Stav ľudských práv v USA v roku 2020

Hlava štátu: Donald Trump 

  • Domáca i zahraničná politika administratívy prezidenta Trumpa boli z hľadiska ľudských práv celkovo skľučujúce, čo sa počas roka 2020 naďalej zhoršovalo. 
  • Krajinou zmietali masívne demonštrácie na pozadí pandémie COVID-19, spochybňovaných výsledkov volieb a rozsiahleho, rasisticky motivovaného odporu proti hnutiu Black Lives Matter. 
  • Štátne orgány neprimerane reagovali na tisíce verejných protestov proti inštitucionalizovanému rasizmu a policajnému násiliu. Poriadkové zložky používali pri zásahoch proti protestujúcim a obrancom a obrankyniam ľudských práv hrubú silu, a zároveň nezabránili násilným útokom protidemonštrantov na pôvodne pokojné zhromaždenia. 
  • Administratíva sa pokúšala podkopať medzinárodné záväzky krajiny v oblasti ochrany práv žien, LGBTI+ ľudí, obetí vojnových zločinov a ďalších zraniteľných skupín. 
  • Administratíva zároveň zneužívala pandémiu COVID-19 na ďalšie obmedzovanie a potláčanie práv ľudí žiadajúcich o azyl a migrujúcich. 
  • Za víťaza novembrových prezidentských volieb bol vyhlásený Joe Biden, ktorý prevzal úrad v januári 2021. 

Zhrnutie 

Napriek tomu, že Zbor voliteľov a voliteliek USA potvrdil, že Joe Biden je legitímnym víťazom novembrových prezidentských volieb, Donald Trump naďalej spochybňoval ich výsledok. Údajné nezrovnalosti, na ktoré Trump opakovane upozorňoval, no nepodložil ich žiadnymi dôkazmi, vyvolali množstvo „protrumpovských“ protestov, a zároveň obavy o pokojné odovzdanie moci zvolenému prezidentovi Bidenovi. 

Diskriminácia 

Pandémia COVID-19 prehĺbila dlhotrvajúce nerovnosti v USA. Negatívne dôsledky neadekvátnych a nerovnomerných protiepidemických opatrení pocítili predovšetkým ľudia inej ako bielej farby pleti, ľudia žijúci v komplikovaných sociálno-ekonomických podmienkach a ďalšie zraniteľné skupiny. Práve tieto systémové rozdiely vážne ovplyvňovali, kto sa ocitol v prvej línii, kto si udržal zamestnanie, ekonomické zázemie, prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti.1 

Zvýšenému riziku infekcie čelili ľudia vo väzniciach a ostatní zadržiavaní. Väzobné a záchytné zariadenia sa stali ohniskami nákazy pre nehygienické podmienky a problematický prístup k hygienickým potrebám, ako aj nemožnosť dodržiavať bezpečný odstup. 

Nadôvažok, rasistické a diskriminačné politické prejavy podporovali nárast počtu zločinov z nenávisti. 

Právo na zdravie 

Ľudia pracujúci v zdravotníctve, poriadkových zložkách, doprave a ostatných kľúčových odvetviach sa v dôsledku neschopnosti americkej vlády reagovať na epidémiu ocitli v nesmierne náročných situáciách. Zdravotnícky a ďalší personál na exponovaných pozíciách nebol dostatočne zásobený prostriedkami individuálnej ochrany (PIO), takže títo ľudia často vykonávali svoju prácu v nebezpečnom prostredí bez toho, aby sa mohli primerane chrániť. Národný odborový zväz zdravotných sestier zorganizoval v apríli pred Bielym domom protest proti nedostatku PIO pre zdravotnícky personál. Podľa oficiálnych údajov zahynulo od marca do decembra 2020 viac ako 2 900 zdravotníckych pracovníčok a pracovníkov. Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb upozorňujú, že skutočný počet obetí môže byť ešte vyšší. 

Časť ľudí pracujúcich v zdravotníctve a ďalších kľúčových odvetviach vo verejnom aj súkromnom sektore čelila okrem ohrozenia zdravia aj represáliám zo strany štátu či zamestnávateľa. Ľudí, ktorí prehovorili o nedostatočných ochranných opatreniach, častokrát obťažovali, viedli proti nim disciplinárne konania alebo s nimi rozviazali pracovný pomer. 

Neprimerané použitie sily 

Podľa zverejnených údajov polícia v Spojených štátoch usmrtila s použitím strelných zbraní minulý rok najmenej 1000 ľudí. Vládny program, ktorý by monitoroval počet takýchto úmrtí, nebol minulý rok plne implementovaný do praxe a skutočný počet môže byť ešte vyšší. Dostupné informácie zároveň naznačujú, že policajná streľba so smrteľnými následkami zasahuje v neúmernej miere predovšetkým ľudí čiernej farby pleti. 

Nie všetky štáty USA majú legislatívu, ktorá by upravovala použitie smrtiacej sily zo strany polície, a v žiadnom zo štátov, kde takéto zákony existujú, nie sú v súlade s medzinárodným právom a normami týkajúcimi sa použitia smrtiacej sily orgánmi presadzovania práva.2 

Sloboda zhromažďovania 

Poriadkové zložky sa po celej krajine dopúšťali rozsiahleho a závažného porušovania práv ľudí, ktorí protestovali proti nezákonným zabitiam mužov a žien čiernej farby pleti a požadovali reformu polície. Len v období od 26. mája do 5. júna Amnesty International zdokumentovala 125 prípadov nezákonného použitia policajnej sily proti demonštrantom a demonštrantkám pri policajných zásahoch v 40 štátoch USA a hlavnom meste Washingtone, DC.3 Do konca roka sa uskutočnili ďalšie tisícky protestov za spravodlivosť a ochranu práv afroamerického obyvateľstva. 

Ľudské práva protestujúcich porušovali príslušníci a príslušníčky poriadkových síl na obecnej, okresnej, štátnej aj federálnej úrovni, vrátane prípadu, keď federálna vláda v niektorých mestách nasadila vojakov Národnej gardy. Násilie, ktoré bolo spáchané na demonštrantoch a demonštrantkách, zahŕňalo bitie obuškami alebo inými nástrojmi, nadužívanie slzotvorného plynu aj nevhodnú a neselektívnu streľbu „menej smrtiacou muníciou“. 

Útoky poriadkových zložiek boli v mnohých prípadoch zacielené na obrancov a obrankyne ľudských práv (vrátane organizátorov protestov, novinárok, nezávislých pozorovateľov či zdravotníčok). Práve na týchto ľudí polícia často mierila streľbu pogumovanými nábojmi a útoky chemickými dráždivými látkami. Obrancovia a obrankyne ľudských práv, ktorí sa pokúšali dokumentovať neoprávnené zásahy poriadkových zložiek, boli tiež často zatýkaní a väznení. 

Právo na život a bezpečnosť 

Vláda USA naďalej zlyhávala v otázke ochrany jednotlivcov a jednotlivkýň pred pretrvávajúcim násilím páchaným strelnými zbraňami, čím porušovala ich základné ľudské práva, ako napríklad právo na život, právo na bezpečnosť a na ochranu pred diskrimináciou. Rozsah a frekventovanosť násilia páchaného strelnými zbraňami je výsledkom viacerých systémových problémov, predovšetkým takmer neobmedzeného prístupu k strelným zbraniam, chýbajúcich komplexných právnych predpisov, ktoré by regulovali nadobúdanie, držbu a bezpečné používanie strelných zbraní, ako aj nedostatku investícií do účinných programov na intervenciu a prevenciu násilia páchaného strelnými zbraňami. 

V roku 2018, ktorý je posledným rokom, o ktorom sú dostupné údaje, podľahlo následkom strelného poranenia v USA najmenej 39 740 osôb a odhaduje sa, že ďalšie desaťtisíce postrelenie prežili. Ani počas pandémie COVID-19, keď stúpal predaj strelných zbraní a počet incidentov streľby, si vláda USA nedokázala splniť svoju úlohu a zaviesť núdzové opatrenia, ktoré mohli predísť mnohým úmrtiam spôsobeným strelnými zbraňami (napríklad vyňať obchody so zbraňami zo zoznamu nevyhnutných prevádzok). 

V roku 2020 platili v 34 štátoch USA zákony umožňujúce civilistom a civilistkám použiť smrtiacu silu v sebaobrane, keď vo svojom dome usúdia, že sa ocitli v ohrození. Dostupné údaje naznačujú, že tieto zákony povzbudzovali účastníkov incidentov k streľbe a stupňovali riziko úmrtí a ťažkých zranení, ktorým sa dalo vyhnúť. Tieto zákony preto podľa Amnesty International porušujú právo na život. 

Problém s držbou a používaním strelných zbraní civilným obyvateľstvom sa ukázal aj počas protestov Black Lives Matter. Vo viacerých štátoch, v ktorých je legálne nosiť strelnú zbraň, došlo k prípadom, že ozbrojení civilisti narušili pokojné protesty streľbou, pričom usmrtili najmenej štyroch ľudí. 

Práva ľudí na úteku, migrujúcich a hľadajúcich azyl  

V zariadeniach na dočasné umiestnenie imigrantov a imigrantiek vznikli ohniská nákazy COVID-19, v ktorých sa infikovalo viac ako 8 000 žiadateľov a žiadateliek o azyl. Ďalšie desaťtisíce ľudí vystavila americká Agentúra pre prisťahovalectvo a vymáhanie cla (ICE) zvýšenému riziku, keď ich napriek vzniknutej situácii odmietla prepustiť. 

Ani napriek jasným pokynom od Centra pre prevenciu chorôb, ICE nedokázala ľuďom umiestneným v záchytných zariadeniach poskytnúť mydlo a dezinfekčné prostriedky či zabezpečiť podmienky na dodržiavanie fyzického odstupu a naďalej zbytočne presúvala tisíce ľudí medzi jednotlivými zariadeniami.4 To zahŕňalo približne 100 rodín zadržiavaných v záchytných centrách aj navzdory tomu, že federálny sudca situáciu na týchto miestach prirovnal k „šíreniu požiaru“. Agentúra ICE namiesto prepustenia celých rodín ponúkla v máji minulého roka rodičom možnosť rozhodnúť sa, či ich deti budú prepustené, zatiaľ čo oni sami ostanú zadržiavaní. 

Vláda USA zároveň využila krízu COVID-19 na to, aby úplne pozastavila spracúvanie žiadostí o azyl na mexicko-americkej hranici a odoprela prístup k azylovému konaniu všetkým ľuďom, ktorí vstúpili do krajiny nedovoleným spôsobom. Naproti tomu, v období od marca do novembra 2020 americké orgány nezákonne zadržali a bez ohľadu na ich bezpečie „vyhostili“ viac ako 330 000 migrujúcich a ľudí hľadajúcich azyl – vrátane viac ako 13 000 detí bez sprievodu –, neberúc do úvahy ich potrebu ochrany pred rizikami násilného navrátenia do domovskej krajiny, akými sú prenasledovanie, mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie.5 V stovkách zdokumentovaných prípadov sa v dôsledku nedbalosti štátnych orgánov títo ľudia vo väzbe pred navrátením nakazili novým koronavírusom, čo prispelo k regionálnemu prepuknutiu pandémie na americkom kontinente. 

Počet utečencov a utečenkýň, ktorí mali byť prijatí do USA za fiškálny rok 2020, bol stanovený na 18 000 ľudí, čo je najmenej v histórii programu. Skutočný počet presídlených dosiahol približne polovicu. 

Obrancovia a obrankyne ľudských práv 

Americké úrady nedokázali prijať opatrenia na zabezpečenie nápravy pre obrancov a obrankyne ľudských práv migrujúcich, ktorí a ktoré v rokoch 2018 a 2019 čelili obťažovaniu v dôsledku zneužitia zákona. Naopak, Najvyšší súd USA v júni 2020 zrušil rozhodnutie federálneho odvolacieho súdu z roku 2018, že trestný zákon najčastejšie využívaný vládou na sledovanie obrancov a obrankýň ľudských práv je protiústavný. 

Práva žien  

Ženy z pôvodných etnických skupín zažívali aj počas minulého roka v neúmerne vysokej miere sexuálne násilie a znásilnenia, pričom im naďalej chýbal prístup k základnej starostlivosti pre ženy zažívajúce sexuálne násilie. V roku 2019 vydal prezident Trump dekrét, ktorým nariadil vytvorenie pracovnej skupiny na vyšetrenie zmiznutí a vrážd pôvodných obyvateľov a obyvateliek USA a Aljašky. Skupina otvorila 7 kancelárií, no keďže americká vláda zanedbala zhromažďovanie údajov, ako aj koordináciu s vedúcimi predstaviteľmi a predstaviteľkami jednotlivých etnických skupín, presný počet obetí ostal do konca roka neznámy. 

Pandémia COVID-19 a následné lockdowny sa výrazne odrazili na výskyte domáceho násilia a násilia v intímnych partnerských vzťahoch. V niektorých oblastiach to viedlo k zvýšenému počtu nahlásených prípadov a vážnejším zraneniam obetí. 

Exponenciálny nárast nákupu strelných zbraní počas pandémie zvýšil riziko zastrelenia alebo strelného poranenia detí a ľudí zažívajúcich domáce násilie, nakoľko stúpol počet nezabezpečených strelných zbraní v domácnostiach, kde boli ľudia zažívajúci domáce násilie nútení zotrvať v karanténe spolu s násilníkmi.6 

Práva LGBT+ ľudí 

Podľa oficiálnych údajov zverejnených v roku 2020 bol počet trestných činov z nenávisti na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity piaty rok po sebe vysoký aj v roku 2019. Obeťami násilných trestných činov a vrážd z nenávisti boli predovšetkým transrodové ženy inej ako bielej farby pleti. 

Administratíva prezidenta Trumpa sa prostredníctvom verejných politík a justície snažila pokračovať v odstraňovaní nástrojov na ochranu pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ktorú LGBT+ ľudia zažívajú vo vzdelávacích inštitúciách, armáde a zamestnaniach v štátnej službe.  

Sexuálne a reprodukčné práva 

Federálna vláda aj vlády jednotlivých štátov zintenzívnili snahy o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv, čo sa prejavilo viacerými pokusmi o kriminalizáciu interrupcií a obmedzenie prístupu k službám reprodukčného zdravia.7 Vláda sa tiež usilovala o zmenu a doplnenie zahraničnej a rozvojovej politiky USA s cieľom zastaviť podporu ochrany sexuálnych a reprodukčných práv na medzinárodnej úrovni. 

Mučenie a iné zlé zaobchádzanie 

Od zadržiavania desiatok ľudí, ktorí boli väznení v rámci tajného väzenského programu CIA (2001 až 2009) uplynulo 10 rokov. Napriek tomu, že v rámci tohto programu došlo k systematickému porušovaniu ľudských práv väznených ľudí, vrátane nútených zmiznutí, mučenia a iného zlého zaobchádzania, ani v uplynulom roku nebol postavený pred súd nik podozrivý zo spáchania týchto zločinov. Obmedzené vyšetrovanie, ktoré sa v tejto súvislosti viedlo, bolo ukončené bez vznesenia obvinení. 

Trest smrti 

Colorado sa v marci minulého roka stalo 22. štátom USA, ktorý zrušil používanie trestu smrti. 

Od trestu smrti bolo oslobodených 6 ľudí, čo činí od roku 1977 dokopy 173 ľudí v Spojených štátoch, ktorí napriek pôvodnému rozsudku nebudú popravení. Medzi oslobodenými bol aj Curtis Flowers, ktorý si prešiel 6 súdnymi procesmi a 23 rokov strávil v cele smrti v Mississippi. Štát stiahol v septembri všetky obvinenia vznesené voči Flowersovi po tom, ako najvyšší súd USA v júni 2019 dospel k záveru, že okresný prokurátor porušil ústavné práva Curtisa Flowersa, keď v roku 2010 pri šiestom pojednávaní zámerne vylúčil z poroty Afroameričanov a Afroameričanky. 

Federálna vláda ukončila 17-ročnú prestávku vo vykonávaní federálnych popráv a od júla do decembra popravila 10 ľudí. Vykonanie týchto popráv ukázalo, že Trumpova administratíva pohŕdala medzinárodnými ľudskoprávnymi zárukami a obmedzeniami, ktoré slúžia na ochranu práv ľudí v cele smrti, ako napríklad zákaz vykonávať popravy, kým prebieha odvolacie súdne konanie, či úplný zákaz popravovania ľudí s mentálnym alebo psychosociálnym znevýhodnením. 

V roku 2020 bolo v USA popravených trojnásobne viac ľudí ako od roku 1977 do roku 2019 dohromady. Vykonávanie popráv jednotlivými štátmi USA sa však spomalilo, najmä z dôvodu pandémie COVID-19. Odkedy Spojené štáty v roku 1977 obnovili používanie trestu smrti, popravených bolo celkovo 1 529 ľudí. 

Svojvoľné zadržiavanie 

Vo väzení na americkej námornej vojenskej základni v zálive Guantánamo na Kube bolo v roku 2020 aj naďalej svojvoľne zadržiavaných 40 mužov. Armáda USA týchto ľudí zadržiava v rozpore s medzinárodným právom a na dobu neurčitú. Od januára 2017 bola zo zariadenia premiestnená iba jediná osoba. Päť mužov, ktorí mali byť z guantánamského väzenia prepustení najmenej od roku 2016, ešte aj na konci roka 2020 stále čakalo na prevoz a Trumpova administratíva zrušila systém, ktorý bol pôvodne vytvorený na zabezpečenie ich prevozu zo základne. 

Žiadny zo 40 mužov nemal prístup k adekvátnej lekárskej starostlivosti a tí, ktorí zažili mučenie a iné zlé zaobchádzanie zo strany amerických agentov, nemali prístup k adekvátnej rehabilitácii. Sedem väzňov čelí obvineniam, ktoré sú v jurisdikcii vojenského súdu, a v prípade uznania viny im hrozí trest smrti. Toto konanie je v rozpore s medzinárodným právom a štandardmi týkajúcimi sa spravodlivého súdneho procesu. Prípadné uplatnenie trestu smrti by v týchto prípadoch predstavovalo svojvoľné usmrtenie bez relevantného právneho základu potrebného na legálne vykonanie popravy. Súdne procesy s mužmi obvinenými z trestných činov súvisiacich s útokmi z 11. septembra 2001 sa mali začať 11. januára 2021, ale kvôli prerušeniu predbežného konania, ku ktorému došlo vo všetkých týchto prípadoch, boli v roku 2020 odročené. 

Nezákonné usmrtenie civilistov a civilistiek 

V rámci chybnej doktríny „globálnej vojny“ sa USA opakovane uchýlili k použitiu smrtiacej sily vo viacerých krajinách sveta. Použitím ozbrojených bezpilotných lietadiel pritom porušili svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. Mimovládne organizácie, expertný tím OSN aj médiá zdokumentovali, ako takéto útoky v zónach, kde prebieha ozbrojený konflikt, ako aj mimo týchto zón svojvoľne porušovali právo civilného obyvateľstva na život a viedli k nezákonným zabitiam a zraneniam, ktoré môžu byť v určitých prípadoch považované za vojnové zločiny. 

Oslabenie ochrany civilného obyvateľstva počas smrtiacich vojenských operácií USA viedlo k zvýšeniu pravdepodobnosti nezákonného zabíjania, sťažilo vyhodnocovanie zákonnosti týchto útokov a bránilo vyvodeniu zodpovednosti, ako aj prístupu obetí k spravodlivosti a účinným prostriedkom nápravy.8 

Odborníci a odborníčky OSN na ľudské práva vyzývali Spojené štáty, aby objasnili právny a politický rámec a kritériá, na základe ktorých pristupujú k použitiu smrtiacej sily mimo svojho územia. Vláda USA však zostala aj napriek opakovaným výzvam netransparentná a bez známok ústretovosti. 

Medzinárodné ľudskoprávne mechanizmy a dohody 

V novembri vydala Rada OSN pre ľudské práva tretie vydanie Univerzálneho periodického hodnotenia vývoja ľudských práv v USA. Od januára 2018 vláda USA nereagovala na snahy o komunikáciu a neprijímala žiadosti o uskutočnenie oficiálnych návštev.9 

Po oznámení, že Medzinárodný trestný súd (ICC) bude vyšetrovať porušenia medzinárodného humanitárneho práva a zločiny proti ľudskosti spáchané americkou armádou na území Afganistanu od 1. mája 2003, vydala Trumpova administratíva dekrét, ktorým vyhlásila „národnú pohotovosť“ a autorizovala sankcie voči predstaviteľom a predstaviteľkám ICC zapojeným do vyšetrovania, vrátane zablokovania ich aktív a zákazu vstupu do krajiny pre ich rodiny. Tieto kroky ohrozili možnosť nápravy pre obete potenciálnych vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré spáchali civilní a vojenskí predstavitelia USA v súvislosti s ozbrojeným konfliktom v Afganistane a americké štátne orgány ich nevyšetrili, nestíhali ani nepotrestali. 

Americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo v júli 2020 správu s názvom „Komisia pre neodňateľné práva“, ktorá sa zdala byť akýmsi pokusom o jednostranné redefinovanie toho, čo znamenajú ľudské práva. Správa odmietla interpretačnú autoritu OSN a ďalších medzinárodných orgánov pre ľudské práva a spochybnila rámec ochrany ľudských práv vrátane ochrany žien, LGBTI+ ľudí a ďalších pred diskrimináciou.10 

Takisto v júli, keď Spojené štáty zápasili s nekontrolovaným šírením nového koronavírusu a  usilovali sa postarať o milióny infikovaných, vláda iniciovala vystúpenie USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s platnosťou od júla 2021. Za vlády prezidenta Trumpa USA vystúpili aj z Rady OSN pre ľudské práva, kultúrnej agentúry OSN (UNESCO) a odstúpili od globálnej Parížskej dohody o boji proti klimatickej zmene.