V roku 2017 sa za ľudskoprávnych aktivistov a aktivistky postavilo viac ako 5,5 milióna podporovateľov a podporovateliek Amnesty na celom svete v rámci celosvetového Maratónu písania listov.
Akú moc má slovo, presnejšie list? Už od počiatku písomnej korešpondencie, ktorá má svoj pôvod v Babylone, až po najčastejšiu formu listov, ktoré nám chodia v dnešnej dobe – reklamných letákov – hodnota listov pre jednotlivca zažila svoj vzostup aj pád. Listy prešli dlhú cestu od vytúžených myšlienok od milovaných až po bezduché marketingové reči od rôznych spoločností.
Dalo by sa povedať, že listy majú svoje najlepšie dni už za sebou. Aj napriek tomu ľudia z celého sveta spoja svoje sily 10. decembra, na Svetový deň ľudských práv, aby písali listy. Píšu ľudom, ktorí boli nespravodlivo odsúdení na pobyt za mrežami a ich rodinám. Píšu vládnym predstaviteľom, ktorí dostali týchto ľudí tam, kde sú a žiadajú ich o prepustenie na slobodu.
Listy píšu preto, lebo človeku, ktorý sedí v preplnenej cele, zabudnutému a plnému strachu, prinášajú nádej. Píšu ich preto, aby pripomenuli vládnym predstaviteľom a úradom, že svet sleduje ich kroky. V skratke: státisíce ľudí píšú listy, pretože ich slová majú moc priniesť posilnenie a útechu a sú dostatočne silné na to, aby dokázali odomknúť dvere na väzenskej cele. Všetko toto robia počas celosvetového Maratónu písania listov Amnesty International.
5,5 milióna podporných správ
V roku 2017 podporovatelia a podporovateľky Amnesty International – školáci, študentky, vyučujúci, upratovači, stánkarky a mnoho ďalších – napísali v rámci maratónu neslýchaných viac ako 5,5 miliónov správ. Medzi nimi boli krásne napísané listy či pohľadnice a našli sa aj nádherné kresby. Ich spoločný efekt bol nepopierateľný.
1. Mahadine je na slobode
V apríli bol Mahadine, online aktivista z Čadu, prepustený na slobodu potom, ako strávil viac ako 18 mesiacov za mrežami na základe vymyslených obvinení. Odsúdili ho na doživotie za príspevok na Facebooku, v ktorom kritizoval tamojšiu vládu. Na podporu Mahadina napísali ľudia viac ako 690 000 listov, vrátane kresieb a pohľadnice solidarity, ktorú prečítal jeho syn. „Chcel by som povedať, aký som vám všetkým vďačný. Vážim si, milujem a rešpektujem vás. Ľudskosť.“
2. Ni Yulan sa cíti bezpečnejšie
Ni Yulan z Číny čelila destiaky rokov vyhrážkam násilím za to, že bojovala za ľudí vysťahovaných zo svojich domovov. Vďaka stotisícom ľudí, ktorí napísali na jej podporu, sa jej situácia výrazne zlepšila. „ Vďaka medzinárodnej pozornosti [upriamenej na môj prípad] polícia znížila počet útokov, slovných výpadov a porušovaní mojich práv,“ povedala Ni Yulan. „Ďakujem všetkým, ktorí mi napísali. Vaša podpora nepomohla iba mne, ale pomohla rozvoju ľudských práv v Číne.“
3. Hanan dostala urgentnú zdravotnú pomoc
Hanan sa dožadovala odpovede od úradov od roku 2013 potom, ako zavinili zmiznutie jej manžela. Jej skúsenosť ju priviedla k spoluzaloženiu
egyptskej asociácie pre rodiny, ktorých milovaní zmizli podobným spôsobom. Jej práca bola prerušená, keď ju v máji 2017 úrady zatkli na základne falošných obvinení. Hananin zdravotný stav sa vo väzení zhoršoval, ale vďaka viac ako pol milióna ľudí, ktorí na jej obranu napísali list, dostala potrebnú starostlivosť. Jej rodina tvrdí, že je to práve vďaka medzinárodnej pozornosti počas Maratónu písania listov.
4. Xulhaziho rodina cítila vašu podporu
Xulhaziho Mannanova statočná obrana LGBTIQ práv v Bangladéši, ktorá vyústila do jeho vraždy v jeho obývačke, sa dotkla ľudí po celom svete. Státisíce sa dožadovali spravodlivosti za jeho vraždu a zároveň posielali slová podpory jeho rodine. „Práve som dostal balíky, otvoril som ich a zistil, že sú plné listov a pohľadníc, bol som ohromený,“ povedal Xulhaziho brat Minhaz. „Toľko starostlivosti a lásky pre Xulhaza, neverím vlastným očiam, všetkým za to ďakujeme.“
5. Členovia MILPAH žijú, aby bojovali aj naďalej
V Hondurase čelili členovia a členky tamojšieho hnutia MILPAH zastrašovaniu a vyhrážkam, keď bránili pôdu pred spoločnosťami, ktoré ju chceli využiť len na profit. Členovia tohto hnutia potvrdili, že vďaka celosvetovej podpore sa ich bezpečnostná situácia zlepšila. „Že sme ešte
stále nažive, je zásluhou Amnesty International a ďalších medzinárodných organizácii,“ oznámili nám členovia hnutia MILPAH. „Listy nám prišli z mnohých krajín, nemali sme však možnosť si prečítať všetky. Sme šťastní a hrdí na to, že máme na svete toľko priateľov: deti, mladých ľudí aj dospelých. Ďakujeme za vašu podporu!“
6. Tisíce ľudí podporuje Sakrisa
Sakris je študentom medicíny, mladým aktivistom a bojovníkom za práva transrodových ľudí vo Fínsku. Nemal to jednoduché, keď s nami začal spolupracovať. Bol zastrašovaný, cítil sa osamelo a dokonca čelili nevraživosti aj na univerzite. Ale jeho zaradenie do maratónu písania listov mu prinieslo uznanie a rešpekt, ktorý sa zaslúži. „Už nie som len čudný zjav, ale som človek, ktorý je okrem iného transrodový,“ povedal a dodal: „Je neuveriteľné vidieť, koľko ľudí mi napísalo a úprimne sa zaujíma.“
7. Farid a Issa sa cítia chránení
Issa a Farid roky nenásilne protestovali proti nelegálnej izraelskej výstavbe v Hebrone a na ďalších miestach na území okupovaného Západného brehu Jordánu. Zároveň roky čelili prenasledovaniu a opakovaním zatknutiam. Ale vďaka pozornosti, ktorý maratón písania listov upriamil na izraelské úrady, títo muži priznali, že sa cítia chranení. „Nikdy sme si nemysleli, že máme vo svete toľko podpory,“ povedal Farid, na fotografii so zopár listmi solidarity, ktoré dostávali.
8. Taner a Istanbulská desiatka vedia, že pri nich stojí celý svet.
Skoro 875 000 ľudí sa prihovorilo za slobodu čestného predsedu Amnesty International Turecko Tanera a Istanbulskej desiatky. Aj keď bola Istanbulská desiatka vrátane Tanera prepustená, ich sloboda stále nie je úplne istá. Všetci sú v ohrození len kvôli tomu, že bojovali za dodržiavanie ľudských práv. Budeme bojovať naďalej, až pokým nebudú stiahnuté obvinenia proti všetkým. Günal, jeden z členov Istanbulskej desiatky, nám povedal, že prvý podporný list, ktorý dostal, si zobral pre šťastie na jeho januárové súdne pojednávanie: „Pamätám si ako som písaval pohľadnice a listy 15, 20 rokov dozadu pre iné rôzne prípady Amnesty International, napríklad do Kolumbie, Egypta či Mjanmarska. A teraz o dvadsať rokov neskôr dostávam listy ja… Ďakujem, že ste ich posielali, nesmierne si to vážim.“ V apríli napísal Taner do Amnesty:
„Vaše listy mi dodali silu, za to vám veľmi pekne ďakujem.“