Pravidlá pre obchodovanie so zbraňami sú nedokonalé

2. októbra na 61. Valnom zhromaždení OSN začne štvortýždňové zasadanie Prvého výboru, ktorý sa zaoberá odzbrojením a kontrolou obchodu so zbraňami. Amnesty International pri tejto príležitosti vydáva správu Zbrane bez hraníc, v ktorej upozorňuje na veľké diery v zákonoch regulujúcich obchod s touto lukratívnou komoditou.

Na to, aby sa zbrane dostali do krajín ako Kolumbia, Sudán či Uzbekistan, už nie je potrebné porušovať zbrojné embargá. Dostanú sa tam aj legálnou cestou – po kúskoch.

EÚ uvalila zbrojné embargo voči Číne a útočné helikoptéry tam odmietli predávať aj USA a Kanada. Čína v minulosti útočné helikoptéry predávala do viacerých krajín vrátane Sudánu. Lenže tieto helikoptéry napríklad typu Z–10 by neboli schopné lietať bez náhradných dielov z britsko-talianskej spoločnosti AugustaWestland, kanadskej spoločnosti Pratt and Whitney Canada, americkej Lord Corporation, či francúzsko-nemeckej Eurocopter.

Helikoptéry Apache, ktoré používal Izrael v poslednej kríze s Libanonom, pozostávajú z viac ako 6 000 súčiastok, vyrábaných po celom svete, vrátane Veľkej Británie, Holandska a Írska. Keby išlo o skompletizované útočné helikoptéry, podľa Kódexu EÚ o obchodovaní so zbraňami by tieto krajiny museli ich priamy predaj do Izraelu odmietnuť.

V máji 2005 uzbecké bezpečnostné sily strieľali do demonštrantov a zabili stovky ľudí. Uzbecká armáda pri masakre použila vojenské Land Rovery, z ktorých 70% súčiastok bolo vyrobených vo Veľkej Británii. Tá ich poslala ako nevojenský materiál do Turecka, kde z nich vyrobili vojenské autá a predali uzbeckej vláde. Britská vláda nemá nad takýmto obchodom žiadnu kontrolu, pretože neškodné súčiastky sa stali vojenskými vozidlami mimo územia Spojeného kráľovstva.

Európski výrobcovia zbraní nemusia obetovať svoj zisk z predaja a zároveň dokážu dodržiavať platné princípy. V skutočnosti ich však iba obchádzajú. Napríklad rakúska spoločnosť Glock sa pokúša zriadiť výrobnú továreň v Brazílii. Ak sa jej to podarí, Glock bude schopná obchádzať Kódex EÚ o obchodovaní so zbraňami a predávať zbrane z brazílskej továrne.

AI tiež upozorňuje, že v súčasných zbraniach sú využívajú rovnaké technológie ako v hociktorom inom neregulovanom priemysle. Napríklad v digitálne procesory používané v najnovších DVD prehrávačoch sú aj v navádzacích systémoch lietadlových striel. Hoci sa táto technológia využíva aj vo vojenských lietadlách, jej predaj nie je regulovaný. „Pravidlá pre obchod so zbraňami sú také zastaralé, že predaj vojenskej helmy je viac regulovaný ako komponenty do smrtiacich zbraní,“ hovorí Amnesty International, ktorá aj počas zasadania OSN bude propagovať myšlienku vzniku novej celosvetovej záväznej Zmluvy o obchodovaní so zbraňami.