Maratón písania listov: Šanca, aby sa vlády postavili za ľudskosť

Amnesty International vznikla na základe predpokladu, že napísať list nevinnému, nespravodlivo väznenému človeku môže znamenať veľmi veľa – a zmeniť mu život. Od nášho vzniku pred takmer 60 rokmi sme túto premisu potvrdili nespočetne veľakrát. Práve vďaka miliónom listov solidarity sa nám podarilo pozitívne zmeniť život desiatkam tisíc ľudí. Od roku 2001 je obrovským zdrojom nádeje a pomoci pre utláčaných, šikanovaných a nespravodlivo väznených ľudí na celom svete aj najväčšie ľudskoprávne podujatie na svete – Maratón písania listov (Write for Rights), ktoré dnes opäť začína v desiatkach krajín na celom svete.

Amnesty počas Maratónu vyzýva štátnych predstaviteľov a predstaviteľky, aby napravili nespravodlivosť voči jednotlivcom, ktorí sú nespravodlivo zadržiavaní, prenasledovaní alebo šikanovaní, a aby šli príkladom pri budovaní spravodlivejšieho sveta dnes aj po pandémii COVID-19.

„Pandémia je pre mnohých ľudí devastujúcou udalosťou, zároveň však ukazuje to najlepšie z mnohých z nás. Boli sme svedkami a svedkyňami nespočetných prejavov súcitu a solidarity v komunitách, ktoré spojili sily, aby pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú. Je smutné, že veľa vlád sa vydalo opačným smerom a pokračovali v zadržiavaní a prenasledovaní obrancov a obrankýň ľudských práv,“ uviedla Julie Verhaar, úradujúca tajomníčka Amnesty International.

„Sme na križovatke – všetci a všetky sa môžeme rozhodnúť budovať budúcnosť, v ktorej jadre budú stáť láskavosť, solidarita, tolerancia a ľudského práva. Vlády všetkých krajín musia tento okamih využiť na to, aby preukázali, že môžu napraviť nespravodlivosť tým, že oslobodia väzňov a väzenkyne svedomia, ukončia prenasledovanie obrancov a obrankýň ľudských práv a začnú dodržiavať právo všetkých ľudí na slobodu prejavu.“

Maratón písania listov 2020

Každú zimu píšu ľudia z celého sveta milióny listov, pohľadníc, e-mailov, tweetov a príspevkov na sociálnych sieťach pre ľudí, ktorých ľudské práva sú porušované. Tieto listy a odkazy sú súčasťou najväčšieho ľudskoprávneho podujatia na svete. Počas tohtoročného Maratónu bojujeme za spravodlivosť v 10 prípadoch ľudí v Alžírsku, Burundi, Čile, Južnej Afrike, Kolumbii, na Malte, v Mjanmarsku, Pakistane, Saudskej Arábii a Turecku.

Žiadal dôstojnosť a rovnosť, polícia ho obrala o zrak

Gustavo Gatica študoval psychológiu na univerzite v Santiagu, hlavnom meste Čile, keď v krajine vypukli protesty proti zvyšovaniu cien a sociálnej nerovnosti. Milióny ľudí vyšli na jeseň 2019 do ulíc žiadať zmenu a spravodlivosť. Pridal sa k nim aj Gustavo. Tieto protesty boli ukážkou sily odhodlaného davu a počas niekoľkých týždňov pútali pozornosť a inšpirovali ľudí na celom svete. Miestne úrady však mali na vec iný názor.

V jeden z tých osudných novembrových dní si polícia nabila zbrane pogumovanými nábojmi a začala strieľať do davu protestujúcich. Stovky ľudí utrpeli zranenia, v desiatkach prípadov pritom šlo o poranenie očí. Ale zodpovedné orgány políciu v páchaní násilia voči pokojným demonštrantom a demonštrantkám nezastavili.

Podobná situácia sa opakovala takmer denne, no v tento deň náboje zasiahli Gustava do oboch očí a spôsobili mu trvalú stratu zraku. Policajný útok sa dostal na titulky novín na celom svete. Amnesty International požaduje dôkladné vyšetrenie udalostí, ktoré viedli k zraneniu Gustava, a vyvodenie zodpovednosti voči veliteľom zásahu.

Za záchranu životov hrozí tínedžerom doživotie

Predtým než sa o nich začalo hovoriť ako o trojici z El Hiblu, boli tínedžermi z Guiney a Pobrežia Slonoviny, ktorých spájal záujem o šport. Chlapci mali iba 15, 16 a 19 rokov, keď ich spoločná túžba po lepšej a bezpečnejšej budúcnosti priviedla k rozhodnutiu opustiť svoje domovy. Dostali sa do Líbye, kde ich čakal bludný kruh zneužívania a mučenia. Podarilo sa im však pred násilím ujsť.

Líbyjské detenčné centrá pre ľudí na úteku a migrujúcich sú známe zlým zaobchádzaním, mučením a zneužívaním ľudí, ktorí hľadajú útočisko a pomoc. Trojici mladíkov sa podarilo takémuto osudu uniknúť. Nastúpili do člna s ďalšími 111 ľuďmi vrátane žien a detí a vydali sa na cestu do Európy. Počas plavby sa ich čln dostal do problémov a ľudí zachránila posádka ropného tankera El Hiblu.

Posádka tankera spočiatku ľuďom na palube prisľúbila, že ich nezavezú späť do Líbye. Keď sa onedlho po nalodení pokúsili svoj sľub porušiť a tanker zmenil kurz smerom k líbyjskému pobrežiu, na lodi vypukol protest. Troch mladíkov vyzvali, aby im pomohli situáciu upokojiť. Chlapci sa tak stali tlmočníkmi a mediátormi. Hájili práva zachránených a posádku sa snažili presvedčiť, aby zmenila svoje rozhodnutie, pretože v Líbyi by im hrozilo iba ďalšie násilie a utrpenie.

Posádka nakoniec zamierila opäť k Európe, pri vstupe do maltských teritoriálnych vôd však na tanker vtrhli príslušníci maltských štátnych zložiek. Tí vo svojich záznamoch z operácie uviedli, že traja chlapci „donútili posádku tankera spolupracovať pod hrozbou násilia“.

Traja mladíci boli obvinení z terorizmu a ďalších závažných trestných činov. Aj napriek tomu, že neboli zistené takmer žiadne skutočnosti, o ktoré by sa obvinenia mohli oprieť, hrozí im doživotné väzenie.

Bránila práva žien, dnes za to sedí vo väzení

Nassima al-Sada je jednou z najznámejších saudskoarabských aktivistiek za práva žien. Žiadala, aby ženy získali právo šoférovať a venovať sa bežným činnostiam bez toho, aby potrebovali povolenie mužského poručníka. Dnes už ženám v Saudskej Arábii zákon šoférovať nebráni a zákony o poručníctve sa pomaly menia. Nassima je však za svoj pokojný aktivizmus stále vo väzení.

„Prečo by mal byť maloletý chlapec poručníkom dospelej ženy?“ – pýtala sa Nassima ešte v roku 2016 – „Prečo naše zákony nepoznajú vek, v ktorom sa žena stane dospelou a zodpovednou za svoje rozhodnutia a svoj život? Prečo by mal o živote ženy večne rozhodovať nejaký muž?“

Zákony o poručníctve platné v Saudskej Arábii vyžadujú, aby si ženy pýtali od mužov povolenie zakaždým, keď chcú vyjsť z domu, študovať, pracovať alebo vykonávať iné bežné aktivity. Hoci v uplynulých mesiacoch došlo k uvoľneniu týchto zákonov, mnohé ženy, ktoré viedli kampaň za ukončenie systému mužského poručníctva, zostávajú aj naďalej za mrežami.

Nassima opakovane čelila za svoju prácu vyhrážkam –⁠ pred zatknutím sa jej vyhrážali neznámi používatelia na Twitteri a pri výsluchu, počas ktorého ju po zatknutí v júli 2018 priviazali ku stoličke, sa jej vyhrážali aj vyšetrovatelia. Nassima svojím konaním nikoho neohrozila ani neporušila práva iných. Napriek tomu čaká za mrežami väzenia Al-Mabahith v Dammame na rozhodnutie súdu, ktorý ju môže na dlhé roky uväzniť iba za to, že požaduje rovnosť práv pre všetkých.

Ďalšie prípady tohtoročného Maratónu

Germain Rukuki je burundský ochranca ľudských práv a väzeň svedomia, ktorý si odpykáva 32-ročný trest odňatia slobody výhradne za to, že bránil ľudské práva v krajine a bojoval za zastavenie mučenia. Amnesty International žiada jeho okamžité
a bezpodmienečné prepustenie.

Jani Silva je ochranárka životného prostredia, ktorá zastupuje stovky roľníkov a roľníčok (campesinos) v kolumbijskej oblasti Putumayo. Ľudí v oblasti neustále ohrozujú nelegálne skupiny, armáda, obchodníci s drogami a nadnárodné spoločnosti, ktoré chcú zabrať ich pôdu. Obrancovia a obrankyne ľudských práv čelia v Kolumbii častému prenasledovaniu, represiám, vyhrážkam, kriminalizácii a smrteľným útokom. Amnesty International žiada o ochranu Jani Silva a ďalších ľudí, ktorí bránia ľudské práva.

Melike Balkan a Özgür Gür zo solidárnej skupiny na podporu LGBTI+ študentov a študentiek na tureckej univerzite METU hrozí trest odňatia slobody iba za to, že si uplatňovali svoje právo na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu. Študenti a študentky univerzity už roky organizujú každoročný pochod PRIDE v areáli univerzity. V roku 2019 však pokojnú udalosť rozohnala polícia, pričom zatkli viacerých účastníkov a účastníčky, a tiež ľudí, ktorí sa nachádzali v blízkosti, ale do protestu sa nezapojili. Viacerým zadržaným hrozí trest odňatia slobody na niekoľko rokov.

Paing Phyo Min, prezývaný De Yay, rád spieva a hrá na gitare. Zároveň sa venuje tradičnej mjanmarskej divadelnej forme thangyat, pripomínajúcej predstavenia slam poetry. V reakcii na vystúpenie, počas ktorého v apríli 2019 kritizoval mjanmarské bezpečnostné zložky, De Yaya zatkli, uväznili a odsúdili na 6 rokov odňatia slobody. Údajne sa previnil „nabádaním vojenských dôstojníkov, aby si prestali plniť povinnosti“ a „šírením zlého mena armády na internete“. De Yay o situácii, v ktorej sa ocitol spolu s ďalšími členmi a členkami súboru, hovorí: „môžu nás väzniť, no neodradia nás od toho, aby sme slobodne prejavovali svoj názor.“

Úspechy Maratónu

Moses Akatugba in Helsinki 10.11.2016. Photo: Miikka Pirinen / Amnesty Finland

Úspechy minulých ročníkov dokazujú, že vďaka Maratónu ľuďom, za práva ktorých bojujeme, dokážeme priniesť pozitívnu zmenu. Listy solidarity z celého sveta zároveň obrancom a obrankyniam ľudských práv a ich rodinám dodávajú silu a poskytujú obrovskú emocionálnu podporu a povzbudenie.

Nigérijský tínedžer Moses Akatugba mal iba 15 rokov, keď ho obvinili z krádeže troch mobilných telefónov a odsúdili na trest smrti. Vďaka úsiliu Amnesty International a listom od viac ako 800 000 ľudí z celého sveta bola Mosesovi udelená milosť a po 10 rokoch vo väzení sa dostal na slobodu.

„Som ohromený. Ďakujem Amnesty International a jej aktivistom a aktivistkám za ohromnú podporu, vďaka ktorej som sa stal v tejto situácii víťazom –⁠ sú to moji hrdinovia a hrdinky. Sľubujem, že sa stanem aktivistom za ľudské práva a budem tiež bojovať za práva ostatných. Ďakujem aj guvernérovi za jeho láskavé gesto a za to, že dodržal svoje slovo.“

V júli 2020 súd v Južnom Sudáne zrušil trest smrti pre mladíka Magaia Matiop Ngonga, ktorého sa počas Maratónu písania listov 2019 zastalo viac ako 765 000 ľudí z celého sveta vrátane Slovenska.

Keď mal Magai iba 15 rokov, ocitol sa s rodinou v nebezpečnej situácii, a preto v sebaobrane vystrelil do zeme varovný výstrel. Guľka sa nešťastne odrazila a postrelila jeho bratranca, ktorý neskôr zraneniu podľahol. Počas procesu sa snažil sudcovi vysvetliť, že má iba 15 rokov a zabitie, z ktorého bol obvinený, bolo nehodou. Sudca ho však odsúdil na smrť obesením.

Odvolací súd nakoniec trest smrti, ktorý bol Magaiovi uložený, zrušil, pretože v čase spáchania trestného činu bol dieťaťom, a jeho prípad poslal späť na juhosudánsky Najvyšší súd, aby rozhodol o primeranom treste.

Výskumy Amnesty International ukázali, že súdy trest smrti neprimerane často uplatňujú proti chudobným a znevýhodneným ľuďom. Podľa medzinárodného aj juhosudánskeho práva je udelenie trestu smrti pre človeka mladšieho ako 18 rokov nezákonné.

Ako Maratón funguje

Maratón písania listov mobilizuje státisíce ľudí na celom svete, aby prostredníctvom listov, e-mailov a odkazov adresovaných štátnym predstaviteľom a predstaviteľkám zmenili životy ľudí, ktorých práva sú vážne ohrozené alebo potláčané.

Počas minuloročného Maratónu sa nám spoločne podarilo poslať viac ako 6,5 milióna listov a odkazov – viac ako kedykoľvek predtým.

Predstavte si, že by ste boli vo väzení alebo čelili nespravodlivému trestnému stíhaniu a dostali by ste tisícky listov, v ktorých Vám celkom cudzí ľudia vyjadrujú podporu. Alebo by ste sa dozvedeli, že ľudia z celého sveta stoja pri Vás vo Vašom boji za spravodlivosť pre zavraždeného člena rodiny.

Následne by ste zistili, že úrad alebo prokuratúra, ktoré Vás nespravodlivo stíhajú či inak porušujú Vaše práva, sú už týždne doslova zaplavené petíciami a listami, v ktorých ľudia žiadajú spravodlivosť –⁠ pre Vás! Nádej, ktorú takéto správy prinášajú, je takmer nepredstaviteľná.

Bez Vás to nejde!

The 2018 writing marathon took place on December 8 at the Maison du développement durable. Hosted by Geneviève Rochette, it was an opportunity to meet in a festive and warm environment in the presence of illustrators Stéphane Poulin and Jacques Goldstyn. This day was punctuated with many musical performances, animation inside and outside, testimonials and meetings. Several people came to express their creativity by participating with family, friends or solo to this event to bring a message of support and hope to 10 women fighting for the their human rights.

„Silu individuálnych činov a prejavov solidarity, ktoré vedú k záchrane životov a vyvodeniu zodpovednosti voči štátnym orgánom, by sme nemali podceňovať. Rok čo rok vidíme silný vplyv, ktorý má jednoduchý list alebo e-mail,“ uviedla Julie Verhaar.

„Maratón písania listov je o jednotlivcoch, ktorí pomáhajú iným jednotlivcom, a tento spôsob vyjadrenia ľudskosti je dnes dôležitejší a relevantnejší ako kedykoľvek predtým. Predstavitelia a predstaviteľky jednotlivých štátov musia túto rozsiahlu túžbu po zmene naplniť spravodlivosťou pre ľudí, ktorých práva sú napádané a porušované.“

Zapojte sa do Maratónu písania listov 2020! Píšte a posielajte listy, podpisujte a zdieľajte petície online alebo usporiadajte svoje vlastné podujatie –⁠ na vašej škole, pracovisku, v susedstve, v partii alebo na facebookovej prípadne instagramovej nástenke či v skupine.

Viac informácií o tohtoročných prípadoch, inšpirácie, ako sa do Maratónu zapojiť online či s vašou školou alebo komunitou aj počas pandémie, a mnoho ďalších užitočných informácií nájdete na našej webstránke https://maraton.amnesty.sk/login resp. po vytvorení a prihlásení sa do svojho maratónskeho profilu.

Topics