Amnesty International prejavila hlboké znepokojenie nad zmenou legislatívy,
ktorá maďarskej vláde počas pandémie COVID-19 umožňuje rozhodovať
o prijímaní mimoriadnych opatrení formou dekrétov. Organizácia sa obáva,
že prijaté opatrenia by nemuseli byť primerané, mohli by prekračovať rámec
nevyhnutnosti pre zachovanie verejného zdravia a viesť k porušovaniu ľudských
práv. Nový Zákon o ochrane pred koronavírusom (alebo Zákon T/9790), ktorý
bol prijatý 30. 3. 2020, vládu oslobodzuje spod kontroly parlamentu a rozširuje
rozhodovacie právomoci vlády na dobu neurčitú.
COVID-19 a obvinenia z nich môžu byť neúmerne využívané s cieľom potláčať
práva osôb alebo organizácií, ktoré sú kritické k súčasnej maďarskej vláde.
Zmena Trestného zákona hovorí o trestnom čine „poskytovania alebo šírenia
falošných informácií“. Osoba rozširujúca nepravdivé alebo skreslené fakty,
ktoré bránia „úspešnej ochrane“ národa alebo môžu znepokojiť verejnosť
a vyvolať poplach, môže byť odsúdená až na 5 rokov väzenia. Okrem toho,
osoba, ktorá (sa) bráni nútenému zavedeniu karantény alebo izolácie, môže
byť potrestaná odňatím slobody až na 3 roky v prípade, že ide o individuálny
čin, resp. až na 5 rokov, pokiaľ je táto osoba súčasťou organizovanej skupiny.
V prípade, že v dôsledku takto klasifikovaného konania dôjde k úmrtiu, trest
sa môže vyšplhať až na 8 rokov väzenia.
opatrenia zavedené v súvislosti s pandémiou COVID-19 budú rešpektovať ľudské
práva a ich uplatňovanie bude pod adekvátnym dohľadom legislatívnej aj súdnej
moci.
Opatrenia aplikované počas mimoriadneho stavu nie sú bianko šekom
na obmedzovanie ľudských práv
V Amnesty International si uvedomujeme, že Maďarsko má povinnosť zabezpečiť
ochranu práva na zdravie pre všetkých ľudí bez rozdielu, čo zahŕňa aj povinnosti
pristúpiť k núdzovým opatreniam nevyhnutným v boji proti pandémii COVID-19.
Sme si vedomí a vedomé, že o opatreniach vo verejnom zdravotníctve, ku ktorým
je v záujme dosiahnutia tohto cieľa nutné pristúpiť, vie najlepšie rozhodnúť práve
krajina samotná, a že v zmysle medzinárodných aj regionálnych dohovorov
o ľudských právach, ako aj domácej legislatívy, má krajina oprávnenie dočasne
obmedziť isté ľudské práva s cieľom chrániťverejné zdravie a bezpečnosť.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) a Európsky
dohovor o ochrane ľudských práv a záklaných slobôd (ECHR), ku ktorých
dodržiavaniu sa zaviazalo aj Maďarsko, však striktne stanovujú, k akým opatrenia
obmedzujúcim ľudské práva môže krajina v čase ohrozenia verejného zdravia
a bezpečnosti pristúpiť. Obmedzenia nesmú prekročiť „rozsah, ktorý si naliehavosť
situácie vyžaduje“ a môžu byť zavedené iba za predpokladu, že sú zlučiteľné s ďalšími
záväzkami krajiny v oblasti ľudských práv.
Maďarsko však v žiadnom prípade nesmie obmedziť určitézákladné ľudské práva,
akými sú napríklad právo na život, právo nebyť vystavený či vystavená mučeniu
a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, právo na uznanie
svojej osoby ako subjektu práva a právo na prezumpciu neviny. Aj v čase výnimočného
stavu musia mať všetci ľudia prístup k spravodlivému súdnemu procesu a právnemu
zastúpeniu. Navyše, k žiadnemu dočasnému obmedzeniu práv sa nesmie pristúpiť
na základe vymedzenia skupiny, ktorú počas výnimočného stavu zasiahne, na základe
rasy, farby pleti, rodu, jazyka, vierovyznania či sociálneho statusu. Záväzky, ktoré
pre Maďarsko vyplývajú z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach, musí krajina dodržiavať aj za súčasných okolností.
Podľa maďarskej ústavy získava výkonná moc počas „stavu ohrozenia“ (výnimočný
stav definovaný v maďarskom práve), deklarovaného v záujme ochrany verejného
zdravia (alebo v inej núdzovej situácii), mimoriadne právomoci vrátane možnosti
dočasne obmedziť niektoré ľudské práva, s výnimkou tzv. „nescudziteľných práv“.
Zákon T/9790 udeľuje vláde možnosť pozastaviť účinnosť akýchkoľvek právnych
predpisov, s výnimkou regulácií uvedených v Zákone CXXVIII z roku 2011
o riešení situácie vzniknutej v dôsledku prírodných katastrof, a mení tiež znenie
niektorých príbuzných právnych predpisov pojednávajúcich o epidémiách.
Amnesty International vyzýva maďarskú vládu, aby zabezpečila, že všetky
opatrenia na boj s pandémiou ochorenia COVID-19 budú prijaté po dôkladnom
schvaľovacom procese a budú primerané a nevyhnutné v záujme ochrany
verejného zdravia. Organizácia tiež apeluje, aby sa vláda pod zámienkou boja
proti zdravotnej kríze neuchyľovala k obmedzovaniu ľudských práv vrátane
práva na slobodu prejavu jednotlivcov, jednotlivkýň, a najmä médií a mimovládnych
organizácií, ktoré sa usilujú o to, aby vláda postupovala zodpovedne a v súlade
s platným právnym poriadkom.
Koniec výnimočného stavu a mimoriadnych právomocí vlády je v nedohľadne
a naň naviazané mimoriadne právomoci vlády presne ohraničené – okolnosťami,
rozsahom aj trvaním. Maďarská vláda je podľa týchto zásad oprávnená požívať
mimoriadne právomoci a udržiavať výnimočný stav v krajine iba tak dlho, ako
je nevyhnutné v záujme toho, aby dostala epidémiu pod kontrolu. Krajina tiež
musí pravidelne kontrolovať, či stav verejného zdravia v súvislosti s epidémiou
COVID-19 stále odôvodňuje výnimočný stav, alebo či je možné nariadenia vydané
v súvislosti s epidémiou zrušiť. Podľa ústavy môžu byť všetky vládne nariadenia
prijaté počas „výnimočného stavu“ platné iba 15 dní, po tomto období musí
predĺženie ich účinnosti odsúhlasiť parlament. Zároveň, účinnosť všetkých
mimoriadnych opatrení musí skončiť hneď po ukončení výnimočného stavu,
ktoré sa musí viazať na skončenie krízovej situácie. Rozhodnutie ustúpiť
od výnimočného stavu alebo ho naopak predĺžiť nesmie byť len v rukách
výkonnej moci – proces musí byť pod dohľadom súdnej a legislatívnej moci.
neobmedzený mandát vládnuť za súčasných podmienok, nakoľko výnimočný stav
bude môcť na základe vlastného rozhodnutia opakovane predlžovať a hociktoré
z mimoriadnych opatrení prijatých v záujme boja s epidémiou COVID-19 ponechať
v platnosti aj po skončení krízy.
Nové právomoci vlády nesmú obchádzať ústavu
Amnesty International je znepokojená skutočnosťou, že prijatý zákon umožňuje vláde
prijímať rozhodnutia bez toho, aby na ich podobu dohliadal parlament. Medzinárodné
aj vnútroštátne právo však v nijakom prípade nedovoľujú maďarskej ani žiadnej inej
vláde konať neobmedzene a nekontrolovane. Podľa Parlamentného zhromaždenia
Rady Európy „musia byť základné zábezpeky právneho štátu – predovšetkým zákonnosť,
účinný parlamentný dohľad, nezávislá súdna kontrola a efektívna vnútroštátna pomoc –,
zachované aj počas výnimočného stavu“.
opatrenia kontrolované vnútroštátnymi súdmi. Tie musia zhodnotiť proporcionalitu
opatrení vo vzťahu k miere ohrozenia, ktorú situácia predstavuje.
zachovaný ústavný dozor, aby parlament aj naďalej plnil svoju funkciu, a aby Ústavný
súd slúžil ako protiváha vlády. V súčasnej situácii, keď parlament nemôže dozerať
na činnosť vlády, je veľmi dôležité prijať ďalšie opatrenia, ktoré umožnia Ústavnému
súdu rýchlo a efektívne preskúmať každé vládne nariadenie prijaté v súvislosti
s výnimočným stavom a zhodnotiť, či je v súlade s ústavou a medzinárodnými
ľudskoprávnymi záväzkami krajiny.V spoločnom vyhlásení Maďarského helsinského výboru, Civil Liberties Union,
Inštitútu Eötvösa Károlyho a Amnesty International Maďarsko sa uvádza, že tieto
opatrenia by mali obsahovať:
- Rozšírenie skupiny osôb, ktoré môžu iniciovať preskúmanie nariadení
Ústavným súdom, na každého poslanca a poslankyňu parlamentu,
alebo aspoň predsedov a predsedkyne parlamentných výborov. - Skrátenie lehoty, počas ktorej musí Ústavný súd rozhodnúť o dôvodnosti
petícií a akýchkoľvek opatrení súvisiacich so špeciálnym právnym poriadkom.
pandémii COVID-19, bol založený na rešpekte k ľudským právam a zákonnosti, a aby
zaistila ústavný dozor nad svojím konaním.
pred koronavírusom (Zákon T/9790), ktorý mal po vyhlásení „stavu ohrozenia“
(11. marca) rozšíriť pôsobnosť vládnych nariadení nad rámec maďarskej ústavy,
prijímaných bez schvalovacieho procesu v parlamente. Dňa 23. marca parlament
neodsúhlasil zrýchlené konanie, ktoré by umožnilo hlasovať o schválení zákona
hneď na druhý deň (to by vyžadovalo štvorpätinovú väčšinu hlasov). O týždeň
neskôr, 30. marca bol zákon v parlamente schválený ústavnou dvojtretinovou
väčšinou, ktorú zabezpečila vládnuca strana Fidesz, a do platnosti vstúpil
o polnoci toho istého dňa.
aj organizácie v Maďarsku aj zahraničí. Vyššie uvedené organizácie občianskej