Mjanmarsko: Armáda buduje bezpečnostné základne na mieste vypálených rohingských dedín

 
TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL

V štáte Rakhine v Mjanmarsku vznikajú pod tlakom orgánov bezpečnostné základne budované na miestach vypálených dedín menšíny Rohingov.

Prostredníctvom výpovedí svedkov a odbornej analýzy satelitných snímkov správa “Remaking Rakhine State” poukazuje na dianie v štáte Rakhine: zrovnávanie dedín so zemou a nové výstavby sa od januára zintenzívnili, a to práve na tých miestach, ktoré počas minulého roka kvôli etnickým čistkám mjanmarskou armádou stovky tisíc ľudí opustili. Nové cesty a stavby na území vypálených rohingských dedín robia návrat Rohingov domov takmer nemožným.

„Čo vidíme v štáte Rakhine je preberanie územia vojenskou silou. Nové základne sú budované, aby ubytovali práve tie bezpečnostné jednotky, ktoré spáchali zločiny proti ľudskosti voči Rohingom,” povedala Tirana Hassa, riaditeľka krízového centra Amnesty International. „To robí ich dobrovoľný, bezpečný a dôstojný návrat ešte nepravdepodobnejším. Nielen, že prišli o svoje domovy, ale nová výstavba ešte väčšmi posilňuje ich diskrimináciu.”

 
Ničenie a deštrukcia

Mjanmarské autority zahájili etnické čistky 25. augusta 2017 ako odpoveď na útoky rohingskej ozbrojenej skupiny Arakan Rohingya Salvation Army (ARSA).

Mjanmarská armáda zabila ženy, mužov aj deti, dopustila sa rôznych foriem sexuálneho násilia vrátane znásilnení, a systematicky vypáľovala dediny, čím sa dopustila mnohých zločinov proti ľudskosti. Viac než 670 tisíc ľudí utieklo do susedného Bangladéša. Napriek tomu, že prvotné násilie v štáte Rakhine doznieva, kampaň na vyhnanie Rohingov z ich vlasti – a zabezpečenie nemožnosti ich návratu – pokračuje.

Najnovší výskum Amnesty International odhalil, ako boli vypálené domy obyvateľov dedín v rohingskej oblasti od januára zrovnané so zemou. Priľahlé stromy a zvyšná vegetácia boli odstránené a zmenili značnú časť územia na nepoznanie. To vzbudzuje vážne obavy, že orgány ničia dôkazy o zločinoch proti Rohingom, aby tak zabránili ich budúcemu vyšetrovaniu.

„Zrovnávanie dedín so zemou je mimoriadne znepokojivé. Mjanmarské orgány sa snažia zničiť dôkazy o zločinoch proti ľudskosti, a tým znemožniť akékoľvek budúce snahy o vyvodenie zodpovednosti za tieto činy,” hovorí Tirana Hassan.

 
Nová infraštruktúra pre bezpečnostné jednotky

Ešte znepokojujúcejšie ako samotná deštrukcia územia sú novovzniknuté stavby. Orgány začali operáciu rapídneho rozširovania bezpečnostných infraštruktúr naprieč štátom Rakhine, vrátane základní pre armádu a hraničnú strážnu políciu, ako aj pristávacie dráhy pre vrtuľníky.

Analýza satelitných snímkov Amnesty International potvrdila, že minimálne tri nové bezpečnostné základne sú na severe štátu Rakhine od januára vo fáze výstavby – dve v okrese Maungdaw a jedna v okrese Buthidaung.

Jedna z najväčších nových základní sa nachádza v dedine Ah Lel Chaung v okrese Buthidaung, kde svedkovia videli armádu, ako násilím vyvliekla Rohingov z oblastí, v ktorých chceli začať s výstavbou. Mnoho obyvateľov tak nemalo inú možnosť ako utiecť do Bangladéša.

„Ľudia sú vydesení. Nikto tu nechce zostať, pretože každý sa bojí ďalšieho násila,” povedal 31-ročný muž, ktorý utiekol do Bangladéša v januári, keď armáda postavila nový plot a bezpečnostnú budovu blízko jeho dediny.

V kedysi etnicky zmiešanej dedine Inn Din, v ktorej Amnesty International zdokumentovala ako bezpečnostné sily vyvraždili obyvateľov a vypálili budovy koncom augusta a začiatkom septembra 2017, satelitné snímky ukazujú, že na mieste, kde sa nachádzala rohingská časť dediny, stojí novopostavená budova, pravdepodobne bezpečnostná základňa.

 
Ubytovanie a strediská pre ľudí na úteku

Satelitné snímky taktiež ukazujú nové centrá pre ľudí na úteku, ktoré mali „privítať” Rohingov pri návrate z Bangladéša. Sú obklopené bezpečnostnými plotmi a nachádzajú sa v tesnej blízkosti územia s vysokou vojenskou prítomnosťou.

Na mieste sú aj vážne obavy z mjanmarských orgánov, ktoré plánujú ubytovať Rohingov v centrách na dlhší čas a obmedziť tak ich slobodu pohybu. Z desiatok tisícov Rohingov, ktorí boli vyštvaní z ich domovov počas vlny násila v roku 2012, sa mnohí na dlhé roky stali väzňami a väzenkyňami vo vysťahovaleckých táboroch. Sú plne závislí na humanitárnej pomoci.

„Štát Rakhine je jednou z najchudobnejších častí Mjanmarska a investícia do jej rozvoja je veľmi potrebná. Z týchto snáh ale musia ťažiť všetci bezohľadu na ich etnickú príslušnosť, a preto nesmieme zakrývať existujúci systém apartheidu namierený proti Rohingom,” tvrdí Tirana Hassan. „Prestavba štátu Rakhine prebieha pod rúškom tajomstva. Autority nesmú pokračovať v etnických čistkach prezentovaných ako úsilie o „rozvoj krajiny”. Medzinárodné spoločenstvo, no najmä každý darcovský štát, má povinnosť zabezpečiť, aby každá investícia alebo pomoc, ktorú poskytuje, neprispievala k porušovaniu ľudských práv. Prispievanie k upevňovaniu systému, ktorý systematicky diskriminuje Rohingov a robí ich návrat menej pravdepodobným, môže byť prirovnávaný k pomoci pri zločinoch proti ľudskosti.“

 
obrázek