Amnesty International uvítala Správu Ministerstva hospodárstva o obchode s vojenským materiálom za rok 2004. Niektoré uvedené skutočnosti však vzbudili vážne znepokojenia organizácie.
Najväčším je, že v roku 2004 Ministerstvo hospodárstva udelilo licenciu na vývoz vojenského materiálu do Číny, na ktorú sa už od roku 1989 vzťahuje embargo EÚ. Amnesty International preto požiadala ministerstvo o vysvetlenie a prehodnotenie licencie.
Zo Správy nemožno vyčítať druh vojenského materiálu, na vývoz ktorého boli licencie udelené. Preto obavy môžu vzbudzovať aj transfery do Indie, Alžírska, Iraku či Izraela, kde by zbrane mohli byť zneužité na porušovanie ľudských práv, páchané aj štátnymi bezpečnostnými silami.
Správa uvádza iba udelené licencie, ktoré už mohli, a nemuseli byť zrealizované. Mlčí však o uskutočnených vývozoch, evidovaných napríklad v registri OSN. Podľa týchto údajov v roku 2004 SR vyviezla do Ugandy tisíc kusov 122 mm rakiet JROF. AI považuje takýto predaj za nezodpovedný. Uganda je všeobecne známa tým, že podporuje ozbrojené skupiny rebelov v krvavom konflikte v Konžskej demokratickej republike. Už viackrát zneužila dodávky zbraní a z hľadiska dodržiavania ľudských práv je neakceptovateľnou destináciou. Samotná vláda Konžskej demokratickej republiky už požiadala OSN o uvalenie embarga na Ugandu.
Podľa registra OSN v roku 2004 SR vyviezla do Alžírska okrem iného rakety Kh-29 a Kh-25, ktorými možno ostreľovať budovy. Vzhľadom na dlhotrvajúci konflikt, beztrestné vraždy a únosy civilistov, je predaj zbraní do Alžírska veľmi sporný. Správa ministerstva uvádza licencie za vyše 179 miliónov korún, pričom nie je zrejmé, či sa jedná o ďalšie dodávky zbraní, ktoré budú zrealizované v nasledovnom roku.
AI upozorňuje, že minimálne v prípadoch Číny, Ugandy a aj Alžírska malo Ministerstvo zahraničných vecí využiť svoje právo na vetovanie predaja.
Správa uvádza aj analýzu súčasnej legislatívy, ktorá upravuje problematiku vývozu, dovozu či reexportu vojenského materiálu. Amnesty International upozorňuje, že z analýzy nie je zrejmý stav platný v roku 2004. Hoci súčasná legislatíva vytvára efektívnejší rámec pre kontrolu, v roku 2004 pri prevážaní zbraní, ktoré neboli na našom území viac ako 7 dní, nebola potrebná špeciálna licencia. Takto sa cez Slovensko previezli zbrane z Bulharska, do Zimbabwe, do krajiny, ktorá je tiež zapojená do krvavého konfliktu v Konžskej demokratickej republike.
Amnesty International oceňuje, že minister zahraničných vecí Eduard Kukan v predslove k Správe venuje pozornosť aj ľudskoprávnym kritériam, ktoré sa SR hlási rešpektovať v rámci Kódexu správania sa štátov pri vývoze vojenského materiálu.
AI však kritizuje alibistický postoj slovenskej vlády k vzniku novej celosvetovej Zmluvy o obchodovaní so zbraňami, ktorá by bola dôležitým nástrojom na zabránenie predaja do nežiadúcich krajín, na ktoré sa nevzťahujú embargá OSN a EÚ, avšak zbrane sú v nich zneužívané na porušovanie ľudských práv. Správa uvádza len závery Rady Európy. AI má poznatky, že SR sa pripája k stanovisku EÚ, podporujúceho vznik Zmluvy, ale očakávala by priamy postoj SR. AI k nemu, aj prostredníctvom podpisov občanov, už v minulosti vyzvala premiéra Mikuláša Dzurindu.
AI verí, že v správe, ktorá sa bude týkať obchodovania s vojenským materiálom za rok 2005, ktorú musí Ministerstvo hospodárstva po prvýkrát podľa zákona vypracovať do apríla, budú okrem udelených licencií aj presné kategórie vojenského materiálu vyvezeného zo SR ako aj zoznam krajín konečných užívateľov vojenského materiálu.