“Medzinárodné mierové sily nedokázali zabrániť etnickým čistkám moslimských civilistov v západnej časti Stredoafrickej republiky,” uviedla v dnešnej správe organizácia Amnesty International.
Ak chcú mierové jednotky ochrániť zostávajúce moslimské komunity v krajine, musia vziať kontrolu anti-balaka militantom
a nasadiť dostatočný počet vojakov do miest, kde sú moslimi najviac ohrození .
“Anti-balaka militanti násilne útočia v snahe etnicky očistiť Stredoafrickú republiku od moslimov,” vyhlásila Joanne Mariner, najvyššia poradkyňa Amnesty International v oblasti krízovej zodpovednosti.
“Výsledkom je moslimský exodus historických rozmerov.”
Amnesty International kritizovala chladnú laxnú odozvu medzinárodného spoločenstva na krízu, poukazujúc na neochotu mierových jednotiek čeliť anti-balaka militantom a pomalú reakciu v súvislosti s ochranou ohrozenej moslimskej menšiny.
“Medzinárodné mierové jednotky nedokázali zastaviť násilie,” poznamenala Donatella Rovera, najvyššia poradkyňa Amnesty International v oblasti krízovej zodpovednosti.
“V niektorých prípadoch pasívne prijali násilie tým, že dovolili anti-balaka militantom vyplniť mocenské vákuum, vzniknuté odchodom hnutia Seleka.”
V posledných týždňoch obdržala Amnesty International vyše 100 priamych svedectiev o rozsiahlych anti-balaka útokoch
na moslimských civilistov v severozápadných mestách Stredoafrickej republiky ako Bouali, Boyali, Bossembele, Bossemptele a Baoro. Medzinárodné jednotky zlyhali pri presune do týchto miest a ponechali civilné komunity bez ochrany.
Najviac smrtiacich útokov dokumentovaných Amnesty International bolo vykonaných 18. januára v Bossemptele, kde bolo zabitých najmenej 100 moslimov. Medzi mŕtvymi boli aj ženy a starci, vrátane Imáma, islamského duchovného vodcu, ktorý mal vyše 70 rokov.
V snahe uniknúť smrtiacim útokom militantov je moslimský ľud odkázaný na útek z mnohých miest a obcí, zatiaľ čo tí, ktorí
sa rozhodli zostať, nachádzajú útočisko v okolí kostolov a mešít .
Medzinárodné znepokojenie nad sektárskou povahou násilia v Stredoafrickej republike priviedlo Radu bezpečnosti OSN v decembri 2013 k rozhodnutiu povoliť umiestnenie mierových síl v krajine. Tieto posily, zložená z asi 5500 vojakov Africkej únie, známej ako MISCA a 1600 francúzskych vojakov, známych ako “Sangaris”, bola nasadené v oblasti Bangui a v niekoľkých mestách severnej a juhozápadnej časti hlavného mesta.
V okolí PK 5 v centre moslimskej komunity Bangui si tisíce vydesených ľudí balí svoje veci a opúšťa domovy. Cesta do bezpečia je však ťažká a nebezpečná. Konvoje sú často napádané anti-balaka militantmi.
Malý chlapec menom Abdul Rahman vyrozprával Amnesty International, ako bolo 14. januára nákladné auto, v ktorom cestoval zastavené v oblasti kontrolovanej anti-Balaka stúpencami. Požadovali, aby všetci moslimskí cestujúci vystúpili. Šesť členov jeho rodiny bolo následne zabitých, tri ženy a tri malé deti, vrátane batoľaťa.
Aktuálne násilie, nenávisť a nestabilita sú priamym dôsledkom krízy v oblasti ľudských práv, ktorá sa začala v decembri 2012, kedy moslimské hnutie Seleka začalo ozbrojený útok , ktorý vyvrcholil uchopením moci v marci 2013. Počas takmer desiatich mesiacov bola Seleka zodpovedná za masakre, popravy bez súdneho procesu, znásilňovanie, mučenie a plienenie, rovnako ako za masívne vypalovanie a ničenie kresťanských dedín.
Potom ako sa hnutie Seleka stiahlo, medzinárodné sily dovolili anti-balaka militantom prevziať kontrolu nad krajinou – mesto po meste. Následný teror a násilné vykázanie moslimských komunít bolo predvídateľné. Postupné oslabenie hnutia Seleka však neuberalo na brutalite ich činov. Aj napriek tomu, že ich pohyb a operačné kapacity boli výrazne obmedzené, naďalej realizovali zákerné útoky na kresťanských civilistov a ich majetky. Ozbrojení členovia moslimských komunít, konajúci samostatne či v spolupráci s hnutím Seleka, podnikali brutálne a rozsiahle sektárske útoky
na obyvateľov kresťanského vierovyznania.
“Naliehavosť situácie si vyžaduje okamžitú reakciu,” apeluje Joanne Mariner. “Je čas využiť mierové zložky v krajine
na ochranu civilného obyvateľstva v ohrozených oblastiach krajiny a zastaviť tento násilný exodus.“