Bitie päsťami, plastovými fľašami naplnenými vodou, knihami, obuškami, špeciálne miestnosti s kovovými stolmi, na ktoré možno priviazať zápästia a nohy a zneužiť ich pri znásilneniach, ďalej dusenie, či elektrošoky na rôzne časti tela – toto sú len niektoré zo spôsobov mučenia na ruských policajných staniciach. Cieľom je získať „priznanie“.
Zle platená a nedostatočne vycvičená polícia so zlým vybavením musí bojovať proti vysokej kriminalite. Preto najjednoduchším spôsobom ako „vyriešiť“ čo najviac prípadov a zvýšiť aj nádej na svoj kariérny postup, je získať od podozrivého „priznanie“.
Mnohí svedkovia vypovedali, že pri ich vypočúvaní nebol prítomný právnik. Príbuzní neboli informovaní o zadržaní člena rodiny. Polícia používa niekoľko stratégií ako zamedziť kontaktu zadržaného s okolitým svetom – napríklad ho umiestni do tzv. „karantény“, ktorá môže trvať až týždeň. Nad takouto praxou chýba účinný dohľad a monitorovanie.
Zadržaní sú mučení priamo policajtmi, alebo sú vydaní na milosť a nemilosť trestancov, ktorí za rôzne výhody vykonávajú mučenie namiesto policajtov. Obetiam mučenia nie je povolené vyšetrenie a ošetrenie lekárom podľa vlastného výberu. Aj takto sa dá zamedziť zaprotokolovaniu dôkazov. Vo všeobecnosti platí, že hlásenia o mučení bývajú len zriedkavo vyšetrované.
Existenciu problému už uznávajú aj ruské úrady a experti. V posledných rokoch vláda prijala niekoľko preventívnych opatrení – napríklad pri súdnom procese už nie sú oficiálne prípustné dôkazy vynútené mučením. Zlepšili sa podmienky v niektorých väzniciach a navýšili sa finančné prostriedky pre prevádzku. Stále však chýbajú efektívne kroky, ktoré by zabránili mučeniu. Všetky hlásené prípady mučenia musia byť vyšetrené a pomohlo by aj ustanovenie nezávislého orgánu, ktorý by na policajných staniciach a vo väzniciach vykonával neohlásené kontroly.