TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
29. OKTÓBRA 2025
Nový podrobný výskum Amnesty International dospel k záveru, že útok letectva Spojených štátov amerických na zadržiavacie centrum pre migrantov v Sa’ade v severozápadnom Jemene bol nerozlišujúcim útokom. Útok sa odohral 28. apríla 2025. Zahynuli pri ňom alebo sa zranili desiatky afrických migrantov. Orgány USA musia tento útok bezodkladne a transparentne vyšetriť ako vojnový zločin.
Útok, ktorý vykonala armáda USA počas operácie s názvom „Drsný jazdec“, spôsobil katastrofálne škody civilnému obyvateľstvu, najmä zraniteľným migrantom. Väčšinu z nich zadržiavali de facto štátne orgány Húsíov v zadržiavacom centre výlučne kvôli ich iregulárnemu imigračnému statusu.
Výskumná správa s názvom Prežili sme len zázrakom: Letecký útok USA na civilistov v zadržiavacom centre v Sa’ade vychádza z rozhovorov s 15 preživšími. Všetci respondenti sú etiópski migranti, ktorých zadržiavali v Sa’ade. Správa ďalej vychádza z analýzy digitálnych dôkazov vrátane satelitných snímok, fotografií a videí.
Útok zabil a zranil desiatky migrantov, ktorých v čase útoku zadržiavali v zadržiavacom centre. Preživší, ktorí hovorili s Amnesty International, dokázali identifikovať mená a približný vek šestnástich ľudí, ktorých útok zabil. Išlo o etiópskych migrantov, mužov a väčšina z nich bola vo veku okolo dvadsať rokov.
Reakcia Kristine Beckerle, zástupkyne regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Blízky východ a Severnú Afriku
„Desivé svedectvá preživších poskytujú jasný obraz o tom, čo sa stalo. Civilnú budovu, v ktorej sa nachádzalo množstvo zadržaných osôb, bombardovali bez toho, aby rozlišovali medzi civilnými objektmi a vojenskými cieľmi. Ide o smrteľné zlyhanie Spojených štátov pri plnení jednej zo svojich základných povinností vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva. Mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby overili, či je napadnutý objekt vojenským cieľom,“ uviedla Kristine Beckerle, zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Blízky východ a Severnú Afriku.
„Obete a ich rodiny by mali dostať plnú náhradu škody, vrátane finančnej kompenzácie. Letecký útok zabil a zranil civilistov. Orgány Spojených štátov amerických by preto mali tento útok vyšetriť ako vojnový zločin. Ak existujú dostatočné dôkazy, príslušné orgány by mali stíhať každú osobu podozrivú z trestnej zodpovednosti, a to aj na základe doktríny veliteľskej zodpovednosti.“
Odpoveď od CENTCOM a de facto štátnych orgánov Húsíov
Amnesty International 27. augusta 2025 formálne požiadala vojenské orgány USA – Centrálne veliteľstvo (CENTCOM) a Spojené veliteľstvo špeciálnych operácií (JSOC) – o informácie. Organizácia v žiadosti podrobne opísala svoje zistenia a požiadala o vysvetlenie týkajúce sa vojenského cieľa útoku a prijatých bezpečnostných opatrení. CENTCOM poskytlo len stručnú odpoveď v ten istý deň, keď Amnesty žiadosť odoslala. CENTCOM v odpovedi uviedlo, že stále „posudzuje všetky správy o škodách na civilnom obyvateľstve“, že všetky berie „vážne“ a „dôkladne“ ich preveruje.
Amnesty International tiež 11. septembra 2025 požiadala de facto štátne orgány Húsíov o informácie. Poskytla im svoje zistenia a požiadala ich o vysvetlenie týkajúce sa využitia väzenského komplexu v Sa’ade a zadržiavacieho centra pre migrantov, počtu osôb zadržaných v čase útoku, podmienok ich zadržania a prípadných krokov, ktoré orgány Húsíov podnikli s cieľom vyšetriť, či došlo k zlyhaniu väzenských strážcov, ktorí zadržaným neumožnili vyhľadať bezpečné útočisko.
Ministerstvo spravodlivosti a ľudských práv Húsíov poskytlo 24. septembra a 6. októbra 2025 dve podrobné odpovede. Tieto obsahovali informácie o počte migrantov zadržaných v centre, popierali akékoľvek porušenie podmienok zadržania a obsahovali zoznam obetí leteckého útoku ozbrojených síl USA.
USA útočili na známy civilný objekt
Výskum Amnesty International nepreukázal žiadne dôkazy o tom, že centrum pre zadržaných migrantov predstavovalo vojenský cieľ. Preživší uviedli, že centrum pre zadržaných migrantov bolo otvoreným priestorom. Vďaka tomu mohli vidieť všetkých, ktorí sa v budove nachádzali, a všetci to boli zadržaní migranti.
Toto zariadenie, ktoré je súčasťou väzenského komplexu v Sa’ade, Húsíovia roky využívali na zadržiavanie migrantov. Jeho civilný charakter bol všeobecne známy. Navštevovali ho humanitárne organizácie.
Niekoľko rokov pred útokom, 21. januára 2022, koalícia pod vedením Saudskej Arábie vykonala letecký útok na ďalšie väzenské zariadenie v rámci toho istého väzenského komplexu v Sa’ade. Útok z roku 2022, ktorý Amnesty International tiež skúmala, vykonali pomocou presne riadenej munície vyrobenej v USA. Útok zabil viac ako 90 väzňov a desiatky ďalších zranil.
Vzhľadom na tieto okolnosti mali USA vedieť, že zariadenie predstavuje civilný objekt a že akýkoľvek letecký útok môže mať za následok početné straty na životoch a zranenia civilistov. Podľa medzinárodného humanitárneho práva majú útočiace sily povinnosť urobiť všetko, čo je v ich silách, aby overili, či ich zamýšľaný cieľ je vojenským cieľom. Ak v tomto ohľade existujú pochybnosti, útočiace sily sa musia zdržať útoku, respektíve naplánovaný útok zrušiť alebo pozastaviť.
Preživší uviedli, že väzenskí strážcovia ich nepustili hľadať bezpečie
Takmer všetci z 15 preživších, s ktorými Amnesty International hovorila, uviedli, že zvuk výbuchu v blízkosti ich zobudil niekedy medzi 4.00 a 4.30 hod. ráno. Najpravdepodobnejšie išlo o letecký útok ozbrojených síl USA na inú budovu v areáli väznice Sa’ada, ktorý sa odohral niekoľko minút pred útokom na zadržiavacie centrum pre migrantov.
Podľa satelitných snímok v ten istý deň zasiahli a zničili ďalšiu budovu, ktorá sa nachádzala približne 180 metrov od miesta, kde zadržiavali migrantov. V odpovedi pre Amnesty International Húsíovia uviedli, že táto budova slúžila ako budova väzenskej správy.
Preživší uviedli, že po prebudení vydesene utekali k bráne zadržiavacieho centra. Kričali o pomoc a búchali na bránu, žiadajúc väzenských strážcov, aby ich pustili von, kde by mohli hľadať bezpečie. Väzenskí strážcovia namiesto toho vystrelili varovné výstrely, aby zadržaných udržali vnútri. O niekoľko minút neskôr zasiahol zadržiavacie centrum pre migrantov druhý letecký útok USA.
V odpovedi Amnesty International de facto orgány Húsíov uviedli, že v čase útoku zadržiavali 117 afrických migrantov. 61 z nich zahynulo a 56 utrpelo zranenia. Taktiež tvrdili, že „nezaznamenali žiadne prípady, v ktorých by väzenskí strážcovia bránili zadržaným osobám v úteku zo zasiahnutého miesta alebo v hľadaní bezpečného miesta“. Neodpovedali však jasne na otázku, či vyšetrili tento konkrétny incident.
Preživší utrpeli ťažké zranenia, zmrzačenie a traumu
Letecký útok spôsobil civilistom vážne ujmy s ničivými a dlhodobými následkami. Z 15 preživších, s ktorými Amnesty International uskutočnila rozhovory, 14 utrpelo kritické zranenia s celoživotnými následkami, ako sú straty končatín, vážne poškodenie nervov, poranenia hlavy, chrbtice a hrudníka. Dvom z 15 migrantov amputovali nohy, jednému amputovali ruku a jeden prišiel o oko.
Dvadsaťročný preživší Hagos* prišiel o nohu. Niekoľko dní po útoku sa prebral z bezvedomia na nemocničnom lôžku. Svoju bolesť opísal slovami: „Želáte si, aby ste tam radšej zahynuli… Prosíkam priateľov o peniaze, aby som mohol podstúpiť liečbu a kúpiť si lieky.“
Ďalší preživší, Desta*, utrpel poranenie hlavy a prišiel o jedno oko. Utrpel takú traumu, že 20 dní nedokázal prehovoriť. „Bol to skutočne strašný útok, zabil veľa ľudí, nás zmrzačil a ostatných zanechal v šoku a strachu,“ uviedol.
V čase rozhovorov, takmer dva mesiace po leteckom útoku USA, desať preživších uviedlo, že stále potrebujú nejakú formu liečby alebo lekárskeho ošetrenia. Niektorí z nich potrebujú podstúpiť ďalšie operácie. Tiež uviedli, že napriek svojej zúfalej finančnej situácii si ošetrenia platia sami. Niektorým na zdravotnú starostlivosť prispievajú rodiny v ich rodných krajinách, ktoré samy zápasia s finančnou núdzou.
Naliehavá výzva na vyvodenie zodpovednosti a odškodnenie útoku USA
Okrem svojich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva USA zakotvili vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch a politikách kľúčové ochrany ľudských práv a záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva. Pokyn Ministerstva obrany USA (DoD) o zmierňovaní škôd spôsobených civilistom a reakcii na ne uvádza, že zmierňovanie škôd spôsobených civilistom sa neobmedzuje na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, a povzbudzuje veliteľov, aby „prijali dodatočné ochranné opatrenia, ktoré nevyžaduje vojnové právo, ak to považujú za vhodné“.
Dôležité systémy zavedené v posledných rokoch v USA s cieľom znížiť a lepšie reagovať na škody spôsobené civilistom v dôsledku vojenských akcií USA v zahraničí ohrozuje Trumpova administratíva. Amnesty International naliehavo vyzýva Kongres USA, aby zabezpečil zachovanie mechanizmov na zmierňovanie škôd spôsobených civilistom a mechanizmov reagovania na ne. Tieto mechanizmy si vyžadujú aj dostatočné financovanie, aby umožnili účinne reagovať na tento a ďalšie nedávne prípady.
„Spojené štáty musia bezodkladne uskutočniť dôkladné, nezávislé, nestranné a transparentné vyšetrovanie leteckého útoku na zadržiavacie centrum pre migrantov v Sa’ade a zverejniť jeho výsledky. Preživší tohto útoku si zaslúžia skutočnú spravodlivosť. Bezodkladne musia dostať úplnú, účinnú náhradu škody, ktorá bude zahŕňať odškodnenia, rehabilitácie, zadosťučinenie a záruky, že sa to nebude opakovať. To si vyžaduje účinný a dostupný mechanizmus,“ uviedla Kristine Beckerle.
Amnesty International tiež naliehavo vyzýva de facto orgány Húsíov, aby vykonali transparentné vyšetrovanie možných zlyhaní evakuácie a poskytnúť útočisko zadržaným migrantom. Mali by tiež ukončiť svojvoľné zadržiavanie migrantov výlučne na základe ich imigračného statusu a krajiny pôvodu. Okrem toho musia poskytnúť preživším leteckého útoku USA dočasný pobytový status, aby sa mohli zotaviť, vyliečiť a podstúpiť nevyhnutnú lekársku starostlivosť bez obáv z opätovného zadržania.
*Mená preživších sme z bezpečnostných dôvodov zmenili.