Časť o Slovenskej republike (zahrňujúca obdobie roku 1998)

Časť o Slovenskej republike (zahrňujúca obdobie roku 1997)

Ráno 22. septembra 1998 bola Semira Adamu odvezená policajnou dodávkou z detenčného centra Steenokkerzeel, ktoré je v blízkosti letiska a kde bola Semira zadržiavaná od svojho príchodu v marci. Priviezli ju k lietadlu spoločnosti Sabena, ktorým mala odletieť naspäť do Toga (odkiaľ pôvodne v marci priletela). Podľa správ ju eskortovali jedenásti ozbrojení muži, a traja ju sprevádzali až do lietadla. Dvaja si ju usadili medzi seba, kým tretí celý postup filmoval videokamerou.

Ak sa táto bývalá sovietska republika, ktorá sa v roku 1991 osamostatnila niekedy ocitne v správach, vďačí za to spravidla svojmu prezidentovi Alexandrovi Grigorjevičovi Lukašenkovi. Napríklad vtedy, keď sa táto medzinárodne zaznávaná hlava štátu stretla s dolnosaským ministerským predsedom a kandidátom SPD na post kancelára Gerhardom Schröderom. Keď sa však Lukašenko neskôr odvážil vyhlásiť exteritoriálny priestor dvadsiatich dvoch rezidencií zahraničných ambasád za svoje osobné teritórium, postaral sa už o skutočnú senzáciu – jeho postup narazil v celom svete na odmietnutie a nepochopenie. Znovu zosilneli hlasy, ktoré v Lukašenkovi vidia “nevypočítateľného diktátora” a v Bielorusku “autoritatívny policajný štát, ktorý je na ceste späť k totalitnej vláde”. Jasne sa vyjadril aj Lukašenkov veľvyslanec v Bonne, Piotr Beliajev, ktorý svojho prezidenta označil za “idiota”.

Časť o Slovenskej republike (zahrňujúca obdobie roku 1996)

„Základ trvalého mieru v Bosne a Hercegovine nespočíva v infraštruktúre závodov a mostov a iných ekonomických potrieb, krajina ich mala pred piatimi rokmi a predsa to nezabránilo vypuknutiu vojny. Základom trvalého mieru je názorný rešpekt voči ľudským právam zo strany všetkých účastníkov konfliktu.“