Blog manžela Lin Htet Nainga, manžela Phyoe
V marci bola Phyoe Phyoe Aungová zatknutá za pomoc pri organizácii študentského protestu v Mjanmarsku. Jej manžel Lin Htet Naing rozpráva o Phyoe a jej boji za spravodlivosť.
Môj najobľúbenejsí deň je 11. apríl 2007. Vtedy sme sa zamilovali. Milujem svoju manželku, lebo je jednoduchá, úprimná a veľmi láskavá. Myslím si, že ma miluje, lebo ja som tak trochu zlý (smiech) Chceme len spoločný domov a rodinu.
Stretol som ju v roku 2006 v študentskom knižnom klube. Pomyslel som si, že vyzerá ako chlapec. A nikoho sa nebála. Vždy sa rozprávala s ostatnými spolužiakmi a spolužiačkami o tom, prečo je globalizácia dobrá.
“Som na ňu veľmi hrdý”
Od malička vyrastala s politikou a aktivizmom. Jej otca zatkli, keď mala 10 mesiacov – po študentskom povstaní v roku 1988, ktoré bolo potlačené vojenským režimom. Prepustili ho až keď mala 16 rokov .
Som na ňu veľmi hrdý. Phyoe je gnerálnou tajomníčkou študentského klubu v Mjanmarsku, ktorý je veľmi dôležitý v histórii našej krajiny. Členovia práve tohto klubu žiadali samostatnosť a demokraciu. To je dôvod, prečo sme ho v roku 2007 pomáhali obnoviť .
Museli sme pracovať v utajení, pretože byť súčasťou študentského klubu bolo v tom čase ilegálne. Zúčastnili sme sa Šafránovej revolúcie na protest proti nárastu cien tovarov. Potom nás oboch zatkli a vo väzení sme strávili viac ako tri roky.
“Phyoe chce dobrú sociálnu starostlivosť”
Phyoe sa zapájala tiež do veľa iných kampaní- protestovala napríklad proti ozbrojenému konfliktu na severe krajiny. Jej snom je, aby Mjanmarsko bolo ako škandinávske krajiny. Chce dobrú sociálnu a zdravotnú starostlivosť pre každého.
V roku 2014 sa stretli študenti a študentky z celej krajiny, aby prediskutovali nový Národný vzdelávací zákon, ktorý podľa nás obmedzuje akademickú slobodu. Phyoe zvolili , aby pomáhala s koordináciou akcie.
Začiatkom roka pomohla zorganizovať pochod cez celú krajinu na protest proti zákonu. Do ulíc vyšlo skoro tisíc ľudí vrátane viac ako tristo študentov a študentiek.
Mali slogany ako: “ Potrebujeme demokratické vzdelávanie” a “Nechceme centralizovaný vzdelávací systém”. Keď sa dostali pred mesto Yangon, obkľúčila ich polícia a Phyoe zatkli.
“Bol som nahnevaný na vládu”
Očakávali sme, že sa to môže stať. Pokúsili sme sa s vládou o novom zákone vyjednávať, ale keď to nevyšlo, začali sme tušiť, že to môže dopadnúť zle. Bola na to pripravená – mala so sebou mobil, peniaze a ruksak s jedlom a liekmi.
Bol som veľmi smutný, keď som sa o tom dozvedel. Plakal som, lebo som ju nemohol ochrániť a byť s ňou. Bol som nahnevaný na vládu. Stále mi chýba.
Vždy jej hovorím, aby si dávala pozor na zdravie a zostávala silná. Hovorím jej, že urobím všetko čo bude v mojich silách, aby ju čo najskôr prepustili.
Vláda však netoleruje študentských aktivistov a aktivistky. Vyvíjajú tlak na univerzity a profesorský zbor, aby ich sledovali a nedovolili im navštevovať ich predmety. Takisto sa snažia tlačiť aj na rodičov. Ak študenti a študentky neprestanú protestovať, polícia ich zatkne na základe článku 18 nášho zákona, ktorý zakazuje nepovolené protesty.
“Väzenie nie je odpoveďou”
Moja manželka teraz čelí zdĺhavému procesu. Je veľmi frustrovaná. Maj vypočuť 47 obžalovaných , ale ešte stále neskončili ani s prvou osobou. Ak to bude takto pokračovať, celý proces bude trvať aj viac ako tri roky. A ak ju odsúdia, môže ísť do väzenia aj na viac ako 9 rokov.
V týchto dňoch väčšinu ľudí v Mjanmarsku zaujímajú iba voľby. Zabudli na politických väzňov a väzenkyne, ako napríklad na moju manželku. Preto potrebujeme povedať ľuďom, čo sa deje a vyvíjať tlak na vládu.
Chcem Vás a všetkých podporovateľov a podporovateľky Amnesty International poprosiť, aby ste nahlas odkázali prezidentovi Thein Seinovi a jeho vláde:” Väzenie nie je odpoveďou pre ľudí, ktorí chcú zmenu.”
Príbeh Phyoe Phyoe Aungovej je súčasťou tohtoročného Maratónu písania listov. Už teraz však môžete žiadať prezidenta, aby ju aj ostatných väznených prepustil na https://pripady.amnesty.sk/pripad/phyoe-phoye-aung. Ďakujeme!
O tom, že Mjanmarsko aj napriek sľubom poučiť sa z minulosti a dodržiavať ľudské práva stále potláča slobodu prejavu či väzní aktivistov a aktivistky, novinárov a novinárky či študentov a študentky rozpráva toto video. Viac o situácii v krajine si môžete prečítať tu.