moskovského mestského poslanca Alexeja Gorinova na trojročný trest odňatia slobody. K odsúdeniu došlo na základe obvinenia z „ospravedlňovania terorizmu“ (článok 205.2 Trestného zákonníka). Obvinenia vyplývajú z údajných rozhovorov medzi Alexejom Gorinovom a ďalšími osobami väznenými v trestaneckej kolónii. Gorinov údajne počas týchto rozhovorov vyjadroval sympatie k „ideológii terorizmu“ v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Gorinov však obvinenia a akúkoľvek podporu násilia kategoricky odmieta.