Vladimir Kara-Murza je významný ruský novinár, historik a obranca ľudských práv. V apríli 2022 ho zatkli za kritiku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Dňa 17. apríla 2023 ho odsúdili na 25 rokov väzenia. Amnesty International považuje Vladimira Karu-Murzu za väzňa svedomia a žiada jeho okamžité prepustenie.
Riaditeľka ruskej pobočky Amnesty International, Natalia Zviagina, situáciu komentovala ako znepokojivý príklad silnejúceho systémového problému. „25-ročný trest odňatia slobody pre Vladimira Karu-Murzu je ďalším znepokojujúcim príkladom systematických represií voči občianskej spoločnosti v Rusku. Tieto represie majú od začiatku invázie na Ukrajinu silnejúcu tendenciu. Kara-Murza sa údajne ‚previnil‘ tým, že odsúdil ruskú vojenskú agresiu a obhajoval obete porušovania ľudských práv. V skutočnosti však ide o prejav mimoriadnej odvahy. Verdikt súdu označuje obranu ľudských práv za ‚vlastizradu‘ a pripomína tak represie stalinskej éry.“
Vladimir Kara-Murza má vážne zdravotné problémy – diagnostikovali mu polyneuropatiu obidvoch nôh. Táto diagnóza mu podľa ruského práva znemožňuje nástup do výkonu trestu. Jeho väznenie tak predstavuje vážne zdravotné riziko. Vladimir Kara-Murza bol odsúdený za svoje politické presvedčenie a Amnesty International ho považuje za väzňa svedomia. Vyzývame na jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie.
Pozadie prípadu
V Rusku silnie represia voči obrancom a obrankyniam ľudských práv, novinárskej obci a politickej opozícii za kritiku invázie na Ukrajinu.
Vladimira Karu-Murzu odsúdili 17. apríla 2023 na 25 rokov odňatia slobody za „vlastizradu“ (článok 275 Ruského trestného zákonníka) a „zámerné šírenie nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách“ (článok 207.3 ods. 2). Obvinenie z „vlastizrady“ prokuratúra vzniesla na základe jeho verejných prejavov v Lisabone, Helsinkách a Washingtone, počas ktorých odsúdil ruskú inváziu na Ukrajine.
Vladimir Kara-Murza je otcom troch detí a bol blízkym spolupracovníkom významného opozičného lídra Borisa Nemcova, ktorého zavraždili v Moskve v roku 2015. Spolupracoval tiež s bývalým väzňom svedomia Michailom Chodorkovským, ktorý v súčasnosti žije v exile, a ďalšími opozičnými skupinami, ľudskoprávnymi organizáciami a nezávislými médiami. Je známym podporovateľom tzv. „Magnitského zoznamu“ a ďalších cielených sankcií voči ruským štátnym činiteľom podozrivým z porušovania ľudských práv. V rokoch 2015 a 2017 prežil dva pokusy o otravu. V ani jednom prípade neprebehlo vyšetrovanie.
Kontext invázie na Ukrajinu
Amnesty International od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dokumentuje vojnové zločiny a porušenia medzinárodného humanitárneho práva spáchané počas ruskej agresie na Ukrajine. Amnesty International považuje ruskú inváziu na Ukrajinu za akt agresie a vyzýva Ruskú federáciu na jej okamžité a bezpodmienečné zastavenie. Všetky doteraz publikované výstupy Amnesty International vrátane aktualizovaných správ, reportáží a výskumov nájdete na tomto odkaze.