Nebezpečné konzekvencie poľského zákona o Holokauste

 
Barbora Černušáková, výskumníčka pre Poľsko, Amnesty International

“Zhodili ma na zem, zviazali mi ruky, a potom ma odtiahli do policajnej dodávky, kde ma niekoľkokrát udreli do tváre,” povedal mi Rafael Suszek, univerzitný lektor.

Minulý týždeň sa zúčastnil antifašistickej udalosti vo Varšave, ktorá sa konala v deň, kedy vstúpil do platnosti Zákon Inštitútu pamäti národa, známy ako “Zákon o Holokauste”.

V tom istom čase pochodovali naprieč mestom krajne pravicoví účastníci a účastníčky protestu kričiaci nacionalistické heslá s horiacimi fakľami v rukách.

Rafal bol jedným z protestujúcich, ktorý sa snažil zastaviť tieto krajne pravicové skupiny, známe pre xenofóbiu a netolerantnosť. Tak, ako aj mnohí z tých, ktorí sa rozhodli vzoprieť rastúcej vlne nacionalizmu, ocitol sa dobitý a zviazaný vo väzení.

Podľa kontroverzného zákona o Holokauste bude odteraz zrejme všade vo svete obvinenie “poľského národa” zo spoluúčasti na zločinoch páchaných nacistami počas II. svetovej vojny považované za zločin. Okrem smerníc, určujúcich ako by ľudia mali o poľskej histórii rozprávať, obsahuje zákon aj niekoľko nebezpečných dôsledkov pre budúcnosť Poľska.

Pôvodným cieľom zákona, ktorý je v rozpore s medzinárodnými ľudsko-právnymi záväzkami krajiny, bolo predchádzať rétorike, ktorá by koncentračné tábory nacistického Nemecka nazývala “poľskými tábormi”. Jeho rozsah však v skutočnosti zachádza omnoho ďalej. Nastolený problém nie je len o udalostiach sprevádzajúcich II. svetovú vojnu, ale o práve na slobodu prejavu a zneužívaní tohto zákona na zásahy proti odlišným názorom. Zakazovanie akéhokoľvek výroku, písomného prejavu či obrazu, ktorý je vnímaný ako poškodzujúci “reputáciu Poľskej republiky a poľského národa”,  alebo naznačujúci poľskú zodpovednosť alebo spolupáchateľstvo pri “nacistických zločinoch”, ďalej obmedzuje právo na slobodu prejavu a bude mať ďalekosiahlejšie škodlivé následky.

Od pokojných demonštrantov a demonštrantiek až po historikov a historičky, učiteľov a učiteľky, či žurnalistov a žurnalistky, ktokoľvek otvorene vyjadrí nesúhlas s oficiálnym názorom a pohľadom Poľska na históriu – a teda to, že Poľsko a jeho obyvateľstvo bolo výlučne obeťami historických udalostí a nie páchateľmi zločinov – riskuje, že bude terčom stíhania a väzenia.

Zákon tiež umožňuje trestné stíhanie aj mimo územia Poľska, vrátane cielenia na zahraničné médiá. Zákon o Holokauste bol po prvýkrát použitý minulý týždeň, kedy poľská Liga proti hanobeniu (PDL – Polish anti-defamation league) podala sťažnosť proti argentínskemu denníku Pagína 12.

V denníku bola k článku o pogrome v mestečku Jedwabne, kde bolo počas II. svetovej vojny zabitých poľskými susedmi a susedkami niekoľko stoviek židov a židoviek použitá fotografia poľských antikomunistických bitkárov. Podľa PDL išlo o “manipuláciu s cieľom poškodiť poľskému národu”.

Predseda Senátu objasnil, že zákon ja zameraný na poľských obyvateľov a obyvateľky, vrátane ľudí žijúcich v zahraničí. V nedávnom liste vyzval Poliakov a Poľky zo zámoria, aby dokumentovali “šírenie protipoľských nálad… výrazy a názory, ktoré nám škodia” a nabádal upovedomiť miestne ambasády “o akomkoľvek ohováraní ovplyvňujúcom dobrú reputáciu Poľska”.

Pokojní demonštranti a demonštrantky, ktorí sa v Poľsku zišli v uliciach, aby vyjadrili svoj nesúhlas s historickým revizionizmom, boli opakovane vystavení zásahom polície.

V stredu počas masových demonštrácií čítalo pred kanceláriami krajských prokuratúr vo Varšave a vo Vroclave vyhlásenie opisujúce zločiny spáchané poľským národom na židoch a židovkách počas II. svetovej vojny a po nej viac ako 40 aktivistov a aktivistiek. Po jeho prečítaní vošli do budov úradov a požadovali trestné stíhanie za porušenie zákona o Holokauste. Prípad je v priebehu vyšetrovania.  (https://youtu.be/ZBXWpj13r7k).

Pred dvoma týždňami som pri príležitosti 72. výročia masakru, pri ktorom v roku 1946 jednotka poľských vojakov zavraždila 70 etnických Bielorusov navštívila Hajnówku, mesto blízko bieloruských hraníc. Zhromaždené príbuzenstvo a ďalší ľudia, ktorí prišli vyjadriť podporu, zapálili sviečky a spoločne rozprávali o minulosti.

O niekoľko hodín sa v meste stretli príslušníci a príslušníčky krajne pravicovej xenofóbnej skupiny Národný Radikálny Tábor (National Radical Camp), aby oslávili vojakov, ktorí masaker spáchali. Mestom pochodovali s pokrikom “smrť vrahom vlasti”.

V určitom momente sa v meste zjavili dve antidemonštrantky, ktoré držali transparent s nápisom “Moja vlasť je ľudskosť”. Okamžite boli konfrontované poriadkovou políciou, ktorá ich zatlačila k plotu, údajne aby sa ubezpečila, že nenarušia pokojné zhromaždenie.

Zákon o holokauste, ktorého hlavným podporovateľom je strana Právo a spravodlivosť, je dodatočným nástrojom orgánov k potlačeniu nesúhlasných názorov v čase, kedy je v Poľsku čoraz ťažšie vyjadriť politický nesúhlas. Stovky prípadov namierených proti mierumilovným demonštrantom a demonštrantkám aktuálne čakajú na súdoch a ešte omnoho viac je ich podrobených vyšetrovaniu príslušnými orgánmi.

Ľuďom otvorene kritizujúcim tento zákrok proti nezávislosti súdnictva, neprimerané obmedzovanie ľudských práv a nárast xenofóbnych a krajne pravicových skupín, hrozí zadržanie, väzenie a stíhanie za pokojnú podporu ľudských práv, uprostred rozsiahlej démonizujúcej kampane prebiehajúcej v štátom kontrolovaných médiách.

Ľudom ako Rafal, ktorí sa neboja postaviť za svoje presvedčenie a ozývajú sa voči nenávisti, sa Zákon o Holokauste javí ako nástroj na umlčanie nesúhlasných názorov. Rafal mi povedal: “Netreba dodávať, že to nezmení moje odhodlanie vziať nepohodlnú historickú pravdu do ulíc a protestovať proti xenofóbii, rasizmu a očistému neo-fašizmu vo verejnom priestore”.

Rafalova odvaha nenechať sa umlčať by mala byť privítaná všetkými, ktorí veria v slobodu prejavu.

 

obrázek

Topics