Manchester Local Group ATT Campaign Action in 2012.

Prinesú rokovania v New Yorku jasné pravidlá obchodovania so zbraňami?

V New Yorku tento týždeň na pôde Organizácie spojených národov začínajú rokovania, ktoré by po 20 rokoch úsilia mali dospieť ku schváleniu zmluvy o obchode so zbraňami. Prijatie zmluvy by malo ukončiť nekontrolovaný transfer zbraní cez hranice, ktorý môže viesť k porušovaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.

Každú minútu na svete umrie človek kvôli použitiu zbrane. Zatiaľ čo existujú jasné pravidlá pre medzinárodný obchod s banánmi alebo s dinosaurími kosťami, medzinárodné pravidlá obchodu so zbraňami neexistujú.

Zbrane dodávané svetovými mocnosťami pritom každoročne prispievajú k státisícovým stratám na  životoch ľudí a strate živobytia miliónov ľudí, konštatovala Amnesty International vo svojej novej správe Svetové veľmoci podporujú zverstvá. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty – je zodpovedných za viac ako polovicu svetového obchodu s konvenčnými zbraňami v hodnote takmer 100 miliárd dolárov.

Práve podpora týchto piatich krajín je kľúčová pre prijatie takej zmluvy o obchode so zbraňami na konferencii OSN v dňoch 18. – 28. marca, ktorá by bola účinná a zaisťovala najvyššie možné štandardy ochrany ľudských práv.

Už viac než týždeň organizujú aktivisti a aktivistky Amnesty International na celom svete „Globálny akčný týždeň“, aby vyzvali svetových lídrov k prijatiu účinnej zmluvy o obchode so zbraňami so silnou ochranou ľudských práv.

 

„Je zrejmé, že týchto päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN je zodpovedných za veľkú časť svetového obchodu so zbraňami – preto musia spoločne prevziať najväčšie bremeno zodpovednosti a dostať nedostatočne regulovaný svetový obchod so zbraňami pod kontrolu,“ povedala Helen Hughes, výskumníčka Amnesty International pre obchod so zbraňami.

Náš výskum ukazuje, ako sú Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty zapletené do obchodu so zbraňami, ktorý v uplynulých rokoch prispieval k páchaniu ozbrojeného násilia. Teraz na nich naliehame, aby pomohli prijať účinnú zmluvu o obchode so zbraňami, vďaka ktorej budú nezodpovedné transakcie minulosťou.“

„Aby bola zmluva účinná, musí obsahovať „zlaté pravidlo“ ľudských práv. Podľa neho by vlády mali predchádzať transferom zbraní, pri ktorých existuje závažné riziko, že budú zneužité na porušovanie ľudských práv,“ povedal Brian Wood z oddelenia AI pre kontrolu obchodu so zbraňami. Zmluva by mala tiež úplne zakázať transfery zbraní, ktoré by napomáhali či prispievali k páchaniu zločinov podľa medzinárodného práva, vrátane mimosúdnych popráv, mučenia a násilných zmiznutí.“

„I keď definitívne neodstráni všetky zneužitia zbraní vo svete, bude zmluva o obchode so zbraňami dôležitým krokom k dosiahnutiu väčšej bezpečnosti a ochrany ľudských práv pre miliardy ľudí, ktorí dnes žijú v strachu,“ dodal Wood.

Spojené štáty americké – jednoznačne najväčší svetový obchodník so zbraňami – často exportujú „neštandardné strelivo“ svojim priateľom a spojencom. Tieto zbrane a príslušenstvo väčšinou nie sú vyrobené v Spojených štátoch, ale pochádzajú z bývalého Sovietskeho zväzu a východnej Európy.

Americká armáda podpísala s Jemenom v septembri 2012 dohodu, ktorá hovorí o jednom milióne nábojov do ostreľovacej pušky, rovnako ako tisícoch RPG rakiet a streliva do mínometov. USA sa stali najväčším dodávateľom vojenského vybavenia pre Jemen – len v roku 2011 vyviezli do Jemenu zbrane v hodnote 4,8 milióna dolárov.

USA patrí medzi krajiny, ktoré chcú oslabiť návrh textu zmluvy o obchode so zbraňami tým, že sa snažia z jej záberu vylúčiť určité druhy zbraní a streliva.
Amnesty International sa usiluje o to, aby konečná podoba dohody pokrývala všetky typy zbraní, streliva i vojenských výbušnín, ktoré sa používajú vo vojenských a bezpečnostných operáciách, rovnako ako súvisiace zariadenia, časti a technológie.

Export konvenčných zbraní v Číne je prevažne organizovaný štátnymi podnikmi. V uplynulých rokoch Čína vyvážala zbrane napríklad do Zimbabwe, Demokratickej republiky Kongo a do Sudánu. V júli 2011, počas ozbrojeného konfliktu v Lýbii, zástupcovia vlády Muammara al-Kaddáfího údajne navštívili Peking, kde tajne jednali o nákupe zbraní v hodnote 200 miliónov dolárov. Aj keď neexistuje žiaden dôkaz o skutočnom vývoze týchto zbraní, čínske spoločnosti boli podľa všetkého ochotné predať zbrane Kaddáfího vláde napriek tomu, že na ňu v tom čase bolo uvalené zbrojné embargo Bezpečnostnej rady OSN.
Francúzsko zas predalo vozidlá, ktoré môžu byť militarizované (“véhicules civils militarisables”) do Sudánu, kde ich používali milície Džandžavíd, ktoré v regióne Darfúr spáchali závažné porušenia ľudských práv.

Sýria v minulosti dostávala väčšinu svojich zbraní a munície zo Sovietskeho zväzu, a po jeho páde od Ruska, druhého najväčšieho obchodníka so zbraňami na svete. Od roku 2011, v čase keď demonštranti v Sýrii volali po slobode a situácia vyústila do vnútorného ozbrojeného konfliktu medzi vládnymi a opozičným silami, Rusko a Čína blokovali snahy OSN uvaliť na Sýriu zbrojné embargo a ruská vláda sa naďalej na margo zásobovania Sýrie vyjadruje nejednoznačne. Amnesty International pritom zdokumentovala použitie viacerých druhov zbraní a vojenského materiálu z Ruska a z krajín bývalého Sovietskeho zväzu – od lietadiel po kazetové bomby.

 
Vo Veľkej Británii je stále viac dôkazov o pôsobení zahraničných sprostredkovateľov, ktorí pomocou zástupných spoločností zásobujú zbraňami a muníciou krajiny, v ktorých hrozí, že budú použité na porušovanie ľudských práv. Ich činnosť sa opiera o tajné medzinárodné dodávateľské siete, ktoré majú na svedomí okrem iného i niekoľko obrovských zásielok ukrajinských tankov, malých zbraní, diel a ľahkých zbraní do Južného Sudánu cez Keňu na konci roka 2007 a na začiatku 2008.