Masové sledovanie v štýle “Veľkého brata“

Amnesty International dnes spúšťa novú kampaň #UnfollowMe, ktorá vyzýva vlády na vytvorenie dohľadu a transparentnosti okolo masového sledovania. Pri tejto príležitosti zverejňuje výsledky rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, ktorý sa týkal masového sledovania.

Prieskumu verejnej mienky sa zúčastnilo 15 000 osôb z 13 krajín na celom svete. 71% respondentov sa jasne vyjadrilo proti tomu, aby Spojené štáty monitorovali ich aktivity na internete. Takmer dve tretiny opýtaných zároveň chce, aby technologické spoločnosti ako Google, Microsoft a Yahoo zabezpečili komunikáciu používateľov svojich služieb tak, aby vlády nemali k nej prístup.

Spojené štáty by mali výsledky tohto prieskumu vnímať ako varovanie. Sledovanie toho, čo robia ľudia podkopáva dôveryhodnosť USA. Prezident Obama by mal vypočuť hlasy ľudí na celom svete a mal by zastaviť využívanie internetu na zber masových dát, ktoré pochádzajú zo súkromia ľudí,“ vyhlásil Salil Shetty, generálny tajomník Amnesty International.

Súčasné technológie dávajú vládam veľkú moc sledovať to, čo robíme na internete. Potrebujeme nezávislý dohľad, aby ten, kto sleduje, nezneužíval svoju moc. Potrebujeme legislatívu, ktorá by ochránila naše právo na súkromie. Dnes totiž neexistujú zákony, ktoré by chránili pred paušálnym masovým sledovaním. Ak takáto legislatíva existuje, tak je veľmi slabá. V skutočnosti čoraz viac krajín zvažuje prijatie zákonov, ktoré posilňujú právomoci vlád sledovať aktivity na úkor práv svojich občanov.“

V júni 2013 zverejnil whistle-blower (informátor) Edward Snowden informáciu o tom, že americká Národná bezpečnostná agentúra mala oprávnenie monitorovať používanie internetu a telefónov v 193 krajinách na celom svete. Agentúra napríklad denne zozbierala 5 miliárd údajov o polohe mobilných telefónov. Mesačne zozbierala 42 miliárd údajov o aktivitách na internete – vrátane emailovej histórie a histórie z prehliadačov.

Najsilnejší odpor voči sledovaniu je v Nemecku a v Brazílii

Najsilnejší odpor voči americkému zachytávaniu, ukladaniu a analýze aktivít na internete vyjadrili respondenti z Brazílie (80%) a z Nemecka (81%). Potom, čo boli zverejnené informácie o tom, že USA sledovali mobilné telefóny brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, sa v oboch krajinách konali rozsiahle verejné protesty. Najslabší odpor voči sledovaniu je podľa prieskumu vo Francúzsku. Proti je ale stále nadpolovičná väčšina (56%) opýtaných. Prieskum sa tam uskutočnil po útokoch na redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo.

Aj kľúčoví spojenci USA sú proti sledovaniu

Spojené štáty zdieľajú informácie z programu masového sledovania s Austráliou, Kanadou, Novým Zélandom a Veľkou Britániou. Deje sa tak na základe ich členstva v Aliancii piatich očí. Aj v týchto krajinách sú ale občania proti sledovaniu. Je ich vyše trikrát viac (70%) ako tých, ktorí sledovanie podporujú (17%). „Občania najbližších spojencov Spojených štátov nechcú, aby bola ich činnosť na internete zaznamenávaná vládami. Veľká Británia a ďalšie krajiny Aliancie piatich očí by mali byť voči svojim občanom transparentné. Mali by im povedať, ako medzi sebou zdieľajú trofeje sledovania – naše osobné dáta,“ uviedol Salil Shetty.

Technologické spoločnosti čelia tlaku obhájiť právu na súkromie

Podľa prieskumu sú  ľudia presvedčení, že technologické spoločnosti – ako Google, Microsoft a Yahoo – majú povinnosť pomôcť im ochrániť ich osobné údaje pred vládami (60%). Len 26% súhlasí s tým, aby tieto firmy poskytli úradom prístup k dátam.

Odtajnené dokumenty NSA v roku 2013 odhalili, že technologické spoločnosti spolupracovali s americkými úradmi na monitorovaní využívania ich aplikácií ako email, či sociálne médiá. „Technologické spoločnosti majú možnosť rozhodnúť o budúcnosti internetu. Mal by to byť priestor na vyjadrenie názorov alebo priestor na represiu?“ povedal Salil Shetty.

Sledovania doma

Vo všetkých 13 krajinách, v ktorých sa prieskum uskutočnil, si ľudia neželali, aby ich vlastná vláda zachytávala, skladovala a analyzovala údaje o ich aktivitách na internete či pri telefonovaní. V priemere bolo proti dvakrát viac ľudí (59%) ako za (26%). V Spojených štátoch amerických je proti sledovaniu vlastnou vládou tiež väčšina občanov (63%). Za sledovanie je len 20%.

Najviac sú proti sledovaniu vlastnou vládou ľudia v Brazílii (65%) a v Nemecku (69%). V Španielsku je proti 67%. Keď v roku 2013 vyšli najavo informácie, že NSA tajne odpočúvala 60 miliónov španielskych telefónnych hovorov, v krajine sa konali protesty. „Ľudia chcú byť sledovaní svojimi priateľmi, nie vládami. Nechcú žiť pod neustálym dohľadom “Veľkého brata“, povedal Salil Shetty.

Nepriateľ vo vnútri?

Postoje voči sledovaniu sú značne odlišné, keď ide o cudzincov, ktorí žijú v hostiteľských krajinách. Vo všetkých 13 krajinách ľudia ale súhlasia so sledovaním cudzincov. V priemere 45% súhlasí s tým, aby vlády sledovali telefóny a internet cudzincov žijúcich v ich krajine. Proti je 40% ľudí. Francúzsko a Veľká Británia sú na čele tohto rebríčka. Za monitorovanie cudzincov v ich krajine je dvakrát viac ľudí (54% a 55%) ako proti (27% and 26%).

Podobne polovica občanov USA mala pocit, že ich vláda by mala monitorovať používanie internetu a telefóny cudzincov žijúcich v USA. Proti bolo len 30%.

Skutočnosť, že ľudia sú viac ochotní akceptovať sledovanie cudzincov, ako sledovanie samých seba, môže odrážať atmosféru strachu, ktorou sa ospravedlňuje samotné sledovanie. Vlády musia bojovať proti xenofóbii a musia priznať, že obchádzanie ľudských práv neprinesie väčšiu bezpečnosť,“ uviedol Salil Shetty. Amnesty International už podniká právne kroky proti americkej a britskej vláde ohľadom prípadov masového sledovania.