„Mocné vlády a najrôznejšie ozbrojené skupiny zámerne vytvárajú atmosféru strachu, v ktorej môžu beztrestnejšie porušovať ľudské práva,“ upozorňuje Amnesty International pri príležitosti zverejnenia každoročnej Správy AI o stave ľudských práv vo svete. Správa sa venuje 153 krajinám. Na Slovensku Rómovia čelili vážnej diskriminácii pri prístupe k bývaniu, vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a ďalším službám, rovnako ako aj pretrvávajúcim predsudkom a nepriateľstvu. Rómske deti boli často umiestňované do špeciálnych škôl pre mentálne postihnuté deti. Ženy, zvlášť z rómskych komunít, boli nechránenou skupinou pre obchodovanie so zámerom sexuálneho zneužívania. Správa je v anglickom jazyku zverejnená na www.amnesty.org. Záujemci o tlačenú verziu Správy kontaktujte kanceláriu AI na Slovensku.
„Vojna proti terorizmu“ a vojna v Iraku sa stali doslova katalógom porušovania ľudských práv. Skomplikovali sa medzinárodné vzťahy, oslabila pozícia na riešenie konfliktov a ochranu civilistov.
Bezpečnostné sily v Iraku provokujú sektárske násilie, namiesto nastolenia spravodlivého súdneho systému a vylúčenia praktík známych zo Saddámovho režimu ako mučenie, nespravodlivé súdne procesy, trest smrti a beztrestne páchané znásilnenia.
V Afrike boli státisíce ľudí násilne vysťahovaných zo svojich chatrných príbytkov, bez akéhokoľvek zákonného procesu, kompenzácie a alternatívnej strechy nad hlavou. Vlády ospravedlňovali vysťahovávanie strachom z chudoby, konali údajne v mene pokroku a ekonomického rozvoja.
Darfúr je krvavá rana na svetovom svedomí. Zomrelo už 200 000 ľudí a 2 milióny sú presídlení. Útoky sa rozšírili aj do susedného Čadu. Medzinárodné spoločenstvo zatiaľ nečinne počúva argumenty sudánskej vlády, údajne sa obávajúcej zásahu podobného ako v Iraku.
Politici predstierajú strach nad nekontrolovanou migráciou, aby ospravedlnili prísnejšie opatrenia voči tým, ktorí utekajú pred nebezpečenstvom a prináleží im ochrana. Ľudia migrujúci za prácou sú od Južnej Kórey po Dominikánsku republiku ponechaní napospas ziskuchtivým zamestnávateľom, bez akejkoľvek ochrany pred svojvoľným zaobchádzaním, od nevyplácania mzdy, cez sexuálne útoky, po neľudské zaobchádzanie.
Rozdeľovanie sveta na moslimov a nemoslimov sa prehĺbilo. Podnecujú ho diskriminačné opatrenia mnohých západných krajín, vyhlasovaných v rámci „vojny proti terorizmu“. Na celom svete vzrástla islamofóbia, antisemitizmus a útoky na náboženské menšiny.
V Rusku neustále narastal počet útokov proti cudzincom. Rómske komunity po celej Európe boli oddeľované od ostatnej časti obyvateľstva.
V Afganistane vláda ani medzinárodné spoločenstvo nevyužili príležitosť vybudovať fungujúci štát, ale ponechávajú obyvateľstvo v neustálom strachu, nebezpečenstve, korupcii a napospas Talibanu.
Strach o bezpečnosť zredukoval priestor pre toleranciu a disidentov. Od Iránu po Zimbabwe bolo v roku 2006 umlčaných mnoho nezávislých kritických hlasov. Sloboda slova bola porušovaná rôznymi spôsobmi, od trestania spisovateľov a ochrancov ľudských práv v Turecku, po vraždy politických aktivistov na Filipínach, sústavné obťažovanie a časté uväzňovanie ochrancov ľudských práv v Číne, vraždu novinárky Anny Politkovskej a nové zákony obmedzujúce fungovanie mimovládnych organizácií v Rusku. Internet sa stal silným nástrojom boja proti disidentom a aktivistom. Spoločnosti poskytujúce internetové služby spolupracujú s vládami a dodávajú im informácie o zákazníkoch, ktoré vedú k zatýkaniu. V krajinách ako Čína, Irán, Sýria, Vietnam a Bielorusko pomáhajú vládam obmedzovať prístup k informáciam.
Päť rokov po útokoch 11. septembra vyšlo najavo, že vláda USA bojuje proti terorizmu únosmi, svojvoľným zatýkaním a väznením, mučením a nezákonným prevozom podozrivých z jednej tajnej väznice do druhej.
Niekoľko čísiel a faktov
Obchodovanie s ľuďmi
2 milióny ľudí sa stalo obeťami obchodovania s ľuďmi – väčšina z nich boli ženy a dievčatá
137 krajín je príjemcami obchodovaných ľudí, hlavne Západná Európa, Ázia a Severná Amerika
Obete pochádzajú zo 127 krajín, najčastejšie zo Strednej a Východnej Európy, Ázie, Západnej Afriky a Latinskej Ameriky
Ozbrojené konfliky
70% obetí v súčasných konfliktoch nie sú ozbrojení bojovníci
50% z nich sú ženy a dievčatá
Desaťtisíce žien a dievčat sa od začiatku krízy v Darfúre od roku 2003 stali obeťami znásilnenia
0 ľudí bolo za zločiny v Darfúre potrestaných
Kampaň Zbrane pod kontrolu
1,250,000 ľudí z celého sveta pridalo svoju tvár na fotopetíciu Milión tvárí, žiadajúcu vznik celosvetovej Zmluvy o obchodovaní so zbraňami
153 vlád v decembri na Valnom zhromaždení OSN hlasovalo za zahájenie vypracovávania novej Zmluvy o obchodovaní so zbraňami
24 krajín sa hlasovania zdržalo
1 štát, USA, hlasoval proti.
Obchod so zbraňami
V krajinách Ázie, Stredného Východu, Latinskej Ameriky a Afriky sa ročne vydáva na nákup zbraní 22 biliónov USD. Táto suma by umožnila každému dieťaťu v týchto krajinách zabezpečiť základnú školskú dochádzku a do roku 2015 zredukovať detskú úmrtnosť o dve tretiny.
85% úmrtí, ktoré Amnesty International zaznamenala bolo spáchaných malými a ľahkými zbraňami.
60% strelných zbraní je v rukách súkromných osôb
Každý rok sú vyrobené 2 náboje pre každého muža, ženu aj dieťa na zemi
Mučenie v roku 2006
144 štátov ratifikovalo Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu
V 102 krajinách bezpečnostné sily páchali mučenie a zlé zaobchádzanie
”Vojna proti terorizmu”
400 zadržiavaných z viac ako 30 národností je stále zadržiavaných na Guantánamo
Medzinárodný trestný súd
104 štátov doteraz ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu
100 štátov uzavrelo s USA dvojstranné dohody, ktoré chránia občanov USA a neumožňujú ich postaviť pred tento súd
Medzinárodný trestný súd vydal 6 zatykačov
Vyšetrujú sa 3 situácie: v Severnej Ugande, Konžskej demokratickej republike a v Sudáne v Darfúre
časť: Slovenská republika
Prezident: Ivan Gašparovič
Predseda vlády: Robert Fico (nahradil Mikuláša Dzurindu v júli)
Trest smrti: zrušený pre všetky trestné činy
Medzinárodný trestný súd: ratifikovaný
Rómovia čelili vážnej diskriminácii pri prístupe k bývaniu, vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a ďalším službám, rovnako ako aj pretrvávajúcim predsudkom a nepriateľstvu. Rómske deti boli často umiestňované do špeciálnych škôl pre mentálne postihnuté deti. Ženy, zvlášť z rómskych komunít, boli nechránenou skupinou pre obchodovanie so zámerom sexuálneho zneužívania.
Politická a ľudskoprávna situácia
V parlamentných voľbách 17. júna s najvyšším počtom hlasov zvíťazila strana SMER – sociálna demokracia. Pre zabezpečenie väčšinového hlasovania vytvorila koalíciu so stranami SNS a ĽS- HZDS. Vzhľadom na obavy, že obaja koaliční partneri, hlavne SNS, budú šíriť etnické a rasové predsudky a nenávisť, Strana európskych socialistov pozastavila SMERu členstvo.
Dňa 3. februára bola Ústava SR doplnená o posilnenie právomocí verejného ochrancu práv, vrátane jeho práva podávať na Ústavný súd prípady, v ktorých zákony a nariadenia ohrozujú ľudské práva a základné slobody. Ďalšia úprava špecifikovala povinnosť všetkých štátnych bezpečnostných síl spolupracovať s verejným ochrancom práv.
Vylúčenie Rómov
„Rómovia čelili diskriminácii pri prístupe k bývaniu, vzdelaniu a zamestnaniu,“ uvádza to záverečná Správa o situácii ľudských práv Rómov, Sinty a kočovníkov v Európe, zverejnená vo februári Komisárom Rady Európy pre ľudské práva. Komisár vyjadril znepokojenie, že rómske deti boli nespravodlivo umiestňované v špeciálnych školách. Odporučil tiež, aby slovenská vláda zaviedla mechanizmy, ktoré by ženám sterilizovaným bez informovaného súhlasu umožnili získať odškodnenie.
V máji Európske monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu v Správe o štátnom vzdelávaní Rómov a kočovníkov vyjadrilo znepokojenie, že rómske deti boli segregované a vylúčené z tried základných škôl a vo veľkom počte sa stávali žiakmi špeciálnych škôl.
Poradný výbor Rady Európy pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín v júni publikoval svoju druhú správu o Slovensku. Napriek zisteným zlepšeniam v medzikomunitných vzťahoch a multikultúrnom porozumení, pretrvávali predsudky a netolerancia k niektorým skupinám. Podľa správy je potrebné venovať pozornosť nepriateľským postojom voči Rómom, ktorí vo všeobecnosti čelili vážnemu znevýhodňovaniu pri vzdelávaní, zamestnávaní sa, bývaní i zdravotnej starostlivosti a nedostatočná bola aj ich účasť na verejných záležitostiach.
Podľa v októbri zverejnenej správy Rozvojového programu OSN takmer 75 % rómskych domácností záviselo na podpore štátu, obcí alebo charitatívnych organizácií. Správa Slovensku odporučila viesť verejnú diskusiu o zavedení dočasných ochranných opatrení pre Rómov, napríklad o predĺžení povinnej školskej dochádzky zo súčasných 15 na 18 rokov.
V prvom hlásenom súdnom procese vedenom podľa Antidiskriminačného zákona z roku 2004 Okresný súd v Michalovciach rozhodol 31. augusta 2006, že kaviareň v Michalovciach diskriminovala troch rómskych aktivistov z miestnej mimovládnej organizácie Nová cesta, keď im v roku 2005 nebol umožnený vstup do kaviarne.
Medzinárodné hodnotenie
Vo februári Európsky výbor na predchádzanie mučeniu a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania zverejnil správu o svojej návšteve na Slovensku v roku 2005. Okrem iného uviedol obvinenia, že polícia zle zaobchádza so zadržanými počas zadržania a väzby. Výbor odporučil klásť prioritu na policajný výcvik, obzvlášť týkajúci sa vysoko rizikových situácií ako zadržiavanie a vyšetrovanie podozrivých. Výbor odporučil tiež prijať opatrenia, ktoré umožnia osobám, ktoré obvinia políciu zo zlého zaobchádzania alebo ich právnym zástupcom alebo lekárom požiadať o súdnu lekársku prehliadku.
Výbor tiež informoval o sieťových posteliach, ktoré boli stále rozšírené v zariadeniach pre mentálne postihnutých a znevýhodnených pacientov. Odporučil rozsiahly vedecký výskum o používaní sieťových postelí v psychiatrických zariadeniach a o využívaní alternatívnych metód starostlivosti.
Rasovo a etnicky motivované útoky
Príslušníci etnických menšín boli naďalej terčmi rasistických útokov. Zdá sa, že policajné vyšetrovanie bolo v niektorých prípadoch zdĺhavé, alebo odmietlo uznať rasistické motívy útokov.
Dňa 13. júla traja mladí muži, jeden z nich mladší ako 18 rokov, pri študentskom internáte v Bratislave v Mlynskej doline údajne napadli troch študentov z Angoly. Vykrikovali rasistické a nacistické heslá. Na konci roku 2006 bol prípad v štádiu policajného vyšetrovania.
Správy o útoku na mladú ženu z maďarskej národnostnej menšiny, ktorý sa odohral 25. augusta v Nitre, vyprovokovali protesty maďarskej vlády. Policajné vyšetrovanie došlo k záveru, že mladá žena si útok vymyslela. Súdne konanie o jej obžalovaní nebolo ukončené.
Dňa 9. septembra traja maskovaní muži zaútočili na rómsku rodinu v Seredi. Zranili dievča a 57-ročného muža. Polícia páchateľov zadržala a potvrdila, že útok bol rasovo motivovaný.
Obchodovanie so ženami
V januári vláda prijala Národný akčný plán na boj s obchodovaním s ľuďmi na roky 2006 – 2007, aby venovala pozornosť obchodovaniu so ženami zo Slovenska do iných krajín s cieľom sexuálneho zneužívania. Obzvlášť zraniteľné voči týmto trestným činom boli rómske ženy a dievčatá.
V septembri polícia Českej republiky zadržala a obvinila z obchodu so ženami zo SR do ČR 16 osôb.
Správy a návštevy Amnesty International v krajine
Správy: Europe and Central Asia: Summary of Amnesty International concerns in the region, January – June 2006 (AI Index: EUR 01/017/2006), Európy a Stredná Ázia: Súhrn znepokojení AI v regióne za obdobie január až jún 2006
Návštevy: Zástupcovia AI navštívili SR v marci a septembri.