Posielanie listov má stále význam

Maratón písania listov organizovaný AI spojil jednotlivcov z celého sveta, aby vyjadrili solidaritu a vyzvali vlády na zabezpečenie spravodlivosti pre 12 jednotlivcov, ktorí sa stali obeťami porušovania ľudských práv. V roku 2012 bolo vyzbieraných počas týždňa viac ako 1,5 milióna listov, SMS-iek a podpisov vo viac ako 80-ich krajinách.

Vianoce sú pre Rosu Franco spravidla ťažkým obdobím. Zakaždým, keď sa blíži ich čas, nemôže si pomôcť a opäť prežíva, čo sa stalo jej rodine v roku 2001. Vtedy sa našlo telo jej mŕtvej dcéry Marie Isabel na ulici v Guatemala City. Ani o desať rokov neskôr nikto nevie, čo sa stalo vtedy päťnásťročnému dievčaťu. Napriek Rosinému úsiliu o objasnenie prípadu – aj keď čelila mnohým hrozbám – vyšetrovanie vôbec nepokročilo. Nedostatky pri zabezpečovaní dôkazov dnes majú za následok, že tí, ktorí brutálne zavraždili Mariu Isabel, sú stále na slobode.

Amnesty International bola medzi organizáciami, ktoré spolupracovali s Rosou a s jej rodinou a snažili sa o dosiahnutie spravodlivosti pre Mariu Isabel. Jej prípad figuroval medzi tými, za ktoré robili kampaň tisícky aktivistov a aktivistiek AI v rámci 10. celosvetového „Write for Rights“ maratónu písania listov v decembri 2012. Kampaň vyzvala ľudí, aby posielali listy solidarity príbuzným obetí, ktorým boli porušené ľudské práva a tiež aby žiadali vlády o konanie v týchto prípadoch.

„Bola som doma, zdobila som vianočný stromček a pripravovala som jedlo. Zrazu niekto zazvonil, bol to poštár s krabicou plnou listov. Dostala som toľko listov solidarity, že som sa znova naplnila silou“, povedala Rosa.

„ Boli sme prekvapení aj s celou rodinou, koľko ľudí sa zaujíma o prípad Marie Isabel po celom svete, keď tu u nás sa o zabíjanie žien nikto nestará“, vraví Rosa, ktorá sa práve pripravuje na podanie svedeckej výpovede o zavraždení jej dcéry pred Interamerickým súdom pre ľudské práva.

 

500 listov za deň

Ales Bialatski bol zvyknutý na dostávanie listov v jeho cele vo väzení v Bielorusku, ale v decembri 2012 sa stalo niečo neuveriteľné.

„Bol som zavalený lavínou listov, pohľadníc, gratuláciami aj správami o solidárnych akciách…Som veľmi vďačný ľuďom, ktorí mi písali!…V každom liste vidieť národnosť tých, ktorí ich poslali. Ale čo mali všetky listy spoločné je súcit“, povedal Ales vo vyhlásení zverejnenom na web stránke jeho organizácie.
Ales je prominentným obhajcom ľudských práv a predsedom Centra ľudských práv Viasna. 4. augusta 2011 bol zatknutý a 24. novembra 2011 odsúdený na 4,5 roka za jeho ľudsko-právnu činnosť v Bielorusku. Niektoré dôkazy predložené počas súdneho pojednávania neboli overené alebo boli anonymné. Vypočutie niektorých svedkov nebolo zamerané na obvinenia, ale na ľudsko-právne aktivity Alesa Bialatského a na svedkov samotných. Počas Maratónu písania listov AI dostával Ales denne 500 listov solidarity od jednotlivcov z celého sveta.
„Títo ľudia podporujú nielen mňa osobne, ale vyjadrujú svoj protest proti systematickému porušovaniu ľudských práv. Je to jasné a jednoduché posolstvo pre Bielorusov.“

Maratón písania listov

V Japonsku sa v centre Tokia zišli ľudia, aby zapálili viac ako 1000 lampiónov, ktoré svietili ako „svetlá nádeje“. V Paraguaji aktivisti zorganizovali cyklosúťaž a zbierali podpisy po celej trase. V Kanade 10. decembra, v Deň ľudských práv bola vysvietená 5. najvyššia budova sveta (CN veža).

Slovenský maratón písania listov priniesol úspech v počte 3000 podpísaných listov pre 4 prípady jednotlivcov. Zapojili sa doň aktivisti a aktivistky z Banskej Bystrice, Prievidze, Krupiny, Kysuckého Nového Mesta, aj Bratislavy.

 „Maratón písania listov ukazuje silu jednotlivcov konajúcich v mene tých, ktorí to potrebujú. Solidarita a výzvy adresované vládam nielenže dodávajú silu ľuďom, ktorí sa stali obeťami hrozného násilia a snažia sa o dosiahnutie  spravodlivosti, ale ukazujú tiež vládam, že svet ich sleduje“, povedala Bryna Subherwal z Amnesty International.

Rosa Franco povedala, že všetky správy od aktivistov a aktivistiek Amnesty International jej dodali nádej a energiu, aby pokračovala v boji pre Mariu Isabel.

„Rozmýšľala som nad tým, že vytvorím „nástennú maľbu“, aby každý kto vstúpi do môjho domu listy videl. Už mám plagát s dvoma fotkami Marie Isabel a dala som všetky pohľadnice okolo neho na stenu vedľa vchodu. Rozmýšľam nad tým, že sa vedľa toho odfotím, aby to všetci mohli vidieť a aby som sa mohla nejako poďakovať tým skvelým ľuďom, ktorí mi vyjadrili svoju solidaritu“, povedala nakoniec.

Ďakujeme všetkým, ktorým nie sú ľahostajné osudy druhých!

Topics