Amnesty International so znepokojením sleduje nedávne zmeny v maďarských zákonov, ktoré zhoršujú situáciu ľudí na úteku a žiadateľov o azyl, ktorí hľadajú v krajine ochranu a spôsobujú im ďalšie utrpenie.
Vyzývame Európsku komisiu, aby využila všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré má k dispozícii a zaručila, že krajina dodržiava všetky medzinárodné a európske ľudskoprávne záväzky, ktoré sa týkajú ochrany ľudí na úteku a migrantov. Patrí sem aj pokračovanie v začatom procese konania proti krajine porušenie povinnosti z decembra 2015.
Rozšírenie tranzitných zón
Od 5. júla môže vďaka novelizácii zákona o azyle maďarská polícia „eskortovať“ žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzajú 8km od hranice na maďarskom území ku vstupu do tranzitných zón*, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane južnej hranice. V praxi to znamená, že polícia môže vrátiť za hranice žiadateľov o azyl, čo je v rozpore so záväzkom non-refoulement (zákaz navracať ľudí na úteku alebo žiadateľov o azyl do krajín, kde im hrozí závažné porušenie ľudských práv) a procedurálnymi zárukami, ktoré sa s týmto záväzkom spájajú.
Podmienky v tranzitných oblastiach sú často neľudské a ponižujúce – až 300 žiadateľov o azyl, vrátane rodín s malými deťmi, tehotnými či kojacimi ženami ako aj ľuďmi, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť musia často dlhé dni až týždne čakať. Nemajú žiadne informácie ani podporu k prístupu k azylovej procedúre v Maďarsku. V tranzitných oblastiach nemajú okrem jedného vodovodného kohútiku nič a iba malý počet humanitárnych organizácií im môže dodať obmedzenú pomoc či podporu.
*Tranzitné zóny sa nachádzajú na vonkajšej strane maďarskej južnej hranice za vybudovaným plotom. Boli vytvorené minulý rok za účelom kontrolovania príchodu ľudí na úteku a migrantov do krajiny. V praxi sú však tieto zóny neúčinné a nemajú dostatok zdrojov. Maďarské úrady procesujú 15-20 žiadostí o azyl denne, pričom neberú do úvahy fakt, že stovky žiadateľov o azyl čaká na druhej strane plotu. Tí, ktorí sa do tranzitnej zóny dostanú však často dostanú odmietavé stanovisko, pretože Maďarsko považuje Srbsko za „bezpečnú tretiu krajinu“.
©Orsolya Jeney, Amnesty International Hungary
Kriminalizácia ľudí na úteku a žiadateľov o azyl za vstup do krajiny
Tisícky ľudí na úteku a migrantov sú trestne stíhaní za vstup do krajiny mimo tranzitných zón, od kedy Maďarsko v roku 2015 vstup do krajiny cez plot na hraniciach kriminalizovalo.
Od septembra 2015 do 26. Júna 2016 riešil súd v Szegede 2 843 prípadov „migrujúcich osôb“ a 2 792 z nich uznal vinnými z nelegálneho prekročenia plotu na hraniciach alebo jeho poškodzovania. Väčšina z rozsudkov obsahovala rozkaz na deportáciu a zákaz vstupu do Maďarska. Tri osoby boli uväznené a viac ako 40 bolo odsúdených na podmienečné väzenie.
Amnesty International je zásadne proti kriminalizácii nepravidelného vstupu a pobytu v krajine a považuje to za neprimerané opatrenie ochrany hraníc. Podľa Dohovoru o utečencoch nesmie byť nikto trestne zodpovedný za nepravidelné prekročenie hraníc za účelom žiadania o azyl.
©Orsolya Jeney, Amnesty International Hungary
Trestné stíhanie ľudí na úteku a migrantov za údajné masové nepokoje
V súčasnosti čelí súdnemu procesu v Szegede 11 ľudí za obvinenia z masových nepokojov. Zdá sa, že cieľom tohto súdneho procesu je obetovať ľudí na úteku a žiadateľov o azyl. Všetci boli súčasťou veľkej skupiny, ktorá zostala na hranici medzi Srbskom a Maďarskom 16. septembra 2016 potom čo sa Maďarsko deň predtým rozhodlo kompletne uzavrieť svoje južné hranice. Po údajnom strete s políciou a protiteroristickými jednotkami boli zatknutí. V skupine obvinených sa nachádza aj staršia nevidiaca pani a muž zo Sýrie na vozíčku. Záznamy zo súdu naznačujú, že neboli prezentované žiadne priame dôkazy, ktoré by spájali jednotlivcov s útokmi alebo stretmi s políciou. 1. Júla rozhodol súd v Szegede v prípade 10tich jednotlivcov. Všetkých ich uznal vinnými a udelil im trest väzenia od 1 do 3 rokov. Proti rozhodnutiu sa obe strany odvolali.
V ten istý deň, kedy sa konali údajne masové nepokoje zaznamenala Amnesty International na hranici používanie slzného plynu, vodných diel a fyzickej sily za účelom zastavenia protestujúcich ľudí na úteku a migrantov. Tieto opatrenia vyústili do viacerých zranení a rozdelení rodín. Doteraz nebolo otvorené žiadne nezávislé vyšetrovanie nadmerného používania sily maďarskou políciou.
Snahou Maďarska vyhnúť sa svojej zodpovednosti za ľudí na úteku a žiadateľov o azyl sa zužuje počet ciest, ktorými sa snažia dostať do EÚ a zvyšuje sa riziko zneužívania, ktorému čelia v rukách prevádzačov a kriminálnych skupín.
Amnesty International so znepokojením zaznamenala neplnenie niektorých odporúčaní agentúr OSN a medzinárodných organizácií pre Maďarsko a pokračujúcu stigmatizáciu ľudí na úteku a migrantov, ktorí sú prezentovaní ako hrozba pre národnú bezpečnosť. Podľa organizácie praktiky Maďarska stále predstavujú štrukturálne ohrozenie zásad právneho štátu a ochrany ľudských práv v EÚ. Preto Amnesty International opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Európskej komisii, aby použila všetky dostupné opatrenia za účelom návratu migračnej a azylovej politiky Maďarska do súladu s medzinárodnými a európskymi záväzkami EÚ.