Hlava štátu: Si Ťin-pching
Predseda vlády: Li Kche-čchiang
- Rok sa niesol v znamení tvrdých zásahov proti obrancom a obrankyniam ľudských práv a osobám považovaným za odporcov a odporkyne vlády, a tiež represálií voči etnickým menšinám.
- Začiatkom roka vo Wu-chane, najľudnatejšom stredočínskom meste, prepukla epidémia nového koronavírusu, ktorý v Číne usmrtil viac ako 4 600 ľudí. Ľudia žiadali slobodu prejavu a sprístupnenie informácií po tom, ako úrady napomenuli zdravotníckych pracovníkov a pracovníčky, ktoré varovali verejnosť pred nebezpečenstvom nákazy.
- OSN adresovala Číne ostrú kritiku a naliehavo žiadala o udelenie okamžitého prístupu do autonómnej oblasti Sin-ťiang, ktorý by jej umožnil neobmedzene preskúmať tamojšiu ľudskoprávnu situáciu.
- Čína nepoľavila v prísnom obmedzovaní slobody prejavu. Viacero zahraničných novinárov a novinárok bolo vyhostených alebo zadržaných a čelili systematickým prieťahom pri vybavovaní žiadostí o predĺženie platnosti víz, ktoré im bolo nakoniec často zamietnuté.
- Čínske aj ďalšie technologické firmy pôsobiace mimo Číny blokovali internetový obsah, ktorý vláda považovala za politicky citlivý, čím došlo k rozšíreniu čínskych pravidiel cenzúry na medzinárodnú úroveň.
- Čína uzákonila svoj prvý Občiansky zákonník, na ktorý reagovala verejnosť tisíckami podnetov žiadajúcich legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
- Hongkonský Zákon o národnej bezpečnosti viedol k obmedzeniu slobody prejavu.
Obrancovia a obrankyne ľudských práv
Napriek vlastným ústavným ustanoveniam a medzinárodným záväzkom a povinnostiam, Čína pokračovala v sústavnom prenasledovaní obrancov a obrankýň ľudských práv, aktivistov a aktivistiek. Počas celého roka boli systematicky vystavovaní obťažovaniu, zastrašovaniu, núteným zmiznutiam a svojvoľnému zadržiavaniu (často v úplnej izolácii, bez možnosti komunikovať s rodinou či právnym zástupcom), ako aj dlhodobým trestom odňatia slobody. Absencia nezávislého súdnictva a účinných garancií, ktoré by zaručovali spravodlivý súdny proces, viedli k tomu, že k takémuto zaobchádzaniu s obrancami a obrankyňami ľudských práv dochádzalo opakovane. Mnohým právnikom v oblasti ľudských práv bolo odopreté právo na slobodu pohybu, ako aj samotná možnosť vykonávať zastupovanie, stretnúť sa s obžalovanými, či nahliadnuť do súdneho spisu k ich prípadom. Obrancovia a obrankyne ľudských práv, aktivistky a aktivisti boli terčom obvinení z nešpecificky definovaných a neurčito formulovaných trestných činov, ako napríklad „rozvracanie štátnej moci“, „podnecovanie rozvratu štátnej moci“ či „vyvolávanie sporov a podnecovanie nepokojov“.
Čínske orgány naďalej svojvoľne zadržiavali desiatky známych obrancov a obrankýň ľudských práv, aktivistov a aktivistiek zadržaných po účasti na súkromnom zhromaždení v meste Sia-men v provincii Fu-ťien v decembri 2019. Dňa 23. marca OSN vydala expertné ľudskoprávne stanovisko, v ktorom vyjadrila vážne znepokojenie nad situáciou bývalého právnika v oblasti ľudských práv Dinga Jiaxiho a ďalších obrancov a obrankýň ľudských práv, o ktorých sa vyjadrila, že sa stali obeťami núteného zmiznutia. Po šesťmesačnom väznení v izolácii boli 19. júna akademici v oblasti práva, Xu Zhiyong a Ding Jiaxi, formálne zadržaní za „podnecovanie rozvratu štátnej moci“ a umiestnení pod „dohľad na určenom mieste bydliska“, bez prístupu k svojim rodinám a právnemu zastúpeniu podľa vlastného výberu. Dňa 24. februára bol v tajnom procese odsúdený na 10 rokov väzenia hongkonský kníhkupec Gui Minhai za „nelegálne poskytovanie spravodajských informácií zahraničným subjektom“.
Antidiskriminační aktivisti Cheng Yuan, Liu Yongze a Wu Gejianxiong boli v období od 31. augusta do 4. septembra tajne súdení na základe obvinenia z „rozvratu štátnej moci“, čomu predchádzalo ich už viac ako rok trvajúce väznenie v izolácii. K tomuto svojvoľnému väzneniu orgány pristúpili výlučne na základe skutočnosti, že aktivisti obhajovali práva marginalizovaných skupín a ohrozených osôb.
Huang Qi, zakladateľ a riaditeľ s’-čchuanského webu o ľudských právach „64 Tianwang“, sa konečne mohol 17. septembra porozprávať so svojou matkou, čo bolo prvýkrát od jeho zadržania pred viac ako štyrmi rokmi. Huangovo zdravie sa údajne zhoršilo po januári 2019, keď ho odsúdili na 12 rokov väzenia, a prejavili sa uňho príznaky podvýživy. Austrálskemu spisovateľovi a blogerovi Yangovi Hengjunovi, ktorý bol obvinený zo špionáže a zadržiavaný v samoväzbe od 30. decembra 2019, bolo 31. augusta konečne umožnené stretnutie na austrálskom konzuláte aj so svojím právnikom. Yang údajne zažil viac ako 300 výsluchov a neprestal popierať všetky obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené.
Päť rokov po bezprecedentnom zákroku proti aktivistom a právnikom v oblasti ľudských práv, nazvanom „zásah 709“, mnoho právnikov zostávalo vo väzení alebo pod prísnym dohľadom. Dňa 17. júna prebehlo tajné pojednávanie, na ktorom bol právnik v oblasti ľudských práv Yu Wensheng odsúdený na štyri roky väzenia za údajné „podnecovanie rozvratu štátnej moci“ p o tom, ako bol 18 mesiacov držaný v izolácii. Podľa informácií od jeho právnika bol Yu vo väzbe mučený a jeho zdravotný stav sa drasticky zhoršil. Právnik v oblasti ľudských práv Jiang Tianyong, ktorý bol prepustený v roku 2019 po dvojročnom treste za „podnecovanie rozvratu štátnej moci“, zostal pod prísnym dohľadom spolu so svojimi rodičmi. Ďalší právnik v oblasti ľudských práv Wang Quanzhang bol 4. apríla prepustený z väzenia po viac ako štyroch rokoch odňatia slobody za „rozvracanie štátnej moci“ a koncom apríla sa znovu stretol so svojou rodinou. Jeho právny zástupca tvrdí, že Wanga vo väzení mučili.
Autonómne oblasti: Sin-ťiang, Tibet a Vnútorné Mongolsko
V Ujgurskej autonómnej oblasti (Sin-ťiang) a Tibetskej autonómnej oblasti pokračovali prísne a rozsiahle represie voči etnickým menšinám v nezmenšenej miere pod zámienkou „antiseparatizmu“, „antiextrémizmu“ a „boja proti terorizmu“. Prístup do a z Tibetu zostal veľmi obmedzený, najmä pre novinárov a novinárky, akademičky, akademikov a ľudskoprávne organizácie, čo sťažuje výskum a dokumentáciu situácie v oblasti ľudských práv v tomto regióne. Od roku 2017 bolo najmenej milión Ujgurov, Kazachov a príslušníkov a príslušníčok ďalších skupín ľudí prevažne moslimského vierovyznania svojvoľne zadržiavaných bez súdu a podrobených politickej indoktrinácii a nútenej kultúrnej asimilácii v „reedukačných“ zariadeniach. Zdokumentovať celý rozsah porušovania ľudských práv bolo naďalej nemožné z dôvodu nedostatku zverejnených dát a obmedzeného prístupu do regiónu. Napriek tomu, že čínske orgány pôvodne existenciu táborov popierali, neskôr ich označili za centrá „odbornej prípravy“. Satelitné snímky naznačovali, že v budovaní čoraz väčšieho počtu táborov sa pokračovalo v priebehu celého roka.
Významný ujgurský historik a vydavateľ Iminjan Seydin, nezvestný od roku 2017, sa náhle znovu objavil a chválil čínsku vládu vo videu, ktoré začiatkom mája zverejnilo štátne anglojazyčné médium. Jeho vyjadrenia vo videu pôsobili dojmom, že boli vopred nachystané s cieľom zdiskreditovať verejné svedectvo jeho dcéry o jeho svojvoľnom zadržiavaní. Ekpar Asat, ujgurský podnikateľ a filantrop, zmizol v roku 2016 po tom, ako sa vrátil do Sin-ťiangu, kde sa zúčastnil na školení Ministerstva zahraničných vecí USA, určenom pre lídrov. V januári jeho sestra zistila, že Asat bol tajne odsúdený na 15 rokov väzenia na základe obvinenie z „podnecovania etnickej nenávisti a etnickej diskriminácie“. Posledné dostupné informácie o známom ujgurskom modelovi Mardanovi Ghapparovi, ktorý bol zadržiavaný od januára, sa objavili v marci, keď sa na sociálnych sieťach zdieľali jeho videá a správy opisujúce zlé podmienky vo väzení. Mahiru Yakub, Ujgurku, ktorá pracovala v poisťovni, v januári obvinili z „materiálnej podpory teroristickej činnosti“ za prevod peňazí svojim rodičom do Austrálie. Podľa jej sestry boli peniaze prevedené v roku 2013 s cieľom pomôcť rodičom s kúpou domu. Kazašský spisovateľ Nagyz Muhammed bol v septembri odsúdený na doživotie na základe obvinenia zo „separatizmu“ v súvislosti s tým, že pred desiatimi rokmi večeral s priateľmi na Deň nezávislosti Kazachstanu.
Čoraz väčší počet Ujgurov žijúcich v zámorí požadovalo od čínskych úradov dôkaz o živote svojich nezvestných príbuzných zo Sin-ťiangu. Ujgurom žijúcim v zahraničí čínske diplomatické úrady v krajinách ich pobytu údajne povedali, že svoje čínske pasy si môžu obnoviť, iba ak sa vrátia do Sin-ťiangu. Čínske veľvyslanectvá a ich agenti obťažovali a zastrašovali členov a členky komunity Ujgurov a ďalších minoritných komunít v diaspóre po celom svete. Aby umlčali a potlačili činnosť Ujgurov žijúcich v zahraničí, miestne úrady v Sin-ťiangu údajne zamerali svoju pozornosť na ich príbuzných. Množstvo Ujgurov žijúcich v zahraničí kontaktovala čínska bezpečnostná agentúra prostredníctvom komunikačných aplikácií a žiadala od nich osobné údaje, ako sú napríklad číslo identifikačného dokladu, miesto bydliska, fotografia z pasu a identifikačné údaje ich manželov a manželiek. Iných údajne opakovane kontaktovala bezpečnostná polícia telefonicky so žiadosťou o zber informácií a špehovanie ostatných členov a členiek ujgurských komunít žijúcich v zahraničí.
V júni 50 nezávislých expertov a expertiek OSN na ľudské práva ostro kritizovalo Čínu, okrem iného za represie voči náboženským a etnickým menšinám v Sin-ťiangu a Tibete. Dňa 6. októbra vydalo 39 členských štátov OSN spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrilo vážne znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Sin-ťiangu, Hongkongu a ďalších regiónoch a vyzvalo Čínu, aby umožnila okamžitý neobmedzený prístup do Sin-ťiangu pre nezávislých pozorovateľov vrátane vysokého komisára OSN pre ľudské práva a príslušných držiteľov mandátu pre osobitné postupy OSN. Čína, ktorá využívala svoj rastúci politický a ekonomický vplyv a rozširujúcu sa úlohu v rámci OSN, pokračovala v hľadaní spôsobov, ako spochybniť zavedené mechanizmy v oblasti ľudských práv.
V celom regióne Vnútorného Mongolska prebiehali protesty proti novej politike „dvojjazyčného vzdelávania“, ktorá by počas deviatich rokov povinnej školskej dochádzky postupne zmenila vyučovací jazyk niekoľkých predmetov z mongolčiny na mandarínsku čínštinu. Podľa medializovaných informácií boli stovky ľudí vrátane študentov a študentiek, rodičov, učiteľov a učiteliek, detí a tehotných žien zadržané pre „vyvolávanie sporov a podnecovanie nepokojov“ iba preto, že sa zúčastnili pokojných protestov alebo zdieľali informácie o protestoch na internete. Právnik v oblasti ľudských práv Hu Baolong bol údajne formálne zadržaný na základe obvinenia z „vyzradenia štátnych tajomstiev v zahraničí“.
Právo na zdravie
Vládna cenzúra znemožňovala tok dôležitých informácií počas prvých týždňov vypuknutia pandémie COVID-19 vo Wu-chane. V počiatočnom štádiu epidémie bolo profesionálnym i amatérskym novinárom a novinárkam, ako aj zdravotníckemu personálu zabránené podávať správy o prudkom šírení choroby. Miestne orgány neskôr pripustili, že zadržiavali informácie, čím bránili včasnému prístupu verejnosti k potrebným informáciám o novom víruse. Podľa údajov, ktoré zaznamenalo čínske ministerstvo verejnej bezpečnosti, bolo do 21. februára začatých už viac ako 5 511 trestných konaní proti jednotlivcom, ktorí zverejnili informácie v súvislosti s vypuknutím epidémie COVID-19, a to na základe obvinenia z „vykonštruovania a zámerného šírenia nepravdivých a škodlivých informácií“. Zdravotnícki pracovníci a pracovníčky volali na poplach pred vírusom už koncom decembra 2019, vláda však nebola schopná rýchlo reagovať a namiesto toho sa usilovala umlčať tých, ktorí o situácii hovorili, čím oneskorila koordinovanú reakciu potrebnú na zamedzenie šírenia nového koronavírusu.
Rozsiahle uplatňovanie osobného a technologického sledovania v mene verejného zdravia a bezpečnosti ešte viac posilnilo mieru ovládania spoločnosti. Samosprávy vo všetkých regiónoch poverili státisíce komunitných pracovníkov, aby sledovali svoje štvrte v rámci „mriežkového systému riadenia“ implementovaného na presadzovanie lockdownu. Mnohým obyvateľom a obyvateľkám, ktoré neboli schopné predložiť relevantné doklady, alebo tým, ktorí a ktoré sa v tom čase vrátili do mesta, bol odopretý vstup do vlastných domovov. V apríli boli africkí obyvatelia mesta Guangzhou a ďalších miest v súvislosti s pandémiou COVID-19 diskriminačne vysťahovaní zo svojich bytov a hotelov a vylúčení z navštevovania reštaurácií.
Sloboda prejavu
Cenzúra internetu pokračovala aj počas roka 2020, pričom čiastočne ju motivovali snahy potlačiť informácie o COVID-19 a extrémnych protiepidemických opatreniach. Zdravotnícky personál, aktivistky a aktivisti boli úradmi obťažovaní za „vytváranie nepravdivého spravodajstva“ a „vážne narúšanie spoločenského poriadku“ vo Wu-chane, epicentre pandémie. Lekár Li Wenliang, jeden z ôsmich ľudí, ktorí sa pokúsili biť na poplach ešte pred zverejnením skutočnosti, že v meste prepukla epidémia, bol miestnou políciou napomenutý štyri dni po tom, ako v četovej skupine poslal varovnú správu, v ktorej žiadal kolegov a kolegyne, aby pri práci používali prostriedky individuálnej ochrany a zabránili tým prenosu infekcie. Jeho následná smrť, spôsobená koronavírusom COVID-19, vyvolala na internete celonárodné pobúrenie a smútok, spolu s požiadavkami na slobodu prejavu a ukončenie cenzúry. Úrady zablokovali stovky kombinácií kľúčových slov v komunikačných aplikáciách a na sociálnych sieťach. Online príspevky vyjadrujúce nesúhlas, citlivé hashtagy súvisiace s prepuknutím epidémie a požiadavky na slobodu prejavu boli rýchlo zmazané. Uniknuté upozornenia naznačovali, že úrady nariadili ľuďom obvineným zo „šírenia fám“ odstrániť zo sociálnych sietí svoje príspevky aj celé svoje profily.
Úrady zatýkali alebo inak trestali ľudí za vyzradenie podrobností o prepuknutí epidémie COVID-19. Mnoho novinárov a aktivistiek bolo údajne obťažovaných a podrobených dlhodobému väzneniu v izolácii iba za občiansku žurnalistiku, keď zdieľali informácie o COVID-19 na sociálnych sieťach. Dňa 19. apríla bol v Pekingu zatknutý obranca ľudských práv Chen Mei, spolu s ďalším prispievateľom a ďalšou prispievateľkou kolektívne financovaného projektu Terminus2049, a bolo im zabránené kontaktovať svoje rodiny, len kvôli tomu, že zhromažďovali a archivovali verejné informácie o pandémii. Právnik a amatérsky novinár Chen Qiushi, známy svojou otvorenosťou, a obyvateľ Wu-chanu Fang Bin zmizli začiatkom februára potom, ako informovali o ohnisku nákazy a zverejnili zábery z wu-chanských nemocníc. Ich presné miesto pobytu zostalo neznáme. Amatérska novinárka Zhang Zhan bola 28. decembra odsúdená na štyri roky väzenia za informovanie o COVID-19 vo Wu-chane. Zhang držali spútanú 24 hodín denne po dobu viac ako troch mesiacov, pričom ju zodpovedné orgány údajne mučili aj tým spôsobom, že po začatí protestnej hladovky ju násilne kŕmili.
V priebehu roka bolo viacero zahraničných novinárov a novinárok vyhostených z krajiny, zatiaľ čo ďalšie a ďalší čelili prieťahom pri vybavovaní žiadostí o predĺženie platnosti víz, ktoré im bolo nakoniec často zamietnuté. Čínske ministerstvo zahraničných vecí odobralo akreditáciu a následne vyhostilo amerických novinárov a novinárky z viacerých amerických mediálnych skupín. V auguste bola austrálska novinárka Cheng Lei umiestnená pod „dohľad na určenom mieste bydliska“ pre podozrenie z „ohrozovania národnej bezpečnosti“. Dvaja ďalší austrálski novinári mohli opustiť krajinu až po predchádzajúcom zákaze vycestovania a vypočúvaní bezpečnostnými orgánmi.
V apríli úrady zaviedli nové prísne obmedzenia v súvislosti s akademickými prácami týkajúcimi sa sledovania pôvodu COVID-19, pričom požadovali, aby práce boli predložené na schválenie pracovnej skupine menovanej Štátnou radou. Dňa 13. júla bol po šiestich dňoch zadržania prepustený profesor práva Xu Zhangrun, ktorý zverejnil kritiku reakcie vlády na vypuknutie epidémie COVID-19. Na druhý deň po prepustení z väzby bol Xu údajne prepustený z práce na univerzite Tsinghua. Dňa 19. augusta Pekinská univerzita oznámila nový súbor pravidiel pre účasť na online webinároch a konferenciách organizovaných zahraničnými subjektmi, platný aj pre subjekty v Hongkongu a Macau. Oznámenie obsahovalo aj nariadenie, že účastníci musia požiadať o súhlas zúčastniť sa na takomto podujatí 15 dní pred jeho konaním.
Čína v priebehu roka rozšírila cenzúru a sledovanie aj za svoje hranice. V súlade s prísnymi normami domácej cenzúry, čínske technologické firmy pôsobiace mimo Číny blokovali a cenzurovali „politicky citlivý“ obsah, napríklad súvisiaci s témami etnických menšín, politických nepokojov a kritiky čínskej vlády. Dňa 12. júna telekonferenčná spoločnosť Zoom prezradila, že na žiadosť čínskej vlády pozastavila účty ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek mimo Číny, a naznačila, že by zablokovala akékoľvek ďalšie videokonferenčné stretnutia, ktoré vláda považuje za „nelegálne“. TikTok, mobilná aplikácia na zdieľanie videí, odstránila množstvo videí zverejnených Ujgurkami a Ujgurmi žijúcimi v zahraničí, ktorí chceli upriamiť pozornosť na svojich nezvestných príbuzných. Uniknuté interné dokumenty ukázali, že táto platforma dala moderátorom pokyn, aby cenzurovali videá s „politicky citlivými“ témami, ako je meditačná prax Falun Gong alebo ozbrojený zásah na Námestí nebeského pokoja (Tien-an-men) v roku 1989.
Sloboda vierovyznania a presvedčenia
Nariadenia účinné od 1. februára stanovujú, že náboženské skupiny musia „rešpektovať vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny (…) vytrvať na ceste sinizácie (počínštenia) náboženstva a konať v súlade so základnými socialistickými hodnotami“. Vláda sa usilovala zosúladiť náboženské učenia a praktiky so štátnou ideológiou a komplexne posilniť svoju kontrolu nad náboženskými skupinami (schválenými štátom aj neregistrovanými). Zdokumentované bolo zničenie tisícov kultúrnych a náboženských pamiatok, najmä na severozápade Číny. V Sin-ťiangu a Tibete pokračovala tvrdá štátna represia voči náboženstvu. Ľudia boli svojvoľne zatýkaní za vykonávanie bežných náboženských praktík, ktoré však úrady považovali na základe „Nariadenia o deradikalizácii“ za „príznaky extrémizmu“.
Práva LGBTI+ ľudí
Organizátorský tím Shanghai Pride, najväčšieho a najdlhšie trvajúceho LGBTI festivalu v Číne, oznámil 13. augusta, že z dôvodu zmenšujúceho sa priestoru pre LGBTI+ komunitu ruší všetky svoje budúce aktivity. Aktivisti a aktivistky čelili obťažovaniu za to, že sa vyjadrili proti diskriminácii a homofóbii. Online platformy vrátane časopisov a mikroblogov, blokovali a odstraňovali obsah a hashtagy súvisiace s LGBTI+. Napriek rôznym problémom a narastajúcemu tlaku členovia a členky LGBTI+ komunít pokračovali v boji za svoje práva. Podľa dostupných informácií jedna študentka podala oficiálnu sťažnosť na vysokoškolskú učebnicu schválenú vládou, kde sa o gejoch a lesbách píše ako o ľuďoch s „bežnou psychosexuálnou poruchou“. Súd v auguste žalobu zamietol, aj napriek tomu, že Čína prestala od roku 2001 klasifikovať „homosexualitu“ ako duševnú poruchu. Dňa 28. mája prijal Národný ľudový kongres (NĽK) svoj vôbec prvý Občiansky zákonník, ktorého návrh dostal 213 634 pripomienok verejnosti súvisiacich s kapitolou o manželstve. Aj keď hovorca NĽK zobral na vedomie veľký počet výziev na sprístupnenia inštitúcie manželstva pre rovnakopohlavné páry, Občiansky zákonník, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2021, im uzatváranie manželstva stále neumožňuje.
Osobitná administratívna oblasť Hongkong
- Najvyšší zákonodarný orgán Číny prijal široko formulovaný zákon Čínskej ľudovej republiky o ochrane národnej bezpečnosti v osobitnej administratívnej oblasti Hongkong (Zákon o národnej bezpečnosti).
- Miestna vláda stupňovala svoj útok na prodemokratických aktivistov a aktivistky a lídrov opozície, pričom údajné ohrozenie národnej bezpečnosti použila ako zámienku na zasahovanie do mediálneho sektora a školstva.
- Právo na slobodu pokojného zhromažďovania bolo ďalej obmedzené protiepidemickými predpismi, ktorých kontrola a presadzovanie osobitne v súvislosti s protestmi sa však javilo ako svojvoľné.
Sloboda združovania a zhromažďovania
Právo na pokojné zhromažďovanie zostalo potláčané po protestoch v roku 2019. Iba tri hodiny pred začiatkom novoročného protestu polícia prehlásila schválenú demonštráciu za nezákonnú a organizátorom a desaťtisícom prevažne pokojných protestujúcich poskytla 30 minút na rozchod. Následne použila na demonštrantov a demonštrantky slzotvorný plyn a vodné delo a zatkla 287 ľudí vrátane troch osôb monitorujúcich dodržiavanie ľudských práv.
Dňa 18. apríla úrady zatkli 13 mužov a 2 ženy – išlo o prodemokratických lídrov a známych aktivistov – za porušenie Nariadenia o verejnom poriadku, ktoré sa často využíva na zákaz a ukončenie pokojných protestov. Boli voči nim vznesené obvinenia z organizovania a účasti na „nepovolených zhromaždeniach“, ktoré sa konali viac ako šesť mesiacov pred ich zadržaním.
Právo na slobodu pokojného zhromažďovania sa ďalej obmedzilo potom, ako úrady zaviedli protiepidemické opatrenia zahŕňajúce dodržiavanie rozostupu osôb. Vláda v marci zaviedla Nariadenie o prevencii a kontrole chorôb (Zákaz skupinového stretávania), ktoré zakazuje verejné zhromažďovanie viac ako štyroch ľudí. Nariadenie bolo niekoľkokrát aktualizované a na konci roka sa zákaz vzťahoval na zhromažďovanie viac ako dvoch ľudí.
Úrady následne zakázali najmenej 14 protestov, odvolávajúc sa na pandémiu COVID-19. Zákazy zahŕňali úplný zákaz spomienkového podujatia 4. júna na Námestí nebeského pokoja (kde v tento deň v roku 1989 armáda brutálne zakročila proti občianskym protestom), ako aj protestného pochodu 1. júla, a to aj napriek tomu, že organizátorské tímy oboch podujatí poskytli úradom podrobný plán preventívnych opatrení a prisľúbili, že zabezpečia dodržiavanie rozostupov medzi ľuďmi. Bolo to prvýkrát, čo vláda zakázala niektorý z týchto dvoch každoročných protestov. Napriek zákazu si Štvrtý jún na mieste historického protestu pripomenuli tisíce ľudí a 26 aktivistov a aktivistiek bolo následne obvinených z účasti na „nepovolených zhromaždeniach“.
K 4. decembru udelila hongkonská polícia na základe zákazu verejných zhromaždení najmenej 7 164 blokových pokút. Nový zákaz sa často zameriaval proti pokojným protestujúcim, a to aj vtedy, keď konali v súlade s nariadením o udržiavaní rozostupov. Pokuty dostali aj novinárky a novinári, ktorí protesty dokumentovali, napriek výnimke z nariadenia, ktorá sa vzťahovala na ľudí, ktorí sa protestov zúčastňovali v rámci výkonu svojej práce.
Vo februári vstúpilo do štrajku asi 9 000 zdravotníckych pracovníčok a pracovníkov, na protest proti oneskorenej reakcii vlády na pandémiu COVID-19, v rámci ktorej nariadila vykonávanie hraničných kontrol. Nemocničný úrad neskôr požadoval, aby zamestnanci a zamestnankyne, ktoré sa štrajku zúčastnili, vysvetlili svoju neprítomnosť v práci, a vyhrážal sa im potrestaním. Súčasťou komuniké bolo varovanie, aby sa zdravotnícky personál v budúcnosti nezapájal do štrajkov a ich organizovania.
Sloboda prejavu
Národná bezpečnosť sa stala zámienkou na obmedzovanie slobody prejavu. Na základe mimoriadne nekonkrétnych ustanovení Zákona o národnej bezpečnosti, ktorý bol prijatý 30. júna bez akejkoľvek zmysluplnej debaty a nadobudol účinnosť nasledujúci deň, by sa za hrozbu pre „národnú bezpečnosť“ dalo považovať prakticky čokoľvek. Zákon poskytol úradom nové dôvody na stíhanie osôb za pokojné aktivity, čo malo mrazivé dôsledky pre slobodu prejavu. Do konca roka úrady zatkli 34 osôb za prezentáciu politických sloganov, zakladanie zahraničných organizácií požadujúcich nezávislosť Hongkongu alebo podporu rôznych politických skupín. Úrady sa tiež odvolali na extrateritoriálne ustanovenie zákona a vydali zatykač na osem aktivistov s bydliskom mimo Hongkongu.
Jimmy Lai, vlastník prodemokratických novín Apple Daily, bol 10. augusta zatknutý za „tajnú dohodu s cudzou krajinou alebo vonkajšími živlami“. Polícia zároveň vykonala razie v kanceláriách redakcie, kde prehľadala dokumenty, zjavne nerešpektujúc novinársku výsadu. Lai zostal vo väzbe potom, ako sa prokuratúra odvolala proti skoršiemu súdnemu rozhodnutiu, ktorým mu bola udelená kaucia.
Dňa 6. októbra úrady odobrali učiteľovi základnej školy jeho učiteľskú registráciu za „šírenie myšlienky nezávislosti Hongkongu“, údajne kvôli tomu, že dal žiakom pracovný list s otázkami ako „Čo je to sloboda slova?“ a „Aký je dôvod na obhajobu nezávislosti Hongkongu?“.
Práva LGBTI+ osôb
Dňa 4. marca Najvyšší súd v prvom stupni rozhodol, že rovnakopohlavné páry, ktoré sa zosobášili v zahraničí, majú rovnaké práva pri podávaní žiadosti o verejné nájomné bývanie. 18. septembra Najvyšší súd priznal manželským párom osôb rovnakého pohlavia rovnaké dedičské práva, ak osoba z manželského páru zomrela bez závetu. Avšak v samostatnom rozsudku, vynesenom v ten istý deň, súd rozhodol, že odoprieť právo na uzavretie manželstva osobám rovnakého pohlavia v Hongkongu je v súlade s ústavou.