Ľahostajnosť Poľska k stovkám obetí zločinov motivovaných nenávisťou

Poľský právny poriadok je až nebezpečne neúčinný pokiaľ ide o ochranu LGBTI ľudí a ďalších minoritných skupín pred trestnými činmi motivovanými nenávisťou, skonštatovala organizácia Amnesty International v novej správe publikovanej ani nie dva mesiace pred poľskými parlamentnými voľbami.

Správa s názvom Napadnutí z nenávisti, prehliadaní právom ukázala, ako štát vyňal celé skupiny obyvateľstva z legislatívy venujúcej sa nenávistným trestným činom, ide napríklad o ľudí bez domova, znevýhodnených ľudí, či členov a členky LGBTI komunity.

“Poľsko má dvojstupňový právny systém, ktorý poskytuje ochranu menšinám, ale na druhej strane necháva iných bojovať samých za seba. Ak máte inú ako heterosexuálnu orientáciu, či ste osobou s znevýhodnením alebo človekom bez domova v Poľsku, a preto ste sa stali obeťou útoku, polícia to bude vyšetrovať  len ako ”obyčajný” trestný čin , nie ako čin spáchaný z nenávisti- a proti tejto alarmujúcej skutočnosti treba ihneď zakročiť,” vyjadril sa Marco Perolini,  expert Amnesty International na diskrimináciu v Európe a strednej Ázii.

LGBTI komunita čelí širokej a hlboko zakorenenej diskriminácii v celej krajine. Aj keď neexistujú presné oficiálne čísla, Kampaň proti homofóbii, ktorá je významnou poľskou LGBTI organizáciou zaznamenala najmenej 120 homofóbnych alebo transfóbnych trestných činov v roku 2014- ale skutočné hodnoty sú v skutočnosti vyššie.

V poľskom meste Štetín vypovedali členovia LGBTI komunity o živote v strachu, ktorý sa len znásobil po smrti 24- ročného mladého muža z LGBTI komunity ktorý bol brutálne dobitý počas jeho odchodu z gay klubu v januári 2014. Jeho telo bolo nájdené na neďalekom stavenisku, pričom jeho tvár bola posiata modrinami a spodná časť oblečenia bola stiahnutá- smrť pritom nastala utopením po tom, čo mu niekto násilím opakovane ponáral hlavu do hlbokej kaluže.

Zodpovedné úrady nevyšetrovali tento prípad pre možný motív nenávisti spojený s homofóbiou a súd sa ním neskôr zaoberal len ako ” bežným”  trestným činom a odsúdil za jeho spáchanie dvoch mužov.

V máji 2015 bol Dariusz, anti- nacistický aktivista a pouličný umelec, dokopaný a opľutý práve pred jednou z jeho nástenných malieb, ktorá zachytávala dúhu v meste Zywiec. Počas tohto útoku bol napadnutý nielen fyzicky, ale aj verbálne – slovami ako napr. “teplošská kurva”.  Napriek tomu, písomné vyhotovenie rozsudku označuje tieto slovné útoky a urážky len ako vulgárne bez toho, aby boli hlbšie analyzované pre homofóbny motív.

Poľsko sa v posledných rokoch stalo svedkom aj mnohých brutálnych bitiek, ktorých obeťami boli ľudia bez domova. Aj napriek tomu, že tieto útoky boli aspoň čiastočne motivované sociálno- ekonomickýcm statusom obetí, opäť ich polícia vyšetrovala ako ” bežné”  trestné činy.

Stanislaw, muž bez domova žijúci v poľskom Rzeszówe, bol dobitý a následne aj upálený v októbri 2012. Aj keď útočníci sa priznali, že v minulosti napadli aj iných ľudí bez domova len tak ” z nudy”, rozsudok nereflektoval tento závažný motív.

“Poľsko prijalo určité opatrenia v boji s trestnými činmi motivovanými rasizmom a xenofóbiou. Je však veľmi ťažké zmieriť sa s tým, že sú tu aj ďalšie minoritné skupiny obyvateľstva zažívajúce strach a obťažovanie, ktorým  nebola poskytnutá rovnaká ochrana,” povedal Marco Perolini.

“Poľsko má záväzky v súlade s medzinárodným právom a musí sa uistiť, že všetky menšinové skupiny sú rovnako chránené pred diskrimináciou. To, že úrady v tomto smere zlyhávajú je v svojej podstate diskriminačné” .

Nerovnosť čo sa týka ochrany práv znamená, že tu nie sú žiadne inštituciálne mechanizmy, ako napríklad špecializovaný prokurátor alebo policajní koordinátori, ktorí by sa zaoberali útokmi súvisiacimi s diskrimináciou z dôvodu telesného či fyzického znevýhodnenia, sexuálnej orientácie a identity či sociálneho a ekonomického statusu. V podstate nie je ani snaha vyvíjať efektívne nástroje, ktoré by pomáhali predchádzať takýmto prípadom, alebo vyšetrovať tieto prípady a spravodlivo potrestať zodpovedných.

Poľsku chýba systematický postoj a snaha zbierať údaje o týchto útokoch, a teda kompetentné orgány netušia o rozsahu tohto problému.

Snahy o reformu trestného zákona uviazli na mŕtvom bode, aj napriek návrhu, ktorý bol predložený už v roku 2012, ako ochrániť LGBTI komunitu, znevýhodnených či starších obyvateľov pred nenávistnými trestnými činmi. Návrh sa stretol s tvrdým odporom časti poľskej spoločnosti- jeden z členov parlamentu ho v roku 2015 nazval pokusom o “zavedenie chorej rodovej ideológie, ktorá propaguje sexuálne
patológie ”.

Táto problematika zrejme ostane sporná v súvislosti s poľskými parlamentnými voľbami 25. októbra 2015.

“Poľsko musí raz a navždy prijať kroky vedúce k zaisteniu rovnakej ochrany právom pre všetky menšinové skupiny. Ďalšia vláda a parlament sa musia prioritne venovať ľudskoprávnym otázkam a razantne zakročiť proti diskriminácii. Nikto v Poľsku by nemal žiť v strachu pred násilným útokom iba kvôli tomu, kým je,” povedal Marco Perolini.

Poznámky pre redaktorov
Správa bude verejne prezentovaná na tlačovej konferencii vo Varšave o 10.00 vo štvrtok, 17, septembra v Austriackie Forum Kultury (Pró¿na ulica 7/9).