Viac ako desaťročie trpeli obyvatelia Severnej Kórey hladomorom alebo nedostatkom v zásobovaní potravinami. Amnesty International upozorňuje, že severokórejská vláda obmedzovanie prístupu k potravinám využíva ako nástroj na prenasledovanie politických oponentov. Organizácia preto vyzvala, aby mali humanitárne agentúry OSN voľný a nerušený prístup do všetkých oblastí Severnej Kórey.
„Počet verejných popráv bol najvyšší v rokoch 1996 až 1998, teda v čase, keď vrcholil hladomor. Ľudia rozkrádali základnú infraštruktúru – elektrické vedenie, medené káble – a predávali ju,“ hovorí Lee Sung-young z mimovládnej organizácie sídliacej v Soule, Dobrí priatelia – centrum pre mier, ľudské práva a utečencov. Jeden zo svedkov udalostí týchto rokov pre Amnesty International uviedol: „Videl som umierať 16-ročného chlapca. Bol vo väzení, pretože predal okno zo svojej školy. Po 15 dňoch väzby zomrel na podvýživu. Jedla bolo tak málo.“
Smrť stoviek tisíc ľudí je výsledkom akútneho nedostatku jedla spôsobeného sériami prírodných pohrôm, stratou podpory z bývalého Sovietskeho zväzu a zlého ekonomického hospodárenia. Niekoľko miliónov detí trpí chronickou podvýživou, narušujúcou ich telesný a duševný vývin.
Minimálne sčasti je vinná vládna politika. Zdá sa, že vláda potraviny distribuovala nerovnomerne, uprednostňujúc tých, ktorí sú ekonomicky aktívni a politicky lojálni. Vládne obmedzenia slobody pohybu ľuďom bránia presúvať sa do oblastí, kde je lepšie zásobovanie. Medzinárodným humanitárnym agentúram, ktoré sa zúčastňujú na distribuovaní potravinovej pomoci, bránia reštrikcie v pohybe, v prístupe do postihnutých oblastí a v monitorovaní. Konečným výsledkom je nižšia ochota donorov a krívajúca potravinová pomoc.
„Právo na potravu patrí medzi základné ľudské práva. Severokórejská vláda pri jeho napĺňaní podľa všetkého zlyháva,“ vyhlásila Amnesty International.
Na úteku pred hladomorom
Rozšírenie podvýživy viedlo k migrácii desaťtisícov ľudí do Číny. Tisíce boli čínskym orgánmi násilne repatriované a následne severokórejskými úradmi zadržiavané v krutých podmienkach. Podľa hlásení zadržaní zomierajú od hladu a mnohí sú počas výsluchov týraní.
Existuje viacero prípadov, kedy boli ľudia, ktorí ukradli potraviny a ďalšie tovary potrebné na prežitie, verejne popravení. Hlavnými obeťami hladomoru sú deti, ženy a starci. Mnohé zo žien, ktoré boli prinútené cestovať za jedlom do Číny, zneužívajú kšeftujúce gangy operujúce na oboch stranách čínsko-severokórejskej hranice.
„Medzinároná komunita musí nevyhnutnú potravinovú pomoc poskytnúť bez kladenia čiastkových politických požiadaviek,“ vyhlásila Amnesty International. „Prístup k potravinám by nikdy nemal byť využívaný ako nástroj politického a ekonomického nátlaku. Na potraviny nesmie byť žiadne embargo.“